Idi Amin - najstrašnejší diktátor Minulosť Ugandy

Jeden z filmov, ktorý ak sa zaujímate o Afriku, musíte vidieť je Posledný Škótsky kráľ o diktátorovi Idi Aminovi. Príbeh rozpráva mladý lekár, a preto je mi ten film možno ešte bližší. Idi Amin je ukážkou toho, ako primitivizmus a bezbrehé násilie súvisia. Korelácia medzi krutosťou a nízkou kultúrnosťou. Idi Amin pochádza zo severu Ugandy, tam, kde Uganda hraničí s Južným Sudánom a Demokratickou republikou Kongo. Ľudia tu na severe sú od tých v strede a na juhu Ugandy absolútne odlišní. Rozdiel v DNA týchto ľudí je väčší než medzi Albáncom a Islanďanom. Majú inú konštitúciu tela, úplne iné zvyky a rozumejú si podobne ako Islanďan s Albáncom, nič. Idi Amin bol Kakwa. Slobodná matka z kmeňa Kakwa zobrala Idiho v batôžku dole k brehom najväčšieho jazera Afriky do mesta, z ktorého vyteká najdlhšia rieka sveta. Jinja je mestečkom, ktoré sa často, ako prameň rieky Níl, spomína. Matka mala jeden hrniec a v ňom varila kašu z prosa, pošo. Čo zarobila za deň? Jednu porciu pošo pre seba a pre svojho syna. Keď Idi vyrastal, nerobil nič. „Vyštudoval“ maximálne štyri ľudové a pofľakoval sa po okolí. Bol tzv. bajaje, obsmŕdavač sveta. V Európe na uliciach väčšina ľudí niekam ide. Keď sú vonku na zmrzline či na kávičke, považuje sa to za oddych, trošku relaxu, ale inak ideme z bodu A do bodu B. Bajaje nejdú nikam, ich život plynie, ako keby v absolútnej ničote. Vykorenení zo svojich kmeňov, stratili identitu, nič nevedia, ani nerozumejú hlavnému jazyku mesta, v ktorom teraz žijú, a tak prežívajú doslova z ruky do úst. Aminova matka sa zopár slov kiswahili naučila a zvykla hovoriť "Kupyanja iti kulumanga", čo je inak krásny slogan, ktorý sa dá volne preložiť ako „omočiť pošo v trošku omáčke je lepšie, ako byť úplne bez omáčky“. Inými slovami, všetko by mohlo byť ešte horšie. Keby ste ochutnali suché pošo, pochopili by ste ešte lepšie, o čom hovorím. Keď som mal pošo (volajú to aj ugali, fu-fu, nšima v Malawi a Zambii, v Kamerune, aby nás poplietli, túto guču volajú couscous) prvý raz, myslel som si, že sa im to zgrclo ako nepodarene uvarená krupičná kaša. Pošo je bez chuti. V Jinja bola kasáreň a v nej šéfovali, samozrejme, Briti. Jeden si všimol prerasteného mohutného chlapca, ktorý sa pofľakoval v blízkosti kasárni a naverboval ho. To bolo najväčšie šťastie, mať čistú uniformu a mohol sa poriadne najesť. Idi poslúchal, plnil rozkazy, všetko čo mu povedali. Bol mohutný, tak ako Kakwa bývajú, a stal sa majstrom Ugandy v boxe. Keď vypukli rebélie, posielali tam Briti vojakov z iných kmeňov a tí nemali zľutovanie. Idi v tomto vynikal, bol brutálny, jeho malý kmeň bol ďaleko a tu nepoznal nikoho... Keď sa v susedných krajinách začali meniť vlády, britskí vojaci si chceli udržať teplé miestečká čo najdlhšie, a tak povyšovali neschopných. Idi Amin nevedel čítať, hlavnému kmeňu nerozumel ani slovo, bol výborným kandidátom na povýšenie a stal sa generálom. Uganda sa osamostatnila a krajinu viedol arogantný Milton Obote. Keď sa prevalilo, že Idi Amin spreneveril peniaze, Obote si ho zavolal na koberček. Obote si vo svojej nadutosti nevšimol hrozbu a odletel na medzinárodnú konferenciu. Idi vedel, že po návrate mu to spočítajú, a tak urobil za ten čas vojenský prevrat. Nikto to nečakal. Taktika bola jednak toto prekvapenie a jednak ohromná brutalita, kedy mladíci z jeho kmeňa Kakwa postrieľali hlavné spriatelené kmene Acholi a Langi. Bol to šok a Idi prevzal po 8 rokoch vlády Oboteho z večera do rána moc v krajine. Nastal teror. Idi zabíjal hlava nehlava. Vedel, ako na to. Nabral do armády mladých vojakov z Nilotskych kmeňov a tí za jedlo a ošatenie urobili pre Idiho všetko. V centre mest zabral najväčšie budovy a v nich zriadili mučiarne. Uganda leží v trópoch, budovy nemali klimatizáciu, a tak boli okná na budovách otvorené . Všetci počuli vreskot, výkriky, ktoré sa rozliehali po celom meste. Idi zvykol chodiť vo svojom kabriolete na obchôdzky po dedinách. Mával hodinové prednášky, bez mikrofónu. Nevedel hlavnú reč Ugandy, a tak ťažko povedať, kto mu vlastne rozumel. No brával so sebou niekoho, o kom tvrdil že ho zradil. Predtým toho človeka zbili, mučili, teraz to bola zničená kôpka spútaná na tribúne. „Čo s týmto zradcom urobíme?“ pýtal sa davu ľudi, a rozvášnený dav kričal „zabi ho, zabi ho“. Idi mal na svojich vystúpeniach plno, a vášne davu sa využívajú všade, nielen pri hystérii z pandémie. Idi Amin vyhnal z Ugandy všetkých Indov, a hospodárstvo krajiny sa zastavilo. Nebolo čo jesť. Jeho veličenstvo, doživotný prezident poľný maršal Al Hadži, doktor Idi Amin, pán všetkého tvorstva na súši aj vo vode, premožiteľ Britského impéria v celej Afrike a predovšetkým v Ugande – takto sám seba nazýval, nerobím si srandu – vyhubil cca 200 000 Uganďanov. Zaútočil na Tanzániu, lebo neznášal Nyerereho, a Tanzánia zaútočila späť na Ugandu a zlikvidovala ju ihneď. Stratila pri tom jediný tank. Idi Amin, ktorý si do mena vložil Hadží, aby bolo jasné, že navštívi Mekku, s množstvom peňazí odletel do Saudskej Arábie.