Keď boli Azory pomarančovým kráľovstvom

Dnes, keď navštívime jeden z Azorských ostrovov, ostrov São Miguel, spájajú sa nám predstavy najmä so sýtozelenými kopcami, sopečnými jazerami, hortenziami a skleníkmi plnými ananásov. Pred dvesto rokmi však mal ostrov inú vôňu. Vo vzduchu sa miešala zmes takmer tropickej horúčavy, citrusových sadov a debničiek plných šťavnatých pomarančov. São Miguel bol vtedy pomarančovým ostrovom a na tomto ovocí vyrástlo značné bohatstvo.

Prečítajte si aj: São Miguel - najväčší z Azorských ostrovov

Pomarančovníky sa na Azoroch pestovali už od 16. storočia, no na významný obchodný artikel sa zmenili až neskôr. Prvé zaznamenané zásielky smerovali do Francúzska už v roku 1714, no skutočný rozmach exportu prišiel v druhej polovici 18. storočia. Najdôležitejším zákazníkom sa stala Veľká Británia, kam putovali azorské pomaranče známe ako St. Michael oranges. Ovocie bolo obľúbenou luxusnou potravinou, ktorú si vďaka rastúcej kúpnej sile počas priemyselnej revolúcie mohlo dovoliť čoraz viac ľudí. Navyše, poloha súostrovia uprostred Atlantiku bola výhodná pre námorný obchod. Obchodné lode tu mohli doplniť zásoby a zároveň naložiť čerstvé ovocie na cestu do Európy.

V 19. storočí sa citrusový obchod rozrástol do obrovských rozmerov. Zlatý vek nastal približne medzi rokmi 1840 a 1875. Rozmach obchodu sa odrazil nielen na živote a majetku samotných majiteľov, ale aj bežného obyvateľstva. V sadoch si našli zamestnanie pestovatelia, zberači, triediči, baliči a mnohí ďalší. Voňavé pomaranče tak živili značnú časť obyvateľstva.

Pomaranč však nebol iba ovocím. Bol zdrojom spoločenského postavenia. Majitelia veľkých sadov a obchodníci bohatli a svoje peniaze premieňali na honosné quintas – vidiecke sídla ukryté v exotických záhradách. Kamenné brány, fontány, jazierka, vzácne rastliny a zdobené domy dodnes pripomínajú obdobie, keď citrusový obchod prinášal peniaze v takom množstve, že si ich miestna elita mohla dovoliť investovať do okázalého životného štýlu. V tomto období sa na ostrov dostávali aj najrôznejšie exotické rastliny, ktoré sa stávali symbolom bohatstva miestnych rodín. Pomarančové bohatstvo sa zároveň podpísalo na prestavbách a výzdobe mnohých kostolov.

Príbeh São Miguel a jeho niekdajšieho pomarančového bohatstva môžete objavovať priamo na mieste počas nášho poznávacieho zájazdu Azorské ostrovy – najkrajšie miesto na zemi, na ktorom spoznáte nielen São Miguel, ale aj ostrovy Faial a Pico.

Potom však prišiel koniec. Už v priebehu 19. storočia sa objavovali škodcovia a choroby citrusov. Po roku 1870 sa situácia výrazne zhoršovala a choroby citrusov zasiahli miestne sady. K tomu sa pridala konkurencia z iných pestovateľských oblastí a problémy na britskom trhu. Do konca 19. storočia sa kedysi výnosný exportný priemysel prakticky rozpadol.

Pre bohatých majiteľov to znamenalo stratu príjmov a neraz aj problémy s udržaním veľkých majetkov. Pre tisíce ľudí, ktorí boli od sadov závislí, znamenal úpadok menej práce. Hospodárske problémy zároveň prispievali k emigrácii Azorčanov, ktorí odchádzali za lepšími podmienkami do zahraničia.

Po úpadku pomarančového hospodárstva získavali väčší význam ananásy, čaj, tabak a ďalšie plodiny. Práve ananás sa stal novým symbolom poľnohospodárstva São Miguel. A tak po pomarančovom kráľovstve zostali nielen prázdne sady, ale aj honosné majetky, ktoré dnes chradnú a pripomínajú dávny príbeh.