Koniec mýtu o pestovaní banánov na Islande

Príbeh o pestovaní banánov na Islande sa stal jednou z najčastejšie šírených zaujímavostí o tomto severskom ostrove. Pravda je však zložitejšia a menej romantická, než sa zvyčajne prezentuje.

Island kedysi experimentoval s pestovaním tropického ovocia vrátane banánov. Využíval pritom svoju najväčšiu výhodu - lacnú geotermálnu energiu na vykurovanie skleníkov. Pestovanie sa začalo počas 2. svetovej vojny, kedy bol dovoz exotického ovocia obmedzený a v začiatkoch 60-tych rokov pestovanie skončilo. Najznámejšia banánová produkcia prebiehala v skleníkoch v Reykiru na juhu krajiny, kde pestovatelia skutočne dokázali dopestovať úrodu banánov.

Realita však ukázala, že aj s "bezplatným" vykurovaním je pestovanie banánov na Islande ekonomicky nezmyselné. Ako to výstižne zhrnul jeden z posledných pestovateľov: "Vypestovanie banánov by trvalo 18 mesiacov a stálo by asi 5000 korun - viac peňazí by sme zarobili predajom vstupeniek na pozeranie banánov ako ich skutočným pestovaním." Pre porovnanie, v trópoch banány dozrievajú za 9-12 mesiacov. Dnes sa banány na Islande komerčne nepestujú. Posledné banánové rastliny možno nájsť už len na Poľnohospodárskej univerzite Islandu, kde majú 600-700 rastlín v tropickom skleníku určenom pre výskum a vzdelávanie. Dnes teda v islandských sklenníkoch nájdeme skôr paradajky, uhorky či papriky.

Takže áno, Island kedysi banány pestoval, ale dnes to už nie je pravda. Príbeh islandských banánov je skôr zaujímavou historickou kuriozitou než aktuálnou realitou. Je čas ukončiť tento moderný mýtus a priznať, že niektoré nápady, hoci technicky možné, jednoducho nie sú praktické.