Južná India, maximálny choas Recenzia zájazdu

Cesta domov z Aurangabad, štát Maharashtra v Južnej Indii, autom cca 300 km do Mumbai (spojenú s búračkou a čakaním na výmenu taxíka), odtiaľ odlet do Dauhy (Katar), prehliadka Dauhy, odlet do Viedne, dovoz taxíkom do Bratislavy a odtiaľ synovým autom do Žiliny, nám trvala v súčte 62,5 hodín, s „polihovaním“ v sede v aute, na letiskách, v lietadlách. Obrazne povedané, prvé dni sme boli spolu s manželkou po príchode domov skrátka „mŕtvi“. Dnes som našiel v sebe síl napísať niečo do „fóra“. Južná India, maximálne poznanie, zájazd ktorý sme si vybrali s manželkou k nášmu 30. výročiu sobáša. Už z popisu zájazdu v katalógu bolo zrejmé, že ide o poriadne „nadupaný“ zájazd. A skutočnosť? Tá predčila naše očakávanie. Tak ako hlásal nápis na našom prvom autobuse „ Incredible India“. Hoci sme už s BUBOm, okrem ďalších, absolvovali aj zájazd Nepál, India, tento zájazd bol o „niečom inom“. Na jednej strane svojimi nádhernými, rozprávkovými chrámami, na druhej strane s neuveriteľnou biedou, špinou. Pre Európana nezvládnuteľným a nepochopiteľným chaosom bežného života v náprotivku absolútneho ticha v záhradách a meditačných miestach ashramov. Indický život a kultúra dýcha tisícročia v súlade so svojimi Védami a eposmi Rámájana a Mahábharáta. Z nich a ďalších diel vychádza sila a identita kultúry Indie. Kto ich aspoň nahrubo, rámcove nepozná, nemá šancu vidieť Indiu takú, aká je. Možno existuje na svete zopár znalcov čo Védy a eposy poznajú v origináli. V prípade Mahábháraty ide o 100000 dvoj veršov v 18 knihách, v prípade Rámájany o niečo menej, „len“ 24000 dvoj veršov. Pre porovnanie, texty Starého a Nového zákona by sa do Mahábháraty vošli pätnásťkrát! Stále sme sa stretávali s pojmami prvkov v Dravidovskej a Hoysala chrámovej architektúre ako sú jagati, gopuram, mandapas, vimana, chawadis, pushkarni, kalasha, dvarapala atď. K chrámom sa viazali božstvá Brahmu, Šivu, Višnu, Trimurti, Gáneša, Lakšmi, Šakti, atď. ich inkarnácie vo väzbe k ďalším bohom a ich inkarnáciám. A bol to práve náš vynikajúco pripravený sprievodca Janko Zachar, ktorý nás cez tento zmätok s ľahkosťou prenášal. Svojimi znalosťami inšpiroval aj niektorých účastníkov zájazdu ku kúpe základnej literatúry týkajúcej sa indického panteónu. K vysvetľovaniu prostredníctvom príbehov „tlačil“ aj miestnych sprievodcov. Málokto z nás zabudne na kozmický tanec Šivu v prevedení Sášenky a Tomáša v Kanchipurame, cez mne, 61 ročnému, vtipne ponúkanú pomoc v prírodnej rezervácii Periyar, končiac úžasným a nezabudnuteľným zážitkom v chrámovej jaskyni v Ajante, pri príbehu o inkarnácii Budhu do opice znázornenom na pôvodnej maľbe z obdobia prelomu letopočtu. Janko je správny muž, na svojom mieste. Výborný organizátor, stmelovač rôznorodého kolektívu aj keď niečo „zaškrípalo“, úspešný improvizátor v nepredvídateľných situáciách. Vďaka nemu sa vytvoril výborný kolektív, ktorý si pomáhal keď vznikla potreba. Možno pred dlhými presunmi by mu mohla pomôcť kancelária s predjednaním voliteľnej možnosti kúpenia balíčkov na cestu (napr. chlieb s vajcovou omeletou a pod.) v hoteli z ktorého sa odchádza. Indické „reštaurácie“ po ceste, aj napriek obrovskej fantázii vedúceho zájazdu, veľa šancí na jedenie často nedávajú ... Záver zájazdu, prehliadkou jaskýň Ajanty a Ellory, bol úžasný, priam fantastický čo sa týka samotných pamiatok a zážitkov. Ajanta je vraj v poradí v hodnotení UNESCO v rámci Indie prvou pamiatkou, Ellora druhou. Až po nich ide Varanasi a Taj Mahal. Pri prehliadkach jaskynných malieb v Ajante, okolo 5. storočia a na prelome letopočtu, som zažil kultúrny šok. Bola to na maľbách znázornená perspektíva pomocou úbežníku, tieňov a dokonca kociek. 3D zobrazenia v 2D prevedení! Fantastické! Teda „objaviteľom“ perspektívy nie je Filippo Brunelleschi, spoločne so svojimi druhmi maliarom Masacciom a sochárom Donatellom, ktorí tvorili takzvanú veľkú trojku florentskej renesancie. V európskom priestore istotne áno, ale v Indii ich predbehli zhruba o 1400 rokov! Kto neverí, nech si zájde do Ajanty! Dovolenka bola nádherná, napriek tomu, že asi 75 % účastníkov zájazdu postihli, slušne povedané, problémy tráviaceho traktu, ktorým sa jednoducho nedalo vyhnúť aj keby sa vedúci zájazdu „rozkrájal“, hoci radil a pomáhal ako sa dalo, spolu s doktorkami, účastníčkami zájazdu. Sme však už všetci doma, tráviace trakty sa stabilizujú a všetko je fajn. Janko už nič nemal a hovorí, že jeho šéf, pán doktor Fellner, ktorý Janka zaúčal môže jesť v Indii všetko. V BUBO tvrdia, že ide o najlepšiu vakcnáciu a keď budeme v Indii štvrtý raz budeme sa mať lepšie. Zažili sme úžasné veci, škoda, že už máme vekom s manželkou len tak málo síl. Záverom ešte raz obrovská vďaka tvorcom náplne zájazdu a ešte raz „nášmu“ Janíkovi, vedúcemu zájazdu, za perfektný výkon a za naozaj nezabudnuteľné zážitky.