Počuli ste už niekedy o nebeskom pohrebe? Je to typický spôsob pochovávania v Tibete. Dnes je veľmi zriedkavý a dlhšie bol dokonca zakázaný. Prečo? Lebo nebeský pohreb znamená, že nebožtíka dáte doslova zožrať divým zverom! Ak sa divíte nad takýmto spôsob pochovávania, tak je dôležité si uvedomiť, že Tibet je silne buddhistický kraj. V rámci Buddhizmu telo nie je dôležité a po smrti nie je vôbec podstatné čo sa s ním stane. Tradične sa buddhisti spaľujú, ale v nehostinných podmienkach Tibetu to neprichádza do úvahy – jednoducho na to nie sú stromy. A tak sa začali mŕtvy nosiť na špeciálne miesta v skalách, kde si ich ľahko našla divá zver, predovšetkým dravé vtáky. My sme jedno také miesto navštívili i napriek tou, že turisti sem dnes prístup nemajú. Nájdeme ho pri chráme Ganden, neďaleko od Lhasy. Je to jedno z najprominentnejších miest nebeského pohrebu v Tibete. Aj deň pred našou návštevou tu pochovávali jedného nebožtíka. Keď ale prichádzame na miesto, tak nič nenaznačuje aká zvláštna ceremónia sa tu odohrávala. Na malom pahorku za chrámom nájdeme len kamennú plochu asi 3x3 metre, okolo ktorej je množstvo modlitebných vlajočiek a pri ktorej je veľké ohnisko. Okolo sú na pohádzané nože, sekera a kladivá, a zem je pokrytá akýmsi bielym práškom. Až po bližšom preskúmaní si uvedomujeme, že biely prášok sú úlomky kostí. „Nebožtíka najprv narežú aby mali dravce ľahšiu prácu. Po pohrebe sa kosti rozdrvia kladivami a spália, aby po ceremónii nič neostalo“ vysvetľuje náš miestny sprievodca Dhondhup. Celú ceremóniu pritom sledujú pozostalí a len tí, čo nebohého poznali majú prístup na pohreb. Pre Európana je to veľmi zvláštna myšlienka, svojho blízkeho dáte zožrať vtákom a ešte sa idete pozrieť. Ale aj takýto je ďaleký východ a aj toto je jeden z úžasných kultúrnych rozdielov, ktoré tu nájdeme – to čo by pre nás bolo nepredstaviteľné znesvätenie je pre miestnych úplne bežná prax. A práve tieto rozdiely robia tieto miesta tak nádherné a podnetné a oplatí sa sem vždy znova a zas chodiť!
