Islam v Malajzii

John Irwing napísal báječnú knihu: Modlitba za Owena Meanyho. Dlhšie som rozmýšľala, ako nazvať tento príspevok, ale stále mi v hlave chodí len jedna veta: Modlitba za IK (čítaj 'aj kej'); napriek tomu, že nemá nič spoločné s hore uvedeným úžasným románom. Naše cesty pokračujú ďalej smerom na juh od hlavného mesta Malajzie. V Kuala Lumpur sme si ešte dosýta užili výhľadu na impozantnú budovu "dvojičiek" alebo (ako ju väčšinu ľudí pozná pod názvom) Petronas towers. I keď, firma Petronas, najväčší to spracovateľ malajskej ropy, okupuje "len" jednu z takmer 452metrovych dvojičiek. Večeru sme mali parádnu, rovno s výhľadom na farebne spievajúce fontány v parku pod dvojičkami.. a na ďalší deň už šup-šup ďalej. Malajské diaľnice sú naozaj extra trieda. Kvalitné, dostatočne rýchle a plné prijemných odpočívadiel. Na jednom z nich si dávame obed s domácimi. Ryža a rybka boli našou prioritnou variantnou, k tomu nejaká ta omáčka, zeleninka, kari a aj štipľavé rôzneho druhu. Cesta lemovaná obrovskými plantážami palmy olejnej, ktorej je Malajzia jedným z najväčších exportérov na svete, nám ubieha celkom expresne až takmer do Singapuru.. keď vtom.. obzriem sa do spätného zrkadla a vidím IK (budem používať len skratky mien účastníkov zájazdu, ako sa správne na Malajziu patrí) Modli sa, alebo sa mi to len zdá? Malajzia je väčšinovo moslimskou krajinou. Piatok je tu ako naša nedeľa, ale dnes nie je ani nedeľa ani piatok.. nejako mi to nesedí. Pred singapurskou hranicou ešte stojíme na cik-pauzu. Hneď ako zastane náš minivan IK sa rozbieha ako Usain Bolt smer modlitebna. Neverím vlastným očiam. On sa fakt ide modliť? Pred modlitebnou sedí pánko, ktorý by prípadných neznabohov usmernil: doprava ženy, doľava muži. S Alahom sa moslimovia rozprávajú cez modlitbu oddelene. IK vbehne dnu a zrazu vidím, ako sa na mäkkom koberčeku, ktorý pokrýva vnútornú podlahu modlitebne zastavuje.. sekundová pauzička, ale fakt len sekundová.. vybehne von a nasmeruje si to.. teraz už správne.. na toalety.. Nápis na toaletách je takmer totožný s modlitebnou: muži doľava-ženy doprava :) A teraz pohľad samotného IK (čítaj 'aj kej'- účastníka našej mini výpravy po juhovýchodnej Ázii): "Katka, aj sa mi to zdalo divné, že by mali na zemi na WC koberčeky, ale.. keď musíš, tak musíš; a predsa len, iný kraj-iný mrav.. a teda.. toto bola naozaj vyhranená situácia.. tie koberčeky by ešte ušli, ale.. pozerám po obvode stien a dole samé kohútiky a mokrá 'rímsa'. Pripadalo mi to ako na železničnej stanici v Tvrdošíne v '86.. ale tiež som nemal moc času sa zamýšľať nad retro spomienkami.. všetko mi došlo, keď už-už som išiel na vec a vidím skrčeného veriaceho v strede na koberčeku.. vtedy som pochopil.. to bola tá sekunda, ktorá trvala večnosť." :)