Islandské ženy

Hoci Island nikdy nemal historicky plnohodnotný matriarchálny systém, ženy sa tešili úcte na Islande už ve Vikingskej dobe.

Mali často významné postavenie a vďaka právu na dedičstvo či rozvod mali život tak trochu jednoduchší než väčšina ich súčasníčok.

Ďalším dôkazom veľkej miery emancipácie je, že hoci v tradičnej spoločnosti bola patrilineárna línia, teda priezviská sa tvorili z mena otca (patronymiká), matronymá (priezvisko po matke) bolo tiež možné využiť, čo sa v súčasnosti používa častejšie na vyjadrenie rodovej rovnosti.

Ženy na Islande získali dedičské právo síce až v roku 1850, no práve tým Island získal prvenstvo na svete. Volebné právo žien, odsúhlasené v roku 1915, len potvrdzuje pokrokovosť a jeho dôraz na rovnosť, i keď prv mohli voliť len ženy nad 40 rokov. 

Vo Vikingskej ére (9. – 11. storočie) mali ženy slobodu vlastniť majetok, prevádzkovať obchod a nepriamo sa zúčastňovať snemu Alþingi, jedného z najstarších parlamentov na svete, ktorý navštevujeme aj my na našich zájazdoch na Islande. Ženy v islandskom parlamente majú dnes 47,6% zastúpenie. Zaujímavosťou je aj to, že vysoké zastúpenie žien má napríklad aj Vietnam, a to vyše 30 % žien, ČR je na tom horšie – má 25% zastúpenie žien a SR len 23 %.

Ako teda vidno, Island aj dnes vedie globálne rebríčky rodovej rovnosti. Prispieva k tomu rovnocenná rodičovská dovolenka a vysoké zastúpenie žien v politike (prvou premiérkou Islandu sa stala Jóhanna Sigurðardóttir v roku 2009, prvou premiérkou na svete bola Sirimavo Bandaranaike zo Srí Lanky).

Rastúce používanie matroným feministkami posilňuje rovnosť v pomenovaní, čo posilňuje ženskú identitu. Niet divu, že veľký štrajk, dnes známy ako „Deň voľna pre ženy“ alebo „Dlhý piatok“, ktorý zastavil život na Islande, uspel, keďže sa doň zapojilo 90 % islandských žien.

V nasledujúcom roku 1976 schválil parlament zákon o rovnocennej mzde pre ženy a mužov a založil Radu pre rodovú rovnosť.

Snáď aj my raz pokročíme v otázke rovnosti, veď Island nám môže byť skvelým príkladom.

Foto: Halla Tómasdóttir (* 11. október 1968 Reykjavík) je islandská podnikateľka a investorka, od augusta 2024 islandská prezidentka – Harvard International Review