Kráľ Abdulaziz – prvý kráľ Saudskej Arábie

Abdulaziz bin Abdulrahman Al Saud – tak znie celé meno prvého kráľa novodobej Saudskej Arábie. Muž, ktorý zjednotil kmene žijúce na území Arabského polostrova a vytvoril kráľovstvo. Muž, počas ktorého vlády sa v Saudskej Arábii objavila ropa a vďaka tomuto nálezu sa krajina po nasledujúce desaťročia pretvorila na jednu z najsilnejších ekonomík Blízkeho Východu. Kráľ Nádždu, kráľ Hidžázu, aj to bola doteraz pravdepodobne najvýznamnejšia osobnosť tejto krajiny mimo náboženských kruhov.

Narodil sa 15. januára 1875 na území dnešného hlavného mesta, Rijádu. Jeho otec bol Abdulrahman bin Faisal Al Saud – posledný emir Nádždu, ktorý sa označuje ako historicky druhý saudský štát. Jeho rodina po nepokojoch na konci 19. storočia musela ujsť do exilu, pretože prehrali boj proti Rašídovcom, konkurenčnej dynastii. Rodina Saudov najprv žila v exile u beduínskych kmeňov, neskôr v Katare a až potom sa rozhodli odísť do Bahrajnu. V tomto čase mal budúci kráľ Abdulaziz iba 15 rokov.

14. novembra 1901 sa Abdulaziz rozhodol spraviť nájazd na územie Saudskej Arábie. Zvolal svojho nevlastného brata, bratrancov a zopár priateľov a na koňoch sa vybrali cez púšť. Počas cesty napádali kmene žijúce v púšti, ktoré sympatizovali s rodinou Rašídovcov. Veľa z nich dokázali „poraziť“ bez boja. Vtedajší emír z klanu Rašídovcov vyslal správu katarskému kráľovi, ktorého žiadal o odvolanie Abdulaziza. Viacero ľudí z Abdulazizovej výpravy sa na naliehanie kráľa vrátilo, no Abdulaziz pretrval. 15. januára 1902 sa Abdulaziz a približne 40 vojakov dostali do hlavného mesta Rijádu, kde sa vybrali rovno v pevnosti Masmak. Túto pevnosť BUBO pravidelne navštevuje na zájazde Saudskou Arábiou. Pomocou naklonených paliem sa dostali cez steny tejto pevnosti, porazili lokálnych vojakov a pred pevnosťou popravili vtedajšieho starostu Rijádu. Týmto činom sa začala iniciatíva o vzniknutie nového saudského štátu.

Boje však neskončili a počas nasledujúcich rokov dokázal Abdulaziz dostať pod kontrolu takmer celé územie dnešnej Saudskej Arábie, kde ešte stále vládli Rašídovci. Celé územie Nádždu a východného pobrežia sa mu podarilo dobyť až v roku 1912. Počas prvej svetovej vojny uzavrel dohodu s Veľkou Britániou, ktorá sa sľúbila podporiť ho pod podmienkou, že Abdulaziz eliminuje Rašídovcov, ktorí sympatizovali s Osmanskou ríšou, vtedajším nepriateľom Veľkej Británie vo vojne. V rokoch po prvej svetovej vojne naďalej dobýjal ďalšie územia, pričom v roku 1925 sa mu podarilo dobyť Mekku od nadvlády Husajna z dynastie Hášimovcov. 23. septembra v roku 1932 Abdulaziz vyhlásil kráľovstvo Saudskej Arábie, tak ako ho poznáme dnes.

V roku 1938 za pomoci amerických ropných spoločností bola objavená ropa, ktorá sa stala hlavným vývozným artiklom a doslova pretvorila celú krajinu. Len posledný štvrťrok minulého roku (2023) Saudská Arábia vyviezla ropu v hodnote približne 55 miliárd eur. Kráľ Abdulaziz sa kvôli týmto faktom označuje ako otec dnešného národa. Bol to charizmatický muž, ktorý dokázal na svoju stranu dostať takmer každého. Meral približne 207 centimetrov, ktoré len pridávali na jeho charizme. Počas života splodil desiatky detí, presný počet je neznámy, je však známy počet jeho synov, ktorých bolo 45 (detí celkovo bolo údajne okolo 100). Každý jeden kráľ, ktorý vládol od jeho smrti (Saud, Faisal, Khalid, Fahd, Abdullah, Salman) bol/je jeho synom. Dnes jeho portrét nájdete v interiéri takmer každej budovy Saudskej Arábie, čo len zobrazuje jeho dôležitosť v histórii tejto krajiny.