Letná olympiáda v Pekingu 2008

Dnes sa v Číne začínajú zimné olympijské hry a spomienky sa mi nevdojak vracajú k letnej olympiáde v hlavnom meste Číny, ktoré sme v roku 2008 zažili ako sprievodcovia s mnohými skupinami na vlastnej koži naživo priamo v Pekingu.

Bolo to v čase, keď sa svet ešte díval na Čínu zhora. Do Číny som pravidelne chodil od roku 2002 a pamätám si, ako klienti vychádzajúc z informácií z domu po prílete vyhliadali šedé činžiaky, zamračených policajtov v zelených uniformách, červené hviezdy a tešili sa z každého potvrdenia toho, že Čína je komunistická a chudobná. Slovensko sa zúfalo snažilo dostať do Európskej únie, no aj tak sme žili v pocite, že to my píšeme úspešný príbeh, nie chudobná Čína. Že budúcnosť patrí demokratickej Európe, nie zablúdenej komunistickej vláde...

Pamätám si, ako som do mikrofónu klientom hovoril o tom, že firmy ako Armani očakávajú, že do 20 rokov budú mať štvrtinu svojho obratu v Číne. V maglev rýchlovlaku z letiska v Šanghaji do mesta som v rýchlosti 430 km/h vysvetľoval, že Čína chce mať do 15 rokov postavených 5000 km takýchto tratí. Náš čínsky sprievodca nám pripomínal, že slabosť Číny je len kratučkou epizódou z pohľadu stáročí a je úplne prirodzené, že sa Čína opäť stane lídrom sveta.

Znelo to úplne absurdne a všetci sa usmievali a smiali. 

Ako to dopadlo?

Čínsky trh s luxusným tovarom práve predbieha USA a stáva sa najväčším na svete. Tvorí už viac než tretinu svetového obratu a bude ďalej prudko rásť. 

Ultrarýchlych železničných tratí nemajú Číňania 5000 kilometrov, ale 40 000 km a v roku 2035 ich budú mať 75 000. Už sa nesmejete, že?:)

V roku 2008 sme si lístky na hádzanú Island - Španielsko kupovali na čiernom trhu za 10 eur. Do Vtáčieho hniezda na Usaima Bolta na vypredané finále 4x100 m sme sa dostali zadarmo, lebo sme si pre vyplašené usporiadateľky vymysleli príbeh o zabudnutom mobile na štadióne a ako bielych turistov nás pustili späť ho hľadať. Na mužské finále gymnastických tímov (čo je asi ako hokejové finále pre nás) sme sedeli na VIP tribúne medzi fotografmi, lebo sme ako jedni z mála mali v ruke (nech aj maličký) fotoaparát. 

Tá letná olympiáda v Pekingu bola nezabudnuteľná.

V roku 2008 mala Čína pred Európanmi obrovský rešpekt a Európa sa jej smiala. 14 rokov odvtedy Čína tvrdo pracovala. Dnes Číne vyčítame, že usporiadala olympiádu, ktorú okrem nej chceli len Kazaši. Možno by sme jej, ak nás šport baví, za to mohli byť vďační. Ďalšie názory a fakty o Číne sa dozviete v dnešnom blogu Ľuboša Fellnera. Stojí za to prečítať.