Sydney Opera House Skvost mesta, ktorý poznáme všetci

Jedinečná globálne známa stavba, ktorá sa považuje za skvost mesta Sydney. Prostredníctvom tejto stavby sa Sydney zaradilo medzi svetovo významné mestá. Keď sa spomenie Sydney, najväčšie a najstaršie mesto Austrálie, tak všetkým z nás sa určite ako prvá vec vynorí slávny operný dom, ako aj známy most Harbour bridge. Samotná opera však má väčšiu atraktivitu a považuje sa za jednu z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok na samotnom Austrálskom kontinente. Je to veru tak. Ten, kto bol v Sydney a nebol pri opere, tak v podstate v Sydney ani nebol. Na zozname každého návštevníka je uvedené: "must see", teda treba vidieť. Unikátnosť tejto stavby bola docenená až odstupom času, nakoľko po samotnom dokončení stavby prichádzalo z verejnosti mnoho kritiky a negatívnych ohlasov na jej vzhľad. Nachádza sa medzi zátočinou Sydney Cove a Farm Cove, čo je jedna z najfrekventovanejších lodných ciest v celom Sydneyskom prístave Port Jackson. BUBO prehliadka mesta Sydney je navrhnutá tak, aby sme ju videli, dá sa povedať, z každej strany. Prvý pohľad na ňu však prichádza práve z cípu pani Macquarie, kde máme síce v pozadí slnko, no lepší pohľad na ňu si treba zaslúžiť až na konci prehliadky prvého dňa. Navrhol ju dánsky architekt Jorn Utzon po tom, ako sa v roku 1957 stal víťazom medzinárodnej dizajnovej súťaže. Tá bola zahájená vtedajším premiérom Cahillom 13. septembra 1955. Do súťaže bolo zaslaných 233 návrhov - dizajnov od architektov z 32 krajín, pričom kritéria boli špecifikované na veľkú halu s kapacitou aspoň 3000 a malú halu pre 1200 ľudí. Každá z hál mala mať však iné využitie, ako napr. opery, orchestre a chórové koncerty, bohoslužby, výučby, balet a mnoho iných kultúrnych podujatí. Po ukončení súťaže vláda Nového Južného Walesu, štátu, v ktorom sa Sydney nachádza, schválila stavbu, výstavba ktorej sa mohla začať v roku 1958. Toto rozhodnutie Utzonovho návrhu však bolo v tej dobe často zatienené okolnosťami, ktoré sa počas celej výstavby vynárali. Samotné výdavky, plánovanie sklzov v stavbe, ako aj definitívna rezignácia architekta. S týmto všetkým sa stavitelia museli počas stavby vyrovnať. V súčasnosti je to Austrálska turistická atrakcia č. 1 a každý rok ju navštívi viac než 8,2 milióna návštevníkov. Okrem iného je aj jedným z najvyťaženejších centier umeleckých vystúpení, kde sa odohráva viac než 2000 vystúpení počas 363 dní v roku pre viac než 1,5 milióna ľudí. Zavretá je pre verejnosť iba dva dni v roku a to na Vianoce a na Veľký piatok, pričom zamestnanci tam pracujú 365 dní v roku, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Čo sa týka samotnej budovy - strecha je častokrát označovaná ako "shells", teda mušle. Je vyrobená z prefabrikovaných betónových panelov na nosníkoch z toho istého materiálu. Aj klienti BUBO, ktorí majú svoje úspešné stavbárske firmy, ocenia veľkoleposť tejto stavby. Aj keď sa tieto "mušle" zdajú z diaľky jednoliato biele, tak pozostávajú z 1 056 000 dlaždíc v dvoch farbách. Z lesklej bielej a krémovej matnej. Tieto dlaždice boli vyrobené švédskou spoločnosťou a v lodných kontajneroch prevezené do Austrálie. Exteriér budovy je prevažne pokrytý súborom panelov z ružovej žuly, ktorá sa ťažila v Novom Južnom Walese v mestečku Tarana. Architektonický štýl budovy spadá do expresionistického moderného štýlu, aj keď ja osobne sa priznám, že neviem kde ho mám na tej budove hľadať :D. Samotná opera sa skladá zo 6-tich hál s kapacitou 5738 miest na sedenie, pričom najväčšou je koncertná hala s kapacitou 2679. V roku 2007 bola zaradená do zoznamu UNESCO a okrem toho je aj vo viacerých štátnych zoznamoch historických budov. Okrem toho, že každoročne sa okolo opery počas Silvestra zídu státisíce ľudí, tak bola svedkom viacerých, celosvetovo prestížnych, udalostí. Napr. v roku 1980 tu v koncertnej hale vyhral finále kulturistickej súťaže Mr. Olympia práve Arnold Schwarzenegger. Taktiež bola prominentnou budovou počas letných olympijských hier v roku 2000. Samotnú operu otvárala kráľovná Alžbeta II. v roku 1973, ktorá ju odvtedy navštívila ešte 4- krát. Je to skvost Sydney, ktorý si my v BUBO veľmi vážime a neodvážime sa okolo nej iba prejsť a nepovedať si o histórii a faktoch tejto veľkolepej stavby. Keďže v Sydney máme po samotnej prehliadke aj dni "voľna", vrelo odporúčame každému návštevníkovi absolvovať niektoré z vystúpení, alebo sa nechať previesť po všetkých halách s miestnym sprievodcom, alebo sa jednoducho posadiť na lavičku a načerpať energickú atmosféru, ktorú je v ovzduší cítiť. Foto: pohľad na operu a most Harbour Bridge v Sydney z vyhliadky Mrs. Macquaries Point.