Opice na Borneu Kahau nosatý pri Sandakane

Nachádzame sa v malajzijskej časti Bornea v štáte Sabah, ktorého hlavným mottom je "Land below the wind", čo v doslovnom preklade znamená "Zem pod vetrom". Tento názov dostal práve kvôli tomu, že pevnina Bornea je absolútne chránená pred tajfúnmi a hurikánmi, ktoré majú svoju trasu zväčša cez Filipíny. Aj vďaka tomu je táto časť tretieho najväčšieho ostrova na svete relatívne vyspelá a zachovaná. Ranným, 45 minútovým, letom prelietame do 2. najväčšieho mesta Sandakan, kde hneď po prílete stretávame našu lokálnu partnerku Joy, s ktorou strávime celý deň v okolí tohto mesta. Nie je to však mesto čo nás na Borneu zaujíma, ale práve zachovaná fauna a flóra, ktorá tu aj napriek všetkým výrubom lesov prekvitá. Samotný štát Sabah je z Bornea najviac chránený a z celkovej rozlohy 73904 km² je takmer 60% pod správou národných parkov a rezervácií. Našou prvou zastávkou je Rehabilitačné centrum orangutanov v Sepiloku, ktoré je 1 z 2 centier na svete, kde sa orangutany dajú sledovať vo voľnej prírode. Táto 4000 hektárov veľká rezervácia je domovom zhruba 80-100 orangutanov, ktorí boli nájdení zranení, našli sa ako siroty, alebo boli chytení v krabiciach na lodiach smerujúcich preč z Bornea, s cieľom predať ich na čiernom trhu ako domáce zvieratko. Práve v materskej škôlke (nursery), ktorú otvorili iba v roku 2014, sme videli, ako sa malí džungľoví mužíci - orang utany hrali na povrazoch a počas kŕmenia sa delili o jedlo. Hneď vedľa rezervácie pre orangutany je konzervačné centrum pre Medveďa Malajského, ktorý patrí tiež medzi ohrozené druhy. Najviac ohrozené oblasti sú však v okolí Číny a Vietnamu, pretože tamojší ľudia veria, že jedenie týchto medveďov im dodá silu, ktorou tieto zvieratá disponujú. No proste choré. Je pekné vidieť, že ešte stále sú aj normálni ľudia, ktorí sa snažia prírodu uchovať takú, aká tu bola dávno pred nami. Vidíme tu asi 20 medveďov malajských, ktorí sú najmenším druhom medveďa na svete. Máme možnosť vidieť asi troch, čo majú obojok okolo krku. Vyzerá to síce neľudsky, no práve tieto tri medvede budú (v čase, keď to píšem už boli) vypustené do voľnej prírody v priebehu nasledujúcich troch dní a kvôli tomu ich označkovali, aby mali prehľad o tom, ktoré sú pripravené samostatnosti a ktoré nie. Ďalšou zastávkou je prechádzka pomedzi koruny dažďového pralesa, kde sme mali možnosť vidieť lietavú vevericu obrovskú, ktorá je endemickým druhom pre Borneo a je aktívna najmä v noci, takže to, že sme ju videli 3x plachtiť počas bieleho dňa, je veľkým úlovkom. Odtiaľto sa posúvame ďalej a asi po pol hodine dorazíme do opičej rezervácie Labuk Bay Proboscis, ktorá je domovom unikátneho endemického druhu opice Kahau Nosatého, resp. v latinčine Nasalis Larvatus. Tento úzkonosý primát z čeľade mačiakovitých žije výhradne iba na ostrove Borneo a okrem toho, že vo voľnej prírode je takmer nemožné ho spozorovať, je iba veľmi málo ZOO na svete, kde tento druh opice môžeme vidieť. Od ostatných opíc sa odlišujú najmä výrazným, veľkým oranžovo-krémovým nosom, ktorý je pýchou samca. Samec má väčší placatejší nos, pričom samičky ho majú do špicata. Celá naša BUBO skupinka je nadchnutá existenciou týchto podivných, zato veľmi milých tvorov. Títo beťári žijú v oblasti, kde sa rieky stretávajú s morom, teda v mangrovníkových tropických lesoch. Ich jedálniček je veľmi rozdielny od iných opíc, a aj práve preto nemusia o potravu bojovať s inými druhmi. My sme došli práve v čase kŕmenia a vidíme, že buchty, ako naše vianočky, im veľmi chutia. Musia však byť poctivo pripravované a nesmú obsahovať žiadne percento cukrov, ktoré by mohli poškodiť trávenie týchto opíc. Každému z nás steká po čele pot, pretože rovníková vlhkosť Bornea sa opísať nedá, dá sa iba zažiť. Aj napriek tomu však musíme byť ticho ako myšky, aby sme ich nevyplašili pri obede. Skupiny týchto opíc sú rozdelené na samca so svojím háremom samičiek a na skupinu mladých samčekov. Okrem svojho veľkého nosa lákajú samičky aj tým, že ukazujú svoju dosť značne pozorovateľnú erekciu a čím červenšia farba pohlavného údu, tým viac je pre samičku príťažlivejší. Okrem samotných opíc Kahau tu máme možnosť vidieť aj Makaky a Langury, ktoré sú len takým okorenením celého nášho zážitku. Po krásnom dni strávenom v džungľovom pralese Bornea sa vydávame späť do mesta Sandakan, kde sa ešte zastavíme na vyhliadke na Sandakanský záliv a plní dobrodružstva z endemických druhov zvierat a rastlín ideme zrelaxovať do bazéna na hoteli. Dovidenia