Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe

Je pár rokov po okupácií Československa vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968 a Sovietsky zväz sa nedávno odvrátil od spolupráce s Čínou kvôli silným ideologickým rozdielom. Sovietsky zväz sa preto rozhodol otvoriť nový diplomatický front s krajinami NATO. Prezident Fínska Urho Kekkonen sa rozhodol využiť túto situáciu a presvedčil verejnosť, aby sa konferencia konala v Helsinkách. Jeho cieľom bolo upevnenie mierových vzťahov vo svete a zároveň presadiť fínsku pozíciu neutrality. Počas svojho príhovoru apeloval na kolektívne spomienky svetových lídrov 2. svetovej vojny a vyzýval ich aby sa takýto incident už nikdy nezopakoval. Na tejto konferencii bolo prítomných 35 hláv štátov z Európy, Ameriky a Eurázie. Výsledkom tejto konferencie bol kolektívny súhlas o rešpekte integrity hraníc po 2. sv. vojne. Bolo prijatých 10 princípov. Tri najdôležitejšie z nich boli:

1. Zabránenie ozbrojenému konfliktu
2. Zabezpečenie ekonomickej a technickej spolupráce medzi Západom a Východom vo vede, obchode a kultúre.
3. Všetky štáty uznajú nezávislosť ostatných a v rámci štátov bude zachovaná sloboda.
   - zachová sa nemennosť hraníc v Európe
   - nezasahovať do vnútorných sporov
   - dodržiavanie ľudských a občianskych práv vo všetkých krajinách

Rovnako sa na konci konferencie v ČSR založilo známe hnutie Charty 77. Československý spolok sa zaviazal o dodržiavanie ľudských a občianskych práv ako bolo dohodnuté na konci konferencie. Členom tohto hnutia bol aj Václav Havel.

O tejto konferencií sa následne hovorí ako o „duchu Helsiniek“. Tento duch sprevádzal Európu po takmer 50 rokov až do obdobia 2022, kedy sa začala vojna na Ukrajine. Pri prvej konferencií bola snaha aj o upevnenie ľudských práv a slobodný pohyb ľudí, ktoré však neboli natoľko úspešné. Druhý summit KBSE, ktorý sa konal v Paríži v novembri 1990, a položil základy inštitucionalizačného procesu, ktorý transformoval KBSE na dnešnú OBSE. Päť nasledujúcich sumitov sa konalo v Helsinkách (1992), Budapešti (1994), Lisabone (1996), Istanbule (1999) a Astane (2010). Každá z týchto udalostí priniesla vyhlásenia a dokumenty, ktoré sú dôležitými míľnikmi v histórii organizácie.