Krásy exklávy Cabinda Ako to tu vyzerá na prvý pohľad?

Na prvý pohľd je Angola veľká a farebnejšia a voňavejšia a pestrejšia. Sme bližšie k rovníku a dažďové pralesy sú hustejšie, a tak tu stále prší, stále sú tu husté mraky, a teda hádzanie pri našom prílete je logické. V pozadí sa blýska, a je to ten pravý príchod do jednej z najexotickejších exkláv sveta. Enkláva je oblasť, ktorá je celá obkrúžená jedným štátom, ako napríklad Vatikán. Cabinda je exkláva, lebo susedí jednak s dvoma štátmi a má aj more, takže nie je totálne obkrúžená. Ide o exklávu Angoly. Z lietadla ideme peši, čo mám rád, lebo na týchto malých letiskách autobus iba zdržiava. Všade tma, dusno... nádhera. Čítam si o Cabinde čo sa len dá, mám špeciálnu knihu na Angolu od Brandt guide. No zdá sa mi, že tu neboli, že popisujú veci tak od boku. Vilovi sused v lietadle hovorí: “Je to nebezpečnejšie, než si myslíte.” a ja sa smejem a hneď po príchode na hotel vyrážame do mesta, chcem tu byť vonku, veď tieto oblasti sú krásne hlavne preto, že sú tak panenské. Schovať sa na hoteli je hlúposť. Náš hotel má bazén a wifi a ide o najlepší hotel mesta a teda aj štátu. No je to riadna diera.. Dávame si pinčo s kasavou (ngonguenha) a džindungu. Nechutí to síce ako muamba de galinha, ale sofistikovanejšie angolské špeciality tu ťažko očakávať. Mama opeká kura na grile na ulici, všetko okolo je rozbité; v Európe by to bolo gheto, no tu je to top lokalita, a prichádzajú frajeri na autách. Kúpia kuriatko či bravčové od maamy, vyložia na kapotu a “stolujú”. No kuriatko je naozaj chutné. Ako príloha kasava= maniok - v tejto oblasti je kasava ideálna, nikdy mi to nechutilo, no zdá sa, že si zvykám, ešte pár rokov potrebujem a možno mi začne maniok (africký chleba) chutiť. Mesto Cabinda má dnes cca 60 000 obyvateľov, čo je dosť málo (aj keď je to 1/5 exklávy). Nie sú tu zvyknutí na turistov, nevedia, čo chceme vidieť. No sú veľmi milí a snažia sa, ako sa len dá. Prebrázdili sme Cabindu krížom krážom a v krajine, ktorá sa až teraz otvára turizmu, vždy chceme zažiť niečo unikátne. To sa dá iba keď ste prví. Následne chceme prejsť krížom do Republiky Congo, do krajiny, ktorá na mňa naposledy silno zapôsobila a odkiaľ mám množstvo výnimočných zážitkov. Teším sa opäť na hlavné mesto Konga Brazzaville. Vskutku, cestovať Kongom, a v mojich očiach je jedno, či to bolo Veľké (belgické) Kongo a či toto malé (francúzske), bola čistá paráda. No vtedy som Cabindu vynechal, a preto som tu. Teda ešte nie.“Mesto Cabinda je absolútne bezpečné,” hovorí mi sused. Na ďalší deň ideme na trh, vchod je zospodu, ale my zastaneme dole pod trhom a ideme hore zozadu. Malý krytý trh, kde je väčšina obchodníkov utečencov z Demokratickej republiky Kongo a to je vždy sila, buch-buch-buch a sranda. Obrovitánske ananásy, avokáda rôznych druhov, maniok, citrusy a všetko čo potrebujete doma - od oblečenia po počítače - ale v africkej kvalite, tej najspodnejšej na celej planéte. To, čo inde vyhodia, tu ešte recyklujú. Výborná zastávka, myslím, že mám aj perfektné fotografie. Cabinda je cestou pre značne pokročilých cestovateľov. No tí nájdu unikát, ktorý videlo minimum iných.