Meroe - najkrajšie pyramídy Sudánu

Ak sa vysloví slovíčko „pyramídy“, čo vás ako prvé napadne? Egypt, však? Možno Mexiko, ale pre nás to už bude zrejme navždy Sudán. Vedeli ste, že táto severoafrická krajina ich má viac, než slávny Egypt? Egypt však vie robiť veľmi kvalitné PR a tak aj malé dieťa vie, že pyramídy sú práve tu. Áno, má to niečo do seba túlať sa zaprášenou Gízou, Dáhšurou či sledovať stupňovitú pyramídu Džósera v Sakkáre, ale tieto miesta už nikdy nebudete mať len sami pre seba. Vtedy nastupuje Sudán so svojimi pokladmi a vy stojac sami zoči voči pyramídam pochopíte tu unikátnosť a veľkosť tohto zážitku. A tak sme sa pieskami sudánskych púští vydali do bájneho Meroe. Je to legendárne sudánske mesto a miesto s azda najkrajšími pyramídami krajiny. Ešte pred tým sme si dokonale vychutnali pyramídy v Núri, ktoré nikto nerekonštruoval a tak dýchajú svojou starobylosťou bez akýchkoľvek príkras. Meroe má však meno, ktoré sem priťahuje dobrodruhov už viac než 150 rokov. Brázdime vyschnutú krajinu a odrazu spozorujem na prednom okne džípu kvapky. Ďalšie a ďalšie, až sa spustí krátka, no intenzívna búrka. Šofér sa smeje a my neveríme vlastným očiam. Čakali by sme tu čokoľvek, ale nie dážď. Kráľovské Meroe nás privíta teda netradične, ale ako rýchlo dážď prišiel, tak odišiel a len pieskové zrnká poletujúce sem a tam dávali o sebe vedieť. Ruiny niekdajšieho mesta zdobia chrámy, no Meroe, to sú pyramídy a tak aj my ideme priamo k nim. Budeme tu celý podvečer, západ slnka a ráno sa vrátime, aby sme si ich vychutnali pri krásnom slnku a svetle. Blížime sa k Meroe a do behu sa dá niekoľko detí a tiav. Sem už turizmus dorazil, no aj tak sme tu úplne sami a celé Meroe je pre nás. Vojdeme dnu a kráčame k pyramídam. Je to neskutočné niečo, že si sadneme na ich okraj, sledujeme krajinu posiatu pieskom a kamennými ihlanmi, ktoré tu prečkali stáročia. Neváhame a zorganizujeme si vlastnú BUBO karavanu. Niekedy sem karavany putovali dni či týždne, no my vykročíme na necelú štvrťhodinku, aby sme sa prešli medzi skupinami pyramíd. Je to krásny pocit. Zapadajúce slnko ešte posledný krát pohladilo krajinu a my sme si užili jeho posledné lúče v náručí pyramíd. Po teplej, sudánskej noci plnej hviezd sa ráno vrátime k pyramídam. Ak napíšem, že sme tu sami, už sa budem len neustále opakovať. Tento zážitok je dokonalý. Prejdeme sa, každý si nájde tú svoju pyramídu a tá je len a len jeho. Posedávame, zhovárame sa a sledujeme panorámu posiatu pyramídami. Mám pocit, že každý z nás tu spravil aspoň stovku fotiek, a to som určite mnohých podcenil. Aj tak si budú všetci myslieť, že sme tých ľudí vyretušovali. Veď to nie je možné, aby v 21.storočí existovalo takéto miesto, kde niet nikoho. Tu v Meroe je pyramíd niekoľko desiatok, uvádza sa dokonca, že sú tu dve stovky, no niektoré len v základoch. Prečo tak veľa? Ono je na to jednoduchá odpoveď, pretože kým v starovekom Egypte bola pyramída okázalá hrobka kráľa, tak tu sme poskočili v dejinách do cca 3-2 storočia pr.Kr. (hoci niektoré sú staršie), a v tom čase tu v Meroe bola hrobka módou a každý kto na to mal, mohol si pyramídu nechať postaviť, a preto tu nemáme len kráľov, kráľovné či kráľovské deti, ale pyramídu mohol mať bohatý aristokrat, obchodník, úradník a každý, kto sa tak rozhodol. Samozrejme tu na hlavnej nekropole je to o kráľovskej rodine, ale Meroe je obrovské. Strávime tu takmer dve hodinky a Meroe sa s nami lúči s krásnymi fotkami. Mávame si na rozlúčku a so sľubom, že o tomto mieste budeme doma hovoriť, aby ste si povedali, že ho chcete vidieť aj vy. Sudán je neskutočná krajina. Fantastická. Trpiaca svojím zlým menom a renomé, ale nádherná, pripravená odmeniť sa každému koho nezlomia média a presvedčí sa na vlastné oči. Tak čo, vidíme sa o rok?