Tibet je domovom viacerých posvätných hôr. Väčšina z nich je prepojená s tibetským budhizmom, no nájdu sa aj také, ktoré sú vyznávané ľuďmi z viacerých náboženstiev. Jednou z takýchto hôr je aj Kailash. Tá až tak neohromí svojou výškou. Na himalájske pomery meria „iba“ 6 638 metrov, čo je oproti jej 8-kilometrovým „bratom a sestrám“ relatívne málo. No jej posvätnosť je uznávaná hinduistami, budhistami, džainistami a dokonca aj bonistami.
Podľa starých hinduistických textov sa verí, že hora Kailash je v skutočnosti stelesnením hory Meru, ktorá je posvätná. Hinduisti taktiež veria, že hora je domovom jedného z hlavných hinduistických božstiev, Šívy a bohyne Parvati. Šíva údajne v hore prebýva v meditujúcej polohe a vyžaruje zo seba mier. V textoch sa nachádzajú aj zmienky o tom, že hora sa nachádza na kozmickej osi, ktorá označuje stred vesmíru. Púť okolo hory by mala pútnikovi vyčistiť karmu a priniesť duchovné oslobodenie. Verí sa, že štyri strany hory reprezentujú kryštál, rubín, zlato a lazurit.
Tibetskí budhisti nazývajú horu Kailasa alebo Gang Rinpoche. Predstavujú si ju ako trojrozmernú mandalu, ktorá je posvätná. Veria, že je domovom Chakrasamvary, jedného z božstiev, ktoré reprezentuje osvietenie. Pre budhistov je taktiež významná poloha tejto hory, veria totiž, že sa nachádza v strede vesmíru. Vďaka týmto skutočnostiam každoročne navštevujú budhisti toto miesto a robia okolo neho kruhovú púť – koru. Verí sa, že jedna kora očistí hriechy z jedného života, 13 kor očistí hriechy za celé storočia a 108 kor spôsobí, že človek dosiahne osvietenie.
Džainisti nazývajú horu Ashtapada, čo znamená „8 krokov“. Podľa nich je hora miestom, kde Rishabhanatha, ktorý sa považuje za zakladateľa džainizmu a prvú z 24 osvietených bytostí v džainistickej mytológii prebýva. Podľa džainistického presvedčenia sa na hore nachádza palác, ktorý je celý postavený z drahokamov a polodrahokamov. Tento palác je však viditeľný len pre osoby, ktoré dosiahli mokshu – osvietenie. Počet džainistických pútnikov v Tibete nie je až tak veľký, pretože si džainisti vytvorili vlastné repliky tejto hory v Indii.
Náboženstvo, ktoré bolo v Tibete rozšírené najmä pred budhizmom, bon, uznáva horu Kailash ako posvätné miesto. Nazýva ju aj Tisé a verí, že to je miesto odpočinku zakladateľa náboženstva, Shenrab Miwo a že to je sídlo jedného z božstiev, Sipaimen. Bonistickí pútnici vidia horu ako stred vesmíru rovnako ako hinduisti a budhisti, no na rozdiel od nich vykonávajú okolo hory koru v smere proti hodinovým ručičkám.
Čínska vláda kvôli posvätnosti hory na nej zakázala horolezecké aktivity. V 80. rokoch však oficiálne pozvala jedného z najlepších horolezcov v histórii, Reinholda Messnera, aby na horu vyliezol. Ten však odmietol, pretože veril, že hora je posvätná pre viac ako miliardu ľudí po celom svete a bolo by nevhodné na ňu liezť napriek oficiálnej pozvánke. Preto hora Kailash ostáva dnes jedna z najvyšších stále nezdolaných hôr na svete.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
