Japonsko

Fudži, Japonsko - výstup

Fudži je jednoznačne najvyššou horou Japonska. Jej nadmorská výška je 3 776 metrov, čo nie je málo, ale zasa pre nás - Slovákov, horský národ, to nie je tak veľa a mnohí sú schopní vyjsť na vrchol hory. Táto svätá sopka je stále aktívna a láva z nej chrlila ešte v roku 1707. Japonci prezývajú symbol svojej krajiny hanblivá hora, nakoľko je často schovaná v oblakoch.

No a toto je jeden veľký problém, ktorý som osobne s Fuji mal. Okolo Fudži som išiel deväťkrát a ani raz som ju nevidel. Raz, keď som išiel šinkanzenom z Tokia do Kjóta, majestátne sa týčila za oknami rýchlovlaku. Následne som sa vybral do mestečka Fuji, no nevidel som nič, hora bola v oblakoch. Do Japonska som sa vracal a dal som si tu námahu, že som sa autobusom nechal vyviezť až do piateho tábora. No opäť som nevidel absolútne nič. Priznám sa, bolo to frustrujúce.

Na môj desiaty raz v Japonsku, po tom, čo som prešiel krajinu od Kurilských ostrovov na severe po Ishigaki na juhu (pri Taiwane) a zdolal som najťažšie dostupné japonské ostrovy Ogasawara... som sa rozhodol zdolať konečne aj Fudži.

Ako prvé sme vstúpili do chrámu a poklonili sa šintoistickým mníchom. Zviedli sme priateľský zápas s bojovníkmi sumo, ktorí sú so šintoistickou vierou spätí najviac. Fudži ako taká je vlastne najväčším šintoistickým chrámom. Japonci pozorujú východ slnka v „krajine vychádzajúceho slnka“ a Fudži je vskutku ich základným symbolom.

Až po rituáloch sme sa vybrali pod Fudži. Naša partia mala turistov od 9 do 66 rokov. Je leto, lebo Fudži viete vyjsť iba v určitý krátky čas - počas leta, keď nie je vrch zaľadnený. No toto pôsobí aj problémy, lebo v Japonsku je v danej dobe veľmi teplo a vy musíte mať výstroj až do mínusových teplôt. Beriete si teda ako keby dva rôzne výstroje. Pozor! Na Fudži sa nedá vyjsť iba tak „pomimo“, musíte sa na výstup pripraviť a nič nezanedbať. Toto je krátky príspevok a nezmestím tu všetko, no ide o desiatky detailov.

Prišli sme k Fudži, do chrámu s nádherným výhľadom na horu. No opäť som nevidel nič, iba vŕšok trčal, ale hora bola schovaná. Na ďalší deň predikovali dážď a keďže toto je sezóna tajfúnu, môže sa ľahko stať, že horu nedáme. Ba dokonca, že tam budeme mať poriadne problémy. Kvôli silným dažďom musel náš šinkanzen Hayabusa (ten najrýchlejší) zastať pred troma dňami na 20 minút.

Pod Fudži sme prespali v ryokane. Vošli sme do onsenu a zrealizovali očistný kúpeľ. K hore musíte prísť úplne čistí a iba vtedy vás k sebe pustí. Na večeru sme oblečení v kimone (jukata) zjedli úžasné kaiseki a išli spať. Vstávali sme o 3.00 h ráno. Mali sme obedné balíčky, náš prenajatý autobus nás z ryokanu odviezol hore na horu. Ako pneumatiky autobusu prechádzajú cestičkou, tá vyhráva melódiu Fudži, Japonci sú geniálni.

Na 5. stanici vystúpime ešte po tme a dávame si pol hodinku oddychu na aklimatizáciu. Potom vyrážame s čelovkami po žltej značke. Po chvíli začne svitať a červené slnko (viď japonská vlajka) sa prediera hustými stromami. Je to tak nádherné, že každý z nás si povie, že už toto stálo za námahu. Vedie nás Juki, profesionálny japonský sprievodca, ktorého sme si naložili v Tokiu a celý čas býva s nami v hoteloch a platíme ho. Výstup na Fudži, ak máte mať šancu, vôbec nie je lacnou záležitosťou. Dá sa ísť sám, no neodporúčam to.

Juki nás pomalinkým tempom postupne dostáva do 7., do 8. tábora. Po 9. výškovom tábore prechádzame červenou bránou tori a sme už blízko. Prejdeme okolo svätyne, pokloním sa a mierim na vrchol. Okrem šintoistickej mníšky tu nie je skoro nikto. Som prekvapený, ako málo ľudí je tu. Je to nádhera, jeden prekrásny výstup a úžasný zážitok.

Prechádzam okolo krátera a som šťastný. Mnoho ľudí, keď vyjde hore, od vyčerpania zaspí. Ja si zapaľujem cigaretku. Som nefajčiar, fajčenie je nechutné, no neviem prečo, tu sa mi to skrátka hodí. Vypúšťam svätý dym a myslím na večnosť, na priateľstvá medzi národmi a prajem si, aby nebola žiadna vojna a aby tá na Ukrajine skončila čo najskôr.

Potom si dáme fotografiu a rozhodneme sa, že cestou dole vyzbierame všetky papieriky. Takto to v BUBO robievam na každom kopci. Papieriky však boli iba hore a zbierala ich mníška. Potom po ceste dole som naozaj nenašiel nič. Fudži bola čistá ako celé Japonsko.

Cesta dole je podľa mňa rovnako náročná ako výstup, šmýka sa a je to záťaž na kolená. Pozor, keď idete dole, musíte dvakrát dobre odbočiť a keď to neurobíte, dostanete sa úplne inde. Z piatej stanice na červenej je to k žltej 6 hodín ráznej chôdze alebo taxík za 300 euro (2,5 hodiny). Na odbočku si teda dávajte pozor.

Poviem vám, je to neuveriteľný pocit zdolať Fudži a všetci, nielen ja, sme za to, že nám to hora dovolila, vďační.

Teraz z našich praktických skúseností môžu profitovať ďalší Slováci a prihlásiť sa na zájazd Exkluzívne Japonsko. Celý zájazd je absolútnym unikátom na najvyššej úrovni – neuveriteľné zážitky.

Čítajte aj:

Ochutnávka Fuji na tanieri

Fuji na e-bike