Dikobraz s kasavou

Dikobraz s kasavou

Sme už vcelku hladní. Najesť sa tu v hustej džugli ďaleko od hlavného mesta sa priveľmi nedá. Posúvame sa tu v nedostupnej Cabinde ďalej do džungle, vojenské kontroly sú stále prísnejšie. Ukazujeme naše pasy, vojak sa neusmeje. Dedinky v džungli sú iba roztratenými domčekmi. Nízke, s obitými doskami a angolskou vlajkou tak, aby ju bolo vidieť, že je vyvesená. V niektorých dedinkách sa mi zdá, že ju prišili tak, aby nemohla viať. Majú vlajku ako je prikázané, ale ona neplní svoj účel, nevlaje. "Nech idú papaláši v Liande do prdele" hovoria takto nepriamo dedinčania. Popri ceste ponúkajú kasavu, tak 2 či 3 hlúzy a opicu či dikobraza, ktorého chytili v džungli. Ideme a ja zastavím auto a proste vystúpim, urobím 3 kroky a zrazu všetci na mňa kričia, ako keby išlo o život. A kričia aj z najbližšieho domu. Odfotil som niečo, čo vyzerá ako uložené pozostatky náčelníka, či čo? Idem rovno k tomu domu. “Buena dekan, ako sa máte” hovorím, a odpoveďou je mi ticho. Traja obrovskí chlapi sa prísne na mňa pozerajú, a potom po chvíli jeden spustí “Keď chceš fotiť, musíš sa spýtať šéfa dedinky” OK, a kde je šéf. “Tento to je” ukazuje na chlapa vedľa seba. “OK, tak sa pýtam, môžem fotiť?” Odpoveďou je ticho a niečo medzi sebou hovoria portugalsky. “Ako sa tu máte, inak” pýtam sa, aby som prelomil tu dusnú atmosféru, a usmievam sa. “Keď sa chceš niečo pýtať, tak musíš najprv ísť na generálny výbor a tam získať povolenie” povie mi hovorca. “ Veď toto je náčelník, hovoril si, tak sa pýtam jeho” “Nie, to musíš ísť na generálny výbor, my nemáme právo podávať bez súhlasu odpovede. Jean- Baptiste je na nervy, a ja som nadšený. Táto príhoda mi o Cabinde povedala dosť veľa. Tí ľudia sú zničení dlhoročnými bojmi. Chcú, samozrejme, samostatnosť, ale vedia, že je “to zložité”, že v Cabinde je príliš veľa peňazí a záujmov, aby ich vedeli partizáni z džungle zmeniť. Nakoniec si dáme toho dikobraza, chutí ako náš zajac a zakusujeme smradľavou kasavou so štipľavou omáčkou džindungu. Kríky kasavy -manioku tu dorastajú až do výšky 3.5 metra. Videl som síce aj 5 metrové, ale 3.5 metra je veľa. Plody manioku, ako ho tu volajú, sú tiež akési väčšie, hold sme na rovníku a tu všetko rastie lepšie. Dikobraza som jedol aj v Kamerune, Stredoafrickej republike a Kongu a je to vcelku bežné jedlo. Nikto tu v Cabinde mimo hlavného mesta nemá chladničku. Cabinda je cestou pre otrelých a veľmi skúsených cestovateľov. Prečítajte si o Exkláve Cabinda o Portugalskom Congu môj rozsiahly blog.  Fotografia: nafotil som na dedinskom trhu už v blízkosti hraníc s Kongom. Pekný pozitívny portrét babičky predávajúcej mango a popíjajúcej pivlko; čo poviete?


Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
K

Afrika  

Angola, Zimbabwe, Juhoafrická republika, Botswana


náročnosť

16 dní

Trvanie

4410 7350€
Isle of Man - konská železnica a najnebezpečnejšie preteky sveta
Blog

Blog Isle of Man - konská železnica a najnebezpečnejšie preteky sveta

Šoféroval som po najnebezpečnejšej pretekárskej dráhe sveta. Z letiska ma vyviedla polícia. Ostrov Keltov a Vikingov som prešiel od najjužnejšieho…

Ľuboš Fellner 49 min. čítania
Francúzske ostrovy patriace Británii, ale nie UK
Blog

Blog Francúzske ostrovy patriace Británii, ale nie UK

Ostrovy, ktoré patria Británii, ale nie Spojenému kráľovstvu. Miesta, kde sa história mieša s pokojom, príroda s noblesou a britská formálnosť s…

Ľuboš Fellner 43 min. čítania
Zadar – bývalé hlavné mesto Dalmácie
Prehliadka

Prehliadka Zadar – bývalé hlavné mesto Dalmácie

Iba zopár hodín jazdy autom od Slovenska alebo 1,5-hodinovom lete sa dostávame do mesta, ktoré je obľúbenou destináciou viacerých Slovákov. Zadar…

Erik Almáši 27 min. čítania

Ďalšie dovolenky do krajiny: