Kostol svätého Benedikta v Riu

Benediktíni prišli do Ria už v roku 1586, teda iba 21 rokov po založení mesta. Samotný kláštor založili v roku 1590 mnísi, ktorí prišli z Bahie. Po jezuitoch boli druhou skupinou mníchov, ktorá sa natrvalo usadila v Riu.

Kláštor stojí na kopci Morro de São Bento neďaleko dnešného prístavu. Dnes je obklopený modernými budovami a výškovým centrom Ria, ale v 17. a 18. storočí bol tento kopec jedným z výrazných bodov mesta.

Na kostole je veľmi zaujímavý rozdiel medzi tým, ako vyzerá zvonku a zvnútra. Zvonku je pomerne jednoduchý – dve veže, jednoduchá fasáda a takmer žiadna výrazná výzdoba. Keď však človek vojde dovnútra, čaká ho úplný opak. Interiér je mimoriadne bohato zdobený zlatom, drevenými rezbami, sochami, obrazmi a množstvom detailov.

Súčasný kostol začali stavať v roku 1633 a otvorili ho v roku 1641. Jeho výzdoba však vznikala postupne ešte ďalších viac ako 150 rokov. Za úplne dokončený sa považuje až od roku 1798.

A čo všetko to zlato vo vnútri? Nie je to tak, že by boli jednotlivé časti vyrobené celé zo zlata. Väčšinou ide o drevo, ktoré bolo veľmi detailne vyrezané a následne pokryté tenkou vrstvou zlata. Najväčšia časť tejto zlatej výzdoby vznikala približne medzi rokmi 1694 a 1734.

Je zaujímavé, že práve v tomto období sa v Brazílii začalo vo veľkom ťažiť zlato v oblasti Minas Gerais. Rio sa postupne stalo veľmi dôležitým prístavom, cez ktorý sa zlato a ďalší tovar z vnútrozemia dostávali ďalej do Portugalska. Nedá sa však povedať, že všetko zlato použité v kostole pochádzalo práve z Minas Gerais.

Na výzdobe kostola sa podieľali dokonca aj samotní benediktínski mnísi. Názov São Bento znamená svätý Benedikt. Bol zakladateľom jednej z najvýznamnejších mníšskych tradícií v Európe. S benediktínmi sa často spája heslo „Ora et labora“, teda „modli sa a pracuj“.

A zaujímavé je, že kláštor nie je iba historickou pamiatkou. Benediktínski mnísi tu žijú dodnes, pravidelne sa modlia a v kostole sa stále konajú omše. Známa je najmä nedeľná omša o 10:00, počas ktorej mnísi spievajú tradičné staré cirkevné spevy – gregoriánsky chorál. Častokrát máme šťastie a prichádzame do Ria práve vo chvíli kedy sa takáto omša koná.