Ako rýchlo sa dá obrátiť názor, ako rýchlo vie prísť niekto o život. Z krátkej správy, že nejaký poslanec prišiel o rodinu, až má jeden, dvaja na jazyku takmer uštipačné poznámky. A stačí krátky pohľad na foto a z nejakej anonymnej obete je zrazu Maťo. Maťo - skvelý priateľ, spoločník a popri tom tak trochu aj sprievodca BUBO na dlhej trase od Pekingu až do Dillí. Spoločné debaty v hotelových izbách a baroch, hodiny v autobuse na takmer nekonečných cestách Tibetu, nezabudnuteľné párty a jazdy v nočných kluboch a uliciach Kathmandu, ochutnávky všetkého viac či menej jedlého v Indii. Za mesiac po svojom boku spoznáte človeka takmer dokonale. A Maťo bol rozhodne skvelý človek. Aj keď sme od tej dovolenky v roku 2014 viac neboli v kontakte, bol tu ale ten pocit. Pocit, že niekde stále je, že je naďalej mnohým iným ľuďom na cestách skvelým spoločníkom, sprievodcom, človekom. Ten pocit je zrazu preč. A je mi z toho veľmi, veľmi smutno. R.I.P Maťo
