Modré hory - Blue Mountains Divočina za mestom

Modré hory patria medzi najznámejšie prírodné atrakcie v okolí Sydney. Toto pohorie sa rozprestiera 100km z centra mesta. Názov dostali podľa oparu, ktorý vychádza z eukalyptových lesov. Sydney po dvojdňovej prehliadke už poznáme ako vlastné gate a dnes je čas vymeniť veľkomesto za prekrásny kus prírody. Čaká nás fakultatívny výlet do Modrých hôr, ktoré sú od centra mesta vzdialené niečo viac ako hodinu jazdy. My opúšťame Sydney, respektíve len centrum, pretože našou prvou BUBO zastávkou bude predmestie Blacktown vzdialené od centra približne 45 minút po diaľnici M2. Dôvod návštevy tohoto predmestia je zveropark Featherdale Wildlife Centre, ktorý je domovom viac než 350-tich pôvodných zvieracích druhov Austrálie. Táto rezervácia sa vyvinula z hydinovej farmy na jeden z najlepších privátnych zveroparkov v Austrálii. Rozprestiera sa na 7 hektároch pôdy, ktorá bola pôvodne zakúpená Charlesom a Marjorie Wiggovcami v roku 1953. Ich dcéra sa vydala za Bruce Kybbera, ktorý študoval austrálsku faunu od detstva a vďaka jeho vízii a odhodlaniu bol tento park, resp. rezervácia, otvorený pre verejnosť od roku 1972. O 3 roky neskôr však bojovali o svoju budúcnosť, pretože vtedajší premiér Sir Robert Askin mal plány na odkúpenie pozemkov s cieľom stavebného rozvoja. Okolití občania sa dohodli na podpísaní petície s názvom "dôležitosť Featherdale zveroparku" predovšetkým na školenie malých detí. Vyzbieralo sa vyše 1000 podpisov a vláda našťastie požiadavku zrušila. Tento zveropark má totižto zmluvu na zvieraciu a prírodovednú výchovu a v amfiteátri "Learning Burrow" (školiaca nora), kde sú miesta pre viac než 90 študentov. My sa v tomto zveroparku tešíme najmä na blízke stretnutie s kengurami a wallaby, ktorých si vieme aj pohladkať, pokiaľ im ponúkneme niečo pod zub. Okrem iného tu máme možnosť vidieť psov Dingo, krokodíla morského, kazuára veľkoprilbého, koaly, ježuru a mnoho iných. Mali tu aj Tasmánskeho diabla, no na moju otázku, kde je, pretože som ho tentokrát v ohrade nevidel, mi odpovedala zamestnankyňa Jackie, že pred mesiacom zomrel. Podľa všetkého zomrel na starobu. To by bol ešte ten lepší prípad, pretože tieto agresívne vačkovce trpia rakovinou, ktorá im napadá ich tvár a krk, čo im znemožňuje prijímať potravu a zomrú na vyhladovanie. Je čas pokračovať ďalej a smerujeme do mestečka Katoomba, o ktorom sa hovorí ako o srdci modrých hôr. Toto malebné mestečko nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1017 m.n.m. bolo založené koncom 19. storočia (1879) za účelom ťažby uhlia dole v údolí. Samotný názov pochádza z aborigénskeho jazyka a znamená "voda padajúca cez kopec". Tou vodou sa teda myslí vodopád Katoomba padajúci zhruba 150 metrov do údolia Jamison. Zastavíme pri návštevníckom centre Echo Point, odkiaľ máme vyhliadku na 3 sestry. Práve vďaka nim je mestečko Katoomba zo všetkých okolitých miest modrých hôr najnavštevovanejšie. Tieto tri vrchy, z ktorých každý dosahuje výšku viac než 900 metrov, sú opradené aborigénskou legendou, ktorá hovorí o troch sestrách menom Meehni, Wimlau a Gunnedoo žijúcich v údolí Jamison v kmeni Katoomba. Zamilovali sa do troch chlapcov zo susedného kmeňa Nepean, ale manželstvo bolo kmeňovým právom zakázané. Bratia z tohto zákona neboli nadšení a rozhodli sa použiť násilie a tri sestry uniesť. Medzi kmeňmi sa strhol boj a tri sestry boli starešinom premenené na kameň, aby ich ochránil. Starešina bol však v boji zabitý a nebolo nikoho, kto by ich premenil späť. Legenda je síce krásna, no my však veríme verzii, že sú vytvorené zemskou eróziou, pričom sa jemný pieskovec jednoducho erodoval pomocou vetra, dažďa a riek, čo spôsobilo, že "útesy" obklopujúce údolie Jamison sa začali pomaly lámať. Počasie máme ideálne a viditeľnosť je viac než len dobrá. Samotný názov modrých hôr vznikol nie preto, že by tam boli modré stromy alebo hory, ale preto, že vyparovaním oleja z eukalyptových lesov vzniká v údolí bridlicovo sfarbený opar. Samotné hory pozostávajú z horských chrbátov, hrebeňov, plošín a spádov smerujúc až k tretiemu najdlhšiemu pohoriu sveta, Veľkým predelovým vrchom, dlhým niečo viac než 3500 km. Odtiaľto smerujeme k vyvrcholeniu nášho dňa, ktorým je "lanovkový" park Scenic World. Práve lanovky sú tu hlavným dobrodružstvom a my začíname najstrmšou železnicou na svete s 52° spádom dole do údolia. Táto železnica bola kedysi využívaná pri ťažbe uhlia a my sa ňou dostaneme o 310 metrov cez tunelový útes dole. V BUBO skupinke prevláda z okolitého prostredia nadšenie, v ktorom pokračujeme po 2,4 km dlhej prechádzke pomedzi pokojný, prehistorický, dažďový prales. Pripomína nám to prales ako z jurského sveta s minimom dopadov človeka na prírodu. Pripraveným aj šťastie praje a to sme my teda boli. Vieme, že modré hory sú domovom lýrochvosta nádherného, ktorého sme mali aj my šancu zahliadnuť. Bola to síce samička, ktorá nemá tak výrazné zadné perie ako samček, ale je to pre nás ulovený zvierací zážitok č. 1 dnešného dňa. Presúvame sa na druhú lanovku, modrú, ktorá je dlhá 543 metrov a pomaličky nás vyvezie na vrchol k centru. Táto lanovka je najstrmšia a najväčšia "vzdušná" lanovka na južnej pologuli. Z dvoch lanoviek máme teda 2x naj. Tou treťou je lanovka vedúca pomedzi skaly nad krásnymi korunami eukalyptov s preskleným dnom. Premáva 270 metrov nad roklinou a je dlhá 720 metrov. Odtiaľto je najkrajší pohľad na vodopád Katoomba, údolie Jamison, ako aj už spomínané 3 sestry. Medzitým, ako klienti prechádzali poslednou, žltou, lanovkou, ja som sa presunul na druhú stranu spádu a mávajúc som ich vítal v cieli. Tu sme si ešte vychutnali posledné pohľady na údolie osvietené slnečnými lúčmi a po krásnom, nenáročnom dni sa vraciame opäť do Sydney. Dnešok nás opäť utvrdil v tom, že Austrália je to pravé miesto na návštevu a aj keď je na opačnom konci sveta, oplatí sa sem práve kvôli týmto zážitkom letieť aj dva dni. Foto: pohľad na Modré hory do údolia Jamison z vyhliadky Echo Point na súskalie 3 sestry.