Japonsko - na deň Tokijčanom

Tokijské metro. Dokonale presné vlaky svištiace po farebných linkách spájajú najväčšiu metropolitnú oblasť sveta tak, aby sa mohli jej obyvatelia ako aj návštevníci dostať do každej z 23 mestských štvrtí a predmestí. Sedíme medzi nimi, občas aj stojíme, cez plece sem-tam nazrieme spolucestujúcemu do mangy, ktorej stránky obracia opačným smerom, než sme zvyknutí. Slečny s rúškami na tvárach scrollujú telefóny, salarymen aj prázdninujúci študenti pospávajú s hlavou takmer na hrudi. Už vieme, kde sedí slávny a oddaný symbol japonskej loyality - pes Hačikó, kde v Harajuku nakupujú extravagantní tínedžeri aj dizajnoví elegáni, ako vyzerá mesto z Tokijskej postmodernej radnice z dielne Tange Kenza, či kde v Asakuse zájsť na perfektné sushi. Program si všetci radi a ochotne rozširujeme aj o večernú vychádzku. Mierime na Tokyo tower, 333 metrovú vežu, nápadne pripomínajúcu Eiffelovku, pod ktorou sa však namiesto romantického Paríža rozprestiera Tokio. Ešte chvíľu denné a o pár minút už najkrajšie, aké dokáže byť. Zahalené do tmy a rozžiarené miliónmi svetiel, ktoré v diaľke nemajú konca. Po zážitku z výšky máme v pláne nočnú Shibuyu. Najrušnejšou križovatkou sveta prejde počas špičky na jednu zelenú až 3000 ľudí. Mraveniskom sa v najexponovanejšom čase prepletáme popod žiarivé neóny a spievajúce obchodné domy. V bočnej uličke si natešení sadáme do reštaurácie, ktorá sa špecializuje na jediné. Slávne hovädzie Kobe. O ôsmej nás vítajú s rezerváciou, rozpaľujú grily na mramorované steaky a čapujú domáce pivo. Atmosféra je živá, mäso šťavnaté a lahodné, Asahi osviežujúce a dojem z nášho prvého dňa kompletný. Takmer. Ešte nás totiž čaká stanica Shinjuku, ktorá má – verte či nie – vyše 200 rôznych východov z metra, a známy, nikdy nespiaci district Kabuki-cho, na ktorý sa z nášho výškového japonského hotela APA dívame ako na bláznivú videohru. Mesto je rýchle, živé, hlasné a horúce, a my si ho užívame naplno až do neskorej noci. Konnichiwa Tokio!