Hranica Turkmenistan - Uzbekistan Tajomný Turkmenistan

Aké je to prekročiť hranicu medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom? Všetko sa zmení akoby ste švihli čarovným prútikom. Posledné dva dni sme toho zažili tak veľa, že sa tomu ani nechce veriť. Prekročili sme bájnu rieku Oxus, ktorú na svojom ťažení zdolal aj Alexander Veľký so svojim vojskom. On na to potreboval niekoľko dní a nafúkané kožené stany, no nám sa to podarilo peši po pontónovom moste. Dnešná Amu Darja je hranicou medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom a po tom ako sme si vychutnali krajinu Uzbekov sa pred nami otváral nový horizont s príchuťou nepoznaného. Turkmenistan. Čarovná krajina s rozprávkovým bohatstvom postaveným zo zemného plynu a ropy nás privítal svojou drsnou tvárou v podobe púšte Karakum, ktorou človek prechádza desiatky kilometrov rovno a za oknami autobusu sa mihotajú pieskové duny, kríky, no natrafili sme aj na pasúce sa ťavy. V Turkmenabade sme navštívili najstarší pravoslávny chrám a v meste Mary sme sa zásobili manátmi, aby sme si dali ten najlepší šašlík na našej ceste. Prvé portréty Turkmenbašiho, prvé zlaté sochy, mramorová architektúra vyrážajúca dych a prvé exotické tváre krásnych turkménskych dievčat. Táto nepoznaná krajina si vie získať každú dušu. Ochutnali sme turkménske pivo, šašlíky, boršč, langman či charčo, posedeli si neďaleko rieky Mugrab a tešili sa na dnešné ráno, pretože to nás čakal jeden z vrcholov programu v podobe historického mesta Merv. Prečo u nás o ňom takmer nikto nevie a starí historici a geografi sa predháňali v tom kto mu vymyslí krajší a lákavejší opis plný superlatívom? Napadlo by Vás, že v 12.storočí bolo najväčším mestom celého sveta? Ktovie ako by vyzerali dejiny keby sa tu nezastavil Džingischánov syn Toluj a nepremenil by mesto a krajinu na piesok nasiaknutý krvou. Ocitli sme sa v starovekom Merve, ktorý navštívil aj Alexander Veľký a z krajiny sa dvíhajú hradby a pevnosti, mementá toho aká veľká civilizácia tu kedysi prekvitala. Naučili sme sa orientovať v jednotlivých storočiach, mestách a pevnostiach ako archeológovia a zastavili sa pri každej dôležitej pamiatky niekdajšieho mesta. Pri ruinách paláca sultána Sandžara nás prekvapili desiatky pasúcich sa tiav. Tu v meste, ktoré si kedysi kalifovia vzali za vzor pri prestavbe Bagdadu a ktorého záhrady pripomínal raj. Čas a história býva niekedy k mestám nemilosrdná. Medzi úžasné zážitky patrila aj návšteva pútnickej hrobky, kde sme nazreli do kuchyne, pohostili nás práve upečeným chlebom, plovom a máme desiatky fotiek s milými ľuďmi. Ľudia nás zdravia na ulici, chcú sa s nami fotiť, chcú aby sme ich odfotili a podávame si ruky. Popoludnie sme strávili v bazárových uličkách Mary a následne sme sa po krátkom lete ocitli v hlavnom meste krajiny. Máme za sebou vyhliadku na fantastickú panorámu Ašchabadu a zajtra si ho dosýta vychutnáme!