Luanda najdrahšie hlavné mesto sveta S BUBO sa nestratíš

Nechoď tam. Sú tam samé choroby a vojna. Všetko je strašne drahé a nie je tam čo jesť. To je len zopár krátkych viet, ktorými Vás budú známi a priatelia vyprevádzať na cestu do Angoly. Web vám takisto poskytne extrémne obmedzené množstvo informácií a naraz viete odkiaľ to všetci všetko vedia.. Z webu. Veď tam je pravda. Nuž minimálne v prípade Angoly si dovolím tvrdiť, že nie. Jednoduché, išli sme sa o tom presvedčiť sami. Už len „obávaný“ vízový proces sa obmedzil na pár úsmevov a víza boli hotové. Neboli lacné. 200 euro, každopádne s nulovou byrokraciou. O pár týždňov nato, prišla Angola s online vízami, niečo podobné ako zaviedla Rwanda v roku 2006. Všetko presne naopak ako Vám tvrdí Google a spol. Skytrax hodnotí letisko v Luande ako jedno z najhorších na svete. Zdá sa, že chlapci zo Skytraxu sa ani len neunúvali cestovať sem. Luanda je oveľa lepšia ako ďalších 30 iných afrických letísk, taký priemer avšak žiadna hrôza. Už na mape vyzerá mesto zaujímavo. Letisko uprostred mesta a všetko doslova na dosah. Keď Luandu plánovali, tak vraj sa hovorilo o tom, že mesto bude mať aj 500.000 obyvateľov. Počas občianskej vojny a po jej skončení sa to číslo zastavilo niekde na 7,2 milióna a uvidíme, či klesne. Centrum Luandy dostalo „uplift“ a satelitné mestá to ešte len čaká (istotne budú čakať veľmi dlho). Slumy, ktoré dominovali mestu na začiatku tisícročia, prekryli výškové budovy, nové cesty, marína a zo stredu mesta sa rekonštrukcia pomaly ale iste tlačí aj ďalej než len do centra. Keď sa z medzinárodného letiska 4. Februára dostanete von, tak Vás ovalí typický vzduch Luandy. Lepkavý, horúci, stojaci vzduch typický pre rovníkové oblasti. Je teplo, je vlhko. Čakáte chaos na letisku? Nie je. Žiadne naťahovačky taxikárov a presviedčanie, že práve s nimi to bude to pravé. Nie. Prečo? Základom je, že taxíkov je v Luande strašne málo. Je len množstvo malých otrieskaných áut, ktoré ich suplujú, ale nefungujú ako klasické taxi. Rovnako ich neodporúčame používať, keďže technický stav vozidiel je dosť zlý. Snáď najspoľahlivejšia taxi služba sa volá Allo taxi. Oveľa zaujímavejší spôsob cestovania je modrobielymi mikrobusmi, ktoré svištia po celom meste. Candongueiro, kolektívne taxi, ktoré ide len keď sa naplní a jazdí po fixnej trase. Je to najlacnejší a najzážitkovejší spôsob dopravy po Luande. Šoféri tieto autá nevlastnia, len šoférujú. 5 dní v týždni robia pre majiteľa, 1 deň si celú tržbu berú šoféri a 1 deň je určený na údržbu a servis. Toto je zákon! Jedna jazda je okolo našich 80 centov. Tretia možnosť je mať kamaráta, známeho či spoľahlivého šoféra alebo si prenajať auto. Je to najdrahší ale zároveň najrýchlejší a najbezpečnejší spôsob dopravy. Cesty sú plné, avšak s orientálnym chaosom či nigérijským cestným peklom sa nedajú porovnávať. Jazdí sa slušne, podľa predpisov. Vyhnite sa dopravným špičkám v smere do centra z Luanda Sul, teda sofistikovanejšej časti Luandy. Aj z tohto dôvodu je ideálne bývať v centre, kde je zároveň väčšina vecí, čo si chcete pozrieť. Centrálne položené letisko, hotely a atrakcie v jednej zóne robia z Luandy veľmi príjemné mesto na spoznávanie. Necelých 10 minút jazdy z letiska a ocitnete sa v absolútnom centre mesta. Ako prvú zastávku odporúčam Miramar. Ako názov napovedá, výhľady sú nádherné a Luandu máte ako na dlani. Diplomati, ambasády a angolská smotánka tu má svoje rezidencie. Buďte opatrní s fotoaparátom! Z Miramaru zbehneme dole, k oceánu. Avenida 4 de fevereiro pretína centrum a objíma oceán. Otvorí sa pred Vami nádherná prímorské promenáda, ktorá mne osobne pripomenula Singapur. Blyštiaci sa oceán na jednej strane, palmy, bežci, zmrzlina uprostred a za chrbtom rezidencie. Staré koloniálne budovy sa snažia konkurovať moderným stavbám a treba dodať, že im to celkom ide, hoci ich dni sú zrátané. Pred Vami svieti nádherná koloniálna ružová budova, v ktorej má sídlo národná banka Angoly. Jednoznačne najkrajšia budova v meste, na ktorej je zaujímavý fakt, že táto budova bola skvelo udržiavaná aj počas občianskej vojny. Luanda horela, ale tento skvost sa nemenil, peniaze vo vnútri neboli, okná sa umývali a nech sa dialo čokoľvek, Banco nacional de Angola ticho čakala na lepšie časy. Dočkala sa ich. Hneď vedľa stojí za krátku návštevu múzeum peňazí „Museu de Moeda“, ktoré len nedávno 6.5.2016 otvoril bývalý prezident Jose Eduardo do Santos. Zaujímavá zbierka peňazí obsahuje aj mušle, ktoré tu kedysi nahrádzali peniaze a koniec koncov dodnes sa s nimi platí trebárs v Novom Írsku. Sme len pár metrov od Fortaleza de Sao Miguel. Impozantná stavba, ktorá strážila v minulosti prístav a je najstaršou budovou v meste. Paulo Dias de Novais ju postavil v roku 1576 a chránila Portugalcov pred francúzskymi, anglickými a holandskými korzármi. V roku 1772 dosiahla terajšiu veľkosť a mala aj vlastnú odlievareň kanónov. Vraj ako jediná v Afrike. Neskôr slúžila ako väzenie pre degredados ( portugalskí kriminálnici, ktorí si odpykávali trest mimo Portugalska). V modernej Luande sa z pevnosti stal symbol zjednotenej Angoly a je prvým miestom, kde sa zastavujú vysoké štátne delegácie. Je odtiaľto najlepší výhľad na luandskú promenádu a Ilhu. Areál zdobia sochy starých kmeňových náčelníkov, portugalských dobyvateľov a samozrejme nechýba ani kosák a kladivo. Zbierka historických áut, na ktorých jazdil prvý prezident Neto a tiež obrnený transportér používaný počas občianskej vojny. V pevnosti strávime cca 30 minút a smerujeme na Ilhu. Keď sa pozriete na mapu mesta, tak okolo Luandy vidíte dva dlhé pieskové polostrovy, ktoré vytvárajú prirodzený prístav. Ten bližší je súčasťou hlavného mesta a volá sa jednoducho Ilha, alebo Ilha do Cabo alebo Ilha de Luanda. 12 kilometrov dlhý a v najširšom mieste 500 metrov široký polostrov bol kedysi od Luandy oddelený úzkym pásom oceánu a práve tu v roku 1575 pristál Paulo Dias de Novais. Nie náhodou, Ilha bola na vtedajšiu dobu bohatým miestom, práve tu sa nachádzali mušle „zimbu“, ktoré sa používali ako platidlo (nájdete ich v múzeu peňazí). Luandu s Ilhou spájala plytká pláž, potom most a dnes moderná cesta. Obyvatelia Ilhy sa titulujú ako praví Caluandans t.j. obyvateľ Luandy. Tu mesto vzniklo. Dnes je Ilha obľúbenou víkendovou destináciou, plná barov, reštaurácií, futbalu. Na konci Ilhy sa pred Vami otvorí v opare zátoka vrakov a divoká Angola, ktorá je tak odlišná od hlavného mesta. Ak ste hladní po dlhom lete, tak si tu dajte prvú Cucu, alebo nájdite nápis Há sopa e almoco a vyskúšajte miestny chic street food. Pokračujeme ďalej v prehliadke. Prešli sme Ilhou a slnko je ešte stále vysoko. Po pobreží a avenide nova marginal ideme k zvláštnej štruktúre. Mauzóleum Dr. Agostinha Neta, postavené pre prvého prezidenta, ktorý zomrel v roku 1979. 120 metrov vysoký monument je obrovský, temný, typický ruský dizajn J Nad mauzóleom vidíte nádherné ružové budovy The Cidade Alta. Vládna štvrť, kde je prezidentský palác, nová budova parlamentu a viaceré ministerstvá. Vzduch je tu lepší a príjemnejší ako na dusnom pobreží. Zaujímavosťou Angoly je, že všetky vládne budovy sú ružové. Kdekoľvek idete a vidíte ružovú tak viete, že ide o vládnu budovu. Od Huamba cez Soyo až po Namibe, od Luandy až po Luacano, všade to bude ružová! Cidade de Alte je nad pevnosťou a tak okolo zbehneme opäť dole do centra, kde nás čaká zopár zaujímavých stavieb. Medzi polorozpadnutými budovami, vysokými hotelmi naraz všetko okolo prerazí žltá farba. Ste na správnom mieste Palácio de Ferro (Železný palác). Budova samotná je zatiaľ pre verejnosť zatvorená a malo by v nej byť múzeum diamantov. Pre množstvo železa použitého na stavbe sa dodnes zachoval názov železný palác a áno, pripomína trochu konštrukciu Eifellovky, ale či má niečo s pánom Eiffelom spoločné nie je jasné. Každopádne v rámci Luandy je to jedinečná architektúra. Hneď oproti Vám je konzervatívna budova Endiamy, národnej diamantovej spoločnosti, ktorá sa stará o rozsiahle diamantové bane na území Angoly. V tomto momente už máte dosť. Veď len dnes ste prileteli, je teplo, dusno a sprcha je obrovským lákadlom. 600 metrov peši a sme na poslednom mieste Igreja de Nossa Senhora da Nazaré. Krásny kostol z roku 1664, ktorý patrí medzi najstaršie v krajine. Dal ho postaviť guvernér Negreiros potom ako stroskotal kdesi v búrlivom Atlantiku medzi Angolou a Brazíliou. Prežil a z vďaky za zázrak postavil tento kostol. Vnútro zdobia typické portugalské kachličky „azulejos“, ktoré dokumentujú stroskotanie a takisto bitku v Ambuíle, kde Portugalci porazili kráľa Konga Mani Maluzu. Jeho sťatá hlava bola zabudovaná do múrov kostola a je tu azda dodnes. Najlepšia atmosféra je tu samozrejme počas nedeľnej bohoslužby. Vždy tu buďte opatrní a pri fotení dávajte pozor, keďže hneď vedľa je ministerstvo vnútra. Zbytočné problémy. Po prehliadke je Váš hotel vzdialený maximálne 15 minút jazdy, vždy si dajte hotel v centre. Vlažná sprcha a na Luandu medzitým padla noc. Reštauráciu nehľadajte v hoteli, ale vyrazte na Ilhu, ktorú už poznáte. Cais de Quatro je ideálna adresa s výhľadom na promenádu, downtown a s uvoľnenou atmosférou v reštaurácii, kde sa miešajú expati s domácimi. Jedlo je dokonalé. Jednoznačne choďte po morských potvorách a rybách. Ako uvidíte, v Angole neskôr sú čerstvé, dnes chytené v angolskom Atlantiku. Portugalské víno, miestne pivo, prípitok, chladená lambretta a horúca noc bude dlhá.