Merengue a Bachata – dva rytmy, ktoré hýbu Dominikánskou republikou

Keď sa povie Dominikánska republika, väčšina ľudí si predstaví gýčové pláže v Punta Cane a drink na ležadle. Skutočný luxus a duša tohto karibského ostrova však neležia na piesku, ale na parkete. Pre Dominikáncov nie je hudba kulisou. Je to ich kyslík, história a spôsob, akým komunikujú. Ak chcete pochopiť ich nespútanú povahu, musíte pochopiť dva rytmy, ktoré definujú tento národ: merengue a bachatu.

Merengue je čistý adrenalín. Je rýchle, energické a v tradičnej podobe postavené na troch nástrojoch: akordeóne, bubne tambora a kovovom škrabacom nástroji güira. Táto trojica symbolizuje miešanie európskych, afrických a pôvodných karibských kultúrnych vplyvov, ktoré formovali dnešný Karibik.

Dlhé roky pritom išlo o hudbu chudobného vidieka, ktorou mestská smotánka hlboko pohŕdala. Všetko sa zmenilo v 30. rokoch minulého storočia, keď sa moci chopil diktátor Rafael Trujillo. Jeho režim využil popularitu merengue medzi obyvateľmi a urobil z neho aj nástroj politickej propagandy. Pomohol presadiť merengue ako národný symbol a dostal ho do najluxusnejších salónov.

V roku 2016 boli hudba a tanec merengue zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Keď ho započujete v zapadnutom bare Santo Dominga, pochopíte jedno – Dominikánci pri ňom netancujú, oni v tom šialenom tempe doslova lietajú.

Dominikánska republika je krajina plná hudby, tanca a života, ktorú sa oplatí spoznať bližšie. Na našom poznávacom zájazde Dominikánska republika – nedocenený raj objavíte historické uličky Santo Dominga, ochutnáte miestne špeciality a spoznáte karibskú atmosféru aj mimo hotelových rezortov. A na záver si doprajete zaslúžený oddych na plážach Punta Cany.

Ak je merengue oslavou života, bachata je čistá vášeň, túžba a niekedy aj bolesť. Ako samostatný hudobný žáner sa sformovala v 60. rokoch 20. storočia a spočiatku sa spájala najmä s chudobnými mestskými štvrťami, barmi a podnikmi na okraji spoločnosti. Vyvinula sa z bolera a ďalších karibských hudobných žánrov, no Dominikánci jej dali vlastný charakter a špecifický zvuk gitár.

Slovo „bachata“ pôvodne označovalo neformálnu zábavu či spoločenské stretnutie, no samotná hudba bola dlhé desaťročia považovaná za niečo nízke, vulgárne a nevzdelané. Vyššia vrstva ňou pohŕdala a mnohé rádiá ju odmietali hrať. V 80. a najmä 90. rokoch však bachata postupne prelomila ľady. Výrazne k tomu prispel Juan Luis Guerra, ktorý v roku 1990 vydal album Bachata Rosa. Dnes jej modernú, zmyselnú podobu preslávili aj skupina Aventura či spevák Romeo Santos.

Prečítajte si aj: Karibik - všetko, čo ste potrebovali vedieť

V roku 2019 boli hudba a tanec dominikánskej bachaty zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Je to tanec taký intímny a precítený, že pri ňom okamžite zabudnete na akýkoľvek európsky ostych.

V BUBO vieme, že najlepšie zážitky človek nezažije cez sklo klimatizovaného autobusu. Ak chcete zažiť autentickú Dominikánsku republiku, musíte zájsť do takzvaného colmada. Sú to malé miestne potraviny, ktoré často slúžia aj ako bar a miesto spoločenského stretávania.

Starší muži tam pri plastových stoloch trieskajú kockami domina, z obrovských reproduktorov hučí gitara, pije sa ľadovo vychladené pivo Presidente a tancuje sa priamo na betóne medzi regálmi s ryžou. Netreba na to žiadne nóbl šaty ani naučené kroky z tanečnej. Stačí chytiť rytmus a pochopiť, že merengue a bachata nie sú len tance. Je to životná filozofia, ktorá hovorí, že nech je život akokoľvek ťažký, vždy sa oplatí baviť.