Kubánska hymna a jej príbeh

Kubánska národná hymna má svoj pôvod v roku 1867, keď ju zložil Pedro Figueredo Cisneros, známy ako Perucho, právnik z mesta Bayamo. Hudobnú inštrumentáciu vytvoril jeho krajan Manuel Muñoz Cedeño. Hymna bola pomenovaná La Bayamesa, ako odkaz na La Marseillaise, revolučnú pieseň francúzskych revolucionárov z roku 1792. Dňa 20. októbra 1868, počas dobytia Bayama oslobodzujúcimi mambískymi silami, Figueredo napísal aj text hymny, ktorá bola po prvý raz verejne zaspievaná v bojovom duchu. Práve v tento deň zaznela hymna prvýkrát verejne so slovami aj hudbou, čím sa okamžite stala symbolom kubánskeho revolučného hnutia. Samotná melódia však bola predstavená už skôr, v júni 1868, v kostole v Bayame, kde bola verejne predvedená bez slov. Text prvých dvoch sloh, ktoré dnes tvoria oficiálnu hymnu Kuby, bol uverejnený 27. októbra v novinách El Cubano Libre.

V priebehu nasledujúceho obdobia boja za nezávislosť počas tzv. Desaťročnej vojny, sa La Bayamesa spievala na celom území. Avšak počas vojnových ťažkostí sa originálna partitura nezachovala, podobne ako mnohé iné dokumenty kubánskeho odboja.

Otázkou preto bolo, ako sa hudba hymny zachovala až do dnešných dní. O to sa zaslúžili niektorí obyvatelia provincie Camagüey. Dňa 10. novembra 1869, keď sa vláda mambís pod vedením Carlosa Manuela de Céspedesa nachádzala na statku Santa María pri meste Puerto Príncipe (dnešné Camagüey), mladá Adela Morell Oñós, dcéra majiteľa statku, požiadala Figuereda, aby jej zapísal text a noty k hymne. Adela si tento vzácny rukopis starostlivo uchovávala ako pamiatku na autora, ktorý počas oddychu hrával túto hudbu na klavíri v ich dome.

Pieseň mala pôvodne šesť sloh, no v roku 1902 boli štyri posledné odstránené, keďže obsahovali verše považované za urážlivé voči Španielsku, a zároveň sa tým skrátila jej dĺžka. Hoci pôvodne La Bayamesa, ju neskôr začali označovať aj ako El Himno de Bayamo (Hymna Bayama), napokon sa ustálil jej dnešný názov – Himno Nacional de Cuba, teda Kubánska národná hymna. Táto pieseň sa tak stala trvalým symbolom boja Kuby za nezávislosť a národnú identitu.

V roku 1900, keď sa Kubánci pripravovali na vytvorenie nezávislej republiky, nezabudli na La Bayamesu a chceli ju oficiálne vyhlásiť za národnú hymnu. Počas verejnej diskusie na Ústavodarnom zhromaždení vznikla kontroverzia, ktorú pomohla vyriešiť práve Adela Morell, ktorá ešte stále vlastnila album s originálnym textom podpísaným samotným Figueredom. V roku 1912 už ako stará mama darovala tento vzácny dokument prostredníctvom Figueredovho synovca Národnému múzeu, kde sa neskôr stal súčasťou zbierky Národného múzea hudby.