Južná Amerika - všetky štáty - recenzia

Tak sa opäť ozývame, teraz už z argentínskej Mendozy. Veľa sme prešli, veľa videli a v zásade sme zatiaľ zdraví, trochu nás obchádzalo prechladnutie. Vychádza nám ohromné pocacie, v Cuscu bolo chladno, ale na druhý deň sa vyčasilo. Inak Cusco som čakala menšie, veľmi príjemné mesto - veľa pôvodných pamiatok a na ruinách kostoly.Nádherná katedrála - aj s Poslednou večerou, kde miesto ryby je cuy - morské prasa. Celé údolie Inkov a aj Machu Picchu sme prešli za nadhrenych slnečných dní. Od vtedy je stále pekne. Na Machu sme sa vyviezli autobusom, ale mne nedalo, aby som nevidela rastlinstvo okolo cesty hore- tak sme išli aspoň dolu pešo a videli sme veľa bromélií, netýkavky, fuchsie, dolu boli heligonie, datury - no krása a to je teraz začiatok jari, takže to kvitne menej. Na konci sme našli takú malo botanickú záhradu, tak som bola nadšená a kus ďalej bol motýli dom a naozaj tam chovali motýle - od vajicoch do dospelého jedinca - len v tejto sezóne toho bolo menej. Potom sme boli na jazere Titicaca pozrieť Indiánov na rákosových ostrovoch, aj to bol pekný zážitok. Pár príjemných chvíľ sme strávili v Púne, neplánovane sme sa tam zdržali pol dňa a bol to vítaný oddych. La Paz, hl. mesto Bolívie je najvyššie položené hl. mesto, ale už sme boli na výšky navyknutí z Cusca. Veľa Indiánov chodí v pôvodnom oblečení a je to veľmi príjemné na pohľad. Je to asi najchudobnejšia krajina v JA. Jedni Česi, ktorých sme stretli povedali, že je to smetisko, ale ja by som to určite tak tvrdo nehodnotila. Potom sme na noc cestovali do Uyuni - východisko na Salar na bolívijskú planinu - Altiplano - asi najťažší úsek cesty. Je to nádherná panenská príroda, ale ťažké prírodné podmienky, veľmi chladno. Mali sme šťastie, prvý deň bol slnečný a cez deň to bolo v pohode, aj prvá ubytovňa bola celkom fajn, druhý deň veľmi fúkalo a na tretí deň bolo -5 stupňov a ubytovňa taká, že takmer vnútri mrzlo. Ale zvládli sme. Mne sa ťažko dýchalo, lebo to bolo 4278 m mn. - asi som pomáhala dýchať našej Ivanke, čo bola práve v ten deň na výstupe na Pamíre. Aj som presne vedela, aký studený vieto jej fuklal do tváre.Odmenou bola naozaj prekrásna krajina, farebné lagúny plné plameniakov, mne sa asi najviac páčilo krásny kaktusový ostrav - kaktusy aj 1000 ročne a to všetko uprostred bielej planiny plnej soli. Dúfam, že fotografie vyjdú. No a potom prechod do Chile, púšť Atacama - tiež veľmi zaujímavé útvary - ani púšť nemusí byť fádna. Odtiaľ noc v autobuse do Santiaga. Chile je krásna a bohatá krajina. Má aj peknú prírodu - pokiaľ sme cestou videli. prekrásne pohľady na Tichý oceán a okolité hory. Je tu úpne ozajstná jar, kvitnú ovocné stromy, aj niektoré naše jarné kríky - vrba, tamarišky, jazmín nahý a pod. A v tráve kvitnú miesto púpav kalifornské maky. Nádhera. Veľmi chýbal v programe jeden deň v hl. meste a okolí. To mesto by si to zaslúžilo - a my tiež. Ráno sme odišli do argentínskej Mendozy - veľmi príjemné mesto, boli sme na fantastickej večeri - ohromné steaky a vynikajúci cabernet. Za ten mesiac sa ešte nestalo, že by sme jedli niečo čo nám nechutí a morské prasa a lama boli fajn a chceli sme ich vyskúšať, nech poznáme všetko. Cesta cez Andy zo Santiaga sem bola úchvatná - snech, lyžovačka a nádherné, nádherné kopce. Videli sme aj Aconcaguu - najvyšší vrch JA.