Ostrov Sai v Núbii Dobrodružstvo na sudánskom Níle

Medzi unikátne miesta v Sudáne patrí ostrov Sai, ktorý takmer nikto nepozná. Presne preto nás v BUBO láka, loviť zážitky na unikátnych miestach. Cestovať Sudánom a nedotknúť sa Nílu sa jednoducho nedá. Teda, dá, keby ste veľmi chceli, ale keby ste tak spravili, ochudobnili by ste sa o kopec krásnych zážitkov. My sa Nílu držíme, pretože vieme, že práve on sem vdýchol život a na jeho brehu dnes nájdeme niekoľko mimoriadne zaujímavých, no stále neznámych miest. Po starobylej Dongole mierime na sever. Čakali by ste tu rozbité cesty? Nie nie, tu by ste boli na omyle. Naše džípy takmer ani nenatriasajú, také kvalitné cesty nájdeme dnes v Sudáne. Keď sme tu pred 10 rokmi išli na prvoexpedíciu, bol to iný svet. V starobylej Kerme vylezieme až hore na Diffufu a hľadíme na to ako veľmi mení Níl krajinu a dodáva jej odtieň zelenej. V Tombose zase pohľadáme monumentálnu sochu faraóna Taharqu z 25.dynastie tzv. Čiernych faraónov. Na niekoľko desaťročí dokonca obsadili celý Egypt a vládli Luxoru, Karnaku aj iným slávnym miestam. Toľko málo sa u nás vie o sudánskej histórii. Nájdeme granitové doly, odkiaľ sa bral granit do celej Núbie. Takmer všetky sochy, stĺpy, všetko z granitu pochádza priamo odtiaľto z tejto neznámej dedinky. Socha faraóna sa tu len tak povaľuje ako by nič. Akoby to bola tá najbanálnejšia vec na svete. Veď má len 2700 rokov! U nás by bola v strede obrovskej muzeálnej miestnosti a chodili by sa na ňu pozerať školské výlety či vedecké expedície. Tu si len tak leží v prachu Núbie a hoci okolo nej každý deň kráčajú miestni, nikoho nevytrhne z rutiny. Teda nás áno, my sme nadšení z toho čo vidíme. Odrazu sa naše prenajaté džípy zastavia na brehu Nílu, teda presnejšie na vyhliadke na Tretí nílsky katarakt. Bez nich by sme sa sem nedostali, pretože sem už normálne cesty nevedú. Níl sa odrazu zúži, klesne jeho hladina a práve tu človek pochopí, že sa po ňom nedá plaviť. Takýchto kataraktov je na Níle šesť, od Asuánu až takmer po Chartúm. Cesta pokračuje až do Solebu a to znamená nalodiť sa na starú kompu a preplaviť sa na druhý breh Nílu, tentokrát západný. Kompa prirazí k brehu a niekoľko ľudí sa rozuteká ako mravce, aby naskákali na loď. Naše džípy sa jednej po druhom dostanú na palubu, my vyjdeme hore na kapitánsky mostík, nazrieme do kapitánovej kajuty, spravíme si s ním pár fotiek, sadneme si a vychutnáme si pokojnú plavbu cez túto majestátnu rieku. Plaviť sa po Níle je zážitok a keďže nám kompa nestačí, ďalší deň sa vydáme na ostrov menom Sai. Patrí k najväčším na strednom Níle a rozhodne k najhistorickejším. Nasadneme do našej prenajatej loďky a dlho sa plavíme k ostrovu. Krajina okolo je svieža, živá, hľadáme krokodíly, ale máme šťastie len na varana. Ostrov Sai je ako otvorená kniha sudánskych dejín. My v nej vieme čítať. Veríte, že existuje miesto, kde takmer kráčate po tisícročných črepoch, kde sa na zemi povaľujú kamenné bloky s hieroglyfmi, o ktoré sa opierajú trosky stredovekej, kresťanskej Núbie? Kamkoľvek sa pozriete, tam sa prelínajú stáročia. Pod nohami, vedľa vás, pred očami. Všade. Napokon zakopnete o skamenelý strom, sadnete si na okraj osmanskej pevnosti a pod nohami vám tečie Níl. Pred odchodom sa ešte zastavíme v núbijskom dome u správcu, ktorí sa potešil spoločnosti, pretože turistov je tu menej ako šafranu. Vypijeme niekoľko pohárikov sladkého čaju a je čas ísť za ďalším dobrodružstvom. Ako z rozprávky, však? Kdeže, to je len jeden z našich ďalších zážitkov tu v Sudáne. Môžete ich mať tiež! Je to jednoduché.