Island a Vikingovia – kde ožívajú staré ságy

Keď sa povie Island, mnohým napadnú sopky a gejzíry. Ale ešte predtým, než sa stal turistickým magnetom, bol to ostrov, kde Vikingovia začali písať svoje príbehy. Ostrov kolonizovali v 9. storočí a zanechali po sebe nielen osady, ale aj ságy – hrdinské príbehy plné cti, pomsty a rodinných sporov. Dnes je Island doslova živým múzeom vikingskej minulosti. Podľa kroniky Íslendingabók prišiel prvý stály osadník Ingólfur Arnarson v roku 874. Usadil sa na mieste, kde dnes stojí Reykjavík. Odtiaľ sa začalo osídľovanie ostrova ďalšími Vikingami zo Škandinávie, ktorí utekali pred preľudnením a bojmi. Island sa postupne stal nezávislou republikou – v roku 930 bol založený Althing (Þingvellir), najstarší stále fungujúci parlament na svete. Práve tu sa riešili spory, prijímali zákony a rozprávali sa ságy. Island je jedinečný tým, že si Vikingovia nielen stavali domy a farmy, ale aj písali. V stredoveku vznikli Islandské ságy – rozsiahle príbehy o živote prvých rodín. Jedna z najznámejších ság je Egilova sága – o básnikovi a bojovníkovi Egilovi Skallagrímssonovi. Njálova sága – ďalšia známejšia, opisujúca krvavé rodinné konflikty. Alebo Saga o Grettim – o osamelom bojovníkovi, ktorý bol vyhnaný a bojoval proti nadprirodzeným bytostiam. Tieto texty sú dodnes základom severskej literatúry a ukazujú, aký bol každodenný život Vikingov – drsný, ale aj hlboko prepojený s cťou a zákonmi. Vikingovia sú pre Island viac než len história – sú súčasťou identity. Mestá a dediny nesú mená postáv zo ság. Miestni Vám radi porozprávajú legendy o svojich predkoch.