Merengue a Bachata - dva rytmy ktoré hýbu Dominikánskou Republikou

Keď sa povie Dominikánska republika, väčšina ľudí si predstaví gýčové pláže v Punta Cane a drink na lehátku. Skutočný luxus a duša tohto karibského ostrova však neležia na piesku, ale na parkete. Pre Dominikáncov nie je hudba kulisou. Je to ich kyslík, história a spôsob, akým komunikujú. Ak chcete pochopiť ich nespútanú náturu, musíte pochopiť dva rytmy, ktoré definujú tento národ: Merengue a Bachata.

Merengue je čistý adrenalín. Rýchle, energické, postavené na troch nástrojoch: európskom akordeóne, africkom bubne tambora a indiánskej škrabke güira. Táto trojkombinácia v podstate dokonale ilustruje, ako vznikol dnešný Karibik.

Dlhé roky pritom išlo o hudbu chudobného vidieka, ktorou mestská smotánka hlboko pohŕdala. Všetko sa otočilo v 30. rokoch minulého storočia, keď sa moci chopil diktátor Rafael Trujillo. Ten rýchlo pochopil, že ak si chce podmaniť masy, musí im dať ich vlastnú hudbu. Spravil z merengue národný symbol, dotlačil ho do najluxusnejších salónov a dnes je zapísané v UNESCO. Keď ho započujete v zapadnutom bare Santo Dominga, pochopíte jedno – Dominikánci pri ňom netancujú, oni v tom šialenom tempe doslova lietajú.

Ak je merengue oslavou života, bachata je čistá vášeň, túžba a niekedy aj bolesť. Vznikla v prvej polovici 20. storočia v chudobných nevestincoch a baroch na periférii miest. Vyvinula sa z romantického kubánskeho bolera, no Dominikánci do nej pridali viac horkosti a špecifický zvuk gitár.

Slovo "bachata" pôvodne znamenalo neformálnu párty na dvore, no dlhé desaťročia bolo synonymom pre niečo nízke, vulgárne a nevzdelané. Vyššia vrstva touto hudbou pohŕdala a rádiá ju odmietali hrať. Až v 80. a 90. rokoch, vďaka umelcom ako Juan Luis Guerra, bachata prelomila ľady. Dnes jej modernú, zmyselnú verziu od kapely Aventura či Romea Santosa spieva celý svet. Je to tanec tak intímny a precítený, že pri ňom okamžite zabudnete na akýkoľvek európsky ostych.

V BUBO vieme, že najlepšie zážitky človek nezažije cez sklo klimatizovaného autobusu. Ak chcete zažiť autentickú Dominikánsku republiku, musíte zájsť do takzvaného colmada. Sú to malé pouličné potraviny spojené s barom, aké nájdete v každej dedine.

Starí chlapi tam na plastových stoloch trieskajú kockami domina, z obrovských reprákov hučí gitara, pije sa ľadovo vychladené pivo Presidente a tancuje sa priamo na betóne medzi regálmi s ryžou. Netreba na to žiadne nóbl šaty ani naučené kroky z tanečnej. Stačí chytiť rytmus a pochopiť, že merengue a bachata nie sú len tance. Je to životná filozofia, ktorá hovorí, že nech je život akokoľvek ťažký, vždy sa oplatí baviť.