Islandské mená Ako fungujú na Islande priezviská

Na rozdiel od zvyšku Európy nemajú Islanďania priezviská. Priezvisko Islanďana sa tvorí z krstného mena otca či matky. Ide o takzvaný patronym (prípadne matronym). 

Ak ste muž, budete mať priezvisko zakončené sufixom -son (syn), žena bude zasa -dóttir (dcéra). Ak sa islandská premiérka volá Katrín Jakobsdóttir, znamená, že je Katrin dcéra Jakoba. Typickejší je patronym, ale pri posilňovaní práv žien čoraz viac Islanďanov siaha po menách matky, prípadne po kombinácii oboch možností. Autor tohto článku by sa tak mohol volať Jozef Jozefsson Evasson. Ak nechcete priezviskom vyjadriť vaše pohlavie, od roku 2019 môžete použiť neutrálne -bur (dieťa).

Asi štyri percentá Islanďanov majú predsa len priezviská. Sú staršie než rok 1925, kedy boli zakázané. Priezviská môžu mať aj ľudia, ktorí majú aspoň jedného rodiča nepochádzajúceho z Islandu. Napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúry sa volal Halldór Laxness, ktorý svoje pôvodné priezvisko Halldór Guðjónsson (syn Guðjóna) zmenil na počesť statku, kde vyrastal. 

Keď sa islandská žena vydá, nemení priezvisko podľa svojho manžela - nemôže sa predsa stať dcérou (a už vôbec nie synom) svojho svokra. Preto keď islandské rodiny cestujú do zahraničia, dochádza ku kurióznym situáciám, keď sa v hoteli ubytúvajú ľudia so štyrmi rôznymi priezviskami. V mojej rodine, kde som vyrastal so sestrou Táňou, by sme prišli ako Jozef Michalsson, Eva Karolsdottir, Jozef Jozefsson a Táňa Jozefsdottir. Ak by moja sestra bola uvedomelá feministka, respektíve by preferovala mamu, možno by si už v tom čase zmenila priezvisko na Evassdottir. 

Vzhľadom na neexistenciu priezvisk hrajú krstné mená o to väčšiu úlohu. Často ich rodičia vyberajú z rodinných tradícií a neraz sa stane, že sa v rodine striedajú. Michal Jozefsson má syna Jozefa Michalssona, ten zasa Michala Jozefssona a tak dokola. Inak majú Islanďania na výber 1 800 ženských a 1 700 mužských mien, každý rok pribúdajú nové, musí ich však schváliť špeciálna komisia, ktorá posudzuje možnosť začleniť ich do islandského jazyka. Výberom neprešiel napríklad Duncan, ale ani Zelda či Lucifer (v islandčine neexistuje C ani Z). 

Islanďania si tykajú a oslovujú sa krstným menom. Slovenského premiéra by oslovovali: Eduard, mohol by si nám odpovedať na otázku... Prezidentku: Zuzana, aký je tvoj názor na... Aj telefónne zoznamy sú zoradené podľa krstného mena a vzhľadom na časté opakovanie tých istých kombinácií je pri nich uvedená aj profesia či iný príznak. 

Počas druhej svetovej vojny (a neskôr počas pobytu amerických vojakov) sa neraz stalo, že islandská žena nepoznala meno otca, vedela len, že je vojak. Títo Islanďania dostávali meno po matke, alebo ešte krajšie - Hermansson (syn vojaka). Alternatívou je priezvisko Hansson (jeho syn). Pekné islandské mená sú, napríklad - Dagur: Deň, Erlendur: Cudzinec, Jökull: Ľadovec, Skjöldur: Štít, Þorsteinn: Skala boha Tora, či Örvar: Šípy.

Chceli by ste sa volať Skala boha Tora Jozefov syn? Dievčatá zasa majú nádherné možnosti v Gló: Iskra, Ilmur: Vôňa, Snærós: Snežná ruža či Steinbjörg: Pevnosť na skale. Pevnosť na skale Evina dcéra. Obe pohlavia môžu siahať po neutrálnych menách ako Auður: Bohatstvo, Blær: Vánok či Frost: Mráz. Aké krstné meno vyberiete vašim deťom vy?