Kam zmizli biele žraloky z False Bay?

Záliv False Bay neďaleko Kapského mesta bol dlhé roky jedným z najznámejších miest na svete na pozorovanie žralokov bielych. Sledovať ich tu bolo možné pravidelne a vody okolo ostrova Seal Island preslávili aj dramatické útoky žralokov na tulene, pre ktoré sa tu zržiavali. Okolo roku 2015 však vedci začali pozorovať výrazný pokles ich počtu a o tri roky neskôr sa biele žraloky prakticky vytratili. Výskumné lode, ktoré ich predtým vídali takmer denne, zrazu celé mesiace nezaznamenali ani jedného. Za ich zmiznutím však nebola len jediná príčina, ale kombinácia viacerých faktorov: nadmerný rybolov a tým pádom aj úbytok koristi, úhyn žralokov v ochranných sieťach a taktiež aj príchod predátora, ktorého sa obáva dokonca aj veľký biely žralok. V roku 2017 sa totiž pri juhoafrickom pobreží začali objavovať telá bielych žralokov s mimoriadne zvláštnymi zraneniami. Medzi prsnými plutvami mali presný otvor, ostatné časti tela takmer nepoškodené a chýbala im pečeň. Stopy nakoniec priviedli vedcov k dvojici kosatiek známych ako Port a Starboard, ktoré sa špecializovali na lov žralokov. Mená dostali podľa námorných označení ľavej a pravej strany lode: Port znamená ľavobok a Starboard pravobok, pretože chrbtová plutva každej z nich bola ohnutá na opačnú stranu. Ich spôsob lovu bol fascinujúci. Kosatky dokázali žraloka obrátiť na chrbát, čím u ňho zrejme vyvolali takzvanú tonickú nehybnosť, dočasný stav, počas ktorého zostal takmer bez pohybu. Následne z brušnej dutiny vykusli predovšetkým pečeň, prípadne ďalšie energeticky hodnotné orgány, zatiaľ čo veľkú časť tela nechali nedotknutú. Žraločia pečeň môže predstavovať značnú časť jeho telesnej hmotnosti a obsahuje obrovské množstvo tuku, takže pre kosatku predstavuje mimoriadne koncentrovaný zdroj energie. Ešte zaujímavejšie je, že Port a Starboard nemuseli zabiť stovky žralokov, aby tak ovplyvnili celý ekosystém. Už samotná prítomnosť takéhoto vrcholového predátora dokázala zmeniť správanie koristi. Biele žraloky začali oblasť opúšťať a zmenili aj svoje migračné trasy. To dokazuje, že ani veľký biely žralok, ktorého človek často vníma ako neohrozeného lovca nemusí stáť na úplnom vrchole potravinového reťazca.