Kristína I. Švédska

V roku 1626 sa na hrade v Uppsale narodilo španielskemu kráľovi Gustávovi II. Adolfovi dieťa. Malo prenikavo silný rev a bolo nadmerne chlpaté, takže si viacerý mysleli, že sa kráľovi narodil syn. Avšak ukázalo sa že dieťa je dievčatkom na čom sa údajne kráľ hlasno zasmial a prehlásil: „Bude múdra, lebo nás všetkých oklamala.“

Tým dieťaťom bola Kristína I. Švédska, a tento príbeh dostatočne dobre popisuje jej životný štýl. Skutočne sa totiž vo viacerých situáciách správala ako chlap namiesto vychovanej dámy.
Preferovala nosiť mužské šaty pre komfort a jej strapaté nečesané vlasy sa stali jej osobným štýlom. V puberte si dokonca nechala rásť fúzy. Predpokladá sa že trpela syndrómom polycystických ovárií (PCOS), ktorý u žien spôsobuje nadmerné ochlpenie a sťažuje proces otehotnenia. V správaní sa však taktiež nelíšila od bežných chlapov. Nadávala, hrbila sa a všetkých vrátane šľachty a ľudu oslovovala rovnako. Spoločne spávala so svojou priateľkou Evou Sparre, o ktorej prehlasovala, že je rovnako múdra ako pôvabná.

Rovnako bola veľmi intenzívny študent. Zaujímalo ju umenie, náboženstvo, veda a matematika, ovládala 8 jazykov a spávala iba 4 hodiny denne. Veľmi ju zaujímal katolicizmus, najmä celibátny život mníšok. Vzorom jej bola anglická kráľovná Alžbeta I. Neskôr aj v tajnosti konvertovala na katolicizmus, hoci v protestantskom Švédsku boli katolíci vyhostení.

Na trón nastúpila v 1632, avšak korunovaná bola až v 1650. Za ten čas bol jej snom spraviť zo Štokholmu takzvané „Atény Severu“. Skupovala viaceré umelecké diela, najznámejší z nich bol Codex Gigas (Diablova biblia), najväčší kódex z čias stredoveku.
Založila aj najstaršie doteraz publikujúce noviny na svete Ordinari Post Tijdender (Post and Domestic Times). Tieto drahé investície do umenia však takmer zbankrotovali krajinu, a jej ľud bol z toho veľmi nespokojný. Nakoniec sa pre to rozhodla v 1654 vzdať trónu a určila svojho bratranca Karola X. ako svojho nástupcu. Zobrala si zo sebou svoje najcennejšie umelecké kúsky umenia a 2 mesiace cestovala do Ríma, kde ju uvítal sám pápež.
V Ríme dlho spozorovala divadlo a umenie než sa prišlo na jej katolicizmus a boli jej zastavené prímy zo Švédska, kvôli čomu si musela nájsť alternatívne prímy.

Navštívila Francúzsko, kde šokovala svojím výrazom a správaním. Ľudovít XIV. si ju dosť obľúbil a ponúkol jej plány na obsadenie Neapolu od Španielov. Jeden z jej služobníkov bol však špión, ktorý plánoval tento plán vyzradiť. Rozhnevaná Kristína ho vlastnými rukami zabila a tento škandál ju pripravil o podporu Francúzskeho kráľa.

V roku 1660 jej bratranec, kráľ Karol X. zomrel, ale ako katolíčka nemohla znovu získať späť švédsky trón. Do smrti sa angažovala o expanziu umenia v Ríme a založila tam prvé verejné divadlo z bývalého vezenia. Zomrela ako 62-ročná a je jediná z 3 žien pochovaných vo Vatikáne. Pápež Alexander VII. ju po smrti popísal ako: „Kráľovná bez kráľovstva, katolíčka bez viery a žena bez hanby.“ Jej správanie a životný štýl dokonca presvedčilo vedcov, aby v 1965 vykopali a analyzovali jej pozostatky, aby sa uistilo či bola naozaj žena. Ženou naozaj bola, a to v skutku impozantnou.