Mahdího hrobka Omdurman a príbeh Mahdího

"Aláhu Akbar, Alaaaah" kričí hŕstka sfanatizovaných veriacich pred hrobkou Mahdího, svätého muža. Muži v bielom, v bielych turbanoch skáču na jednej nohe so vztýčenými bakuľami, ženy na rukách s deťmi hmmkaju vzadu. Vyvrátené potemnené oči naznačujú že sú v tranze. Mahdí bol prvým "africkým osloboditeľom" Bolo to v roku 1885 a tak predbehol ostatných afrických osloboditeľov o vyše pol storočia. Askéta s chudobnej rodiny {otec bol robotník - staval lode} ktorý sa vypracoval na vodcu Sudáncov. Keď odrezali hlavu britskému miestodržiteľovi Gordonovi Britov prešla trpezlivosť a vpochodovali sem s egyptskou armádou. To však už bol Mahdí mŕtvy {zrejme typhus}. Jeho popol synovec Gordona rozmetal a lebku chcel Kitchener používať ako nádobu na atrament ale potom si to rozmyslel. Mahdího hrobka je pre neveriacich neprístupná. To je logické. Sme však v Afrike a tak môžete hádať či sme sa dovnútra dostali. Tu je možné všetko. Ďalší impresívny zážitok sme zažili na Omdurmanskom suku s kozami leopardov a krokodílov a hadov. Kabelka s hlavou krokodíla? 3 metrová koža hada? Popolník s hlavou krokodíla? Slonovina a všetko čo len chcete. Slonovinu nekupujeme!!!! Nebudeme podporovať sudánskych pytliakov poľujúcich na slony v susednom Čade. To nie. Obedovali sme na neuveriteľnom mieste. Na sútoku Modrého a Bieleho Nílu. Na mieste sútoku, na magickom mieste, ktoré som vždy chcel navštíviť. Inde by mali pamätník, pomník, vyhliadku, lety vrtuľníkom. Tu nám po protekcii otvorili reštauračnú bránku a my sme sa húštinou sunuli na to magické miesto? Hádajte koľko sme tu stretli turistov? Biely? Modrý? Skôr hnedý a hnedší Níl, ale vraj v decembri sa naozaj ten prichádzajúci z etiópskeho jazera Táňa vyčistí do modrá. No OK. Obdivujeme sýtozelené rybáriky a jeme rybu z Nílu. Domáci majú nedeľu, je piatok deň voľná, zatvorených bank a tak sa pusti kazeťák, či sa bubnuje a puberťáci tancujú. Iba tak sami pre seba. Afriku nezastavíš žiadnymi nariadeniami zo šárie, ten temperament tu je. Aj keď sú všetci zakrytí od hlavy po päty tak aj cez šaty vidieť že sú to krajší ľudia než my. Svaly, šľachy, tela schopné dobehnúť antilopu alebo aspoň ju doraziť oštepom. Ženy sa neradi fotia, ak ich odfotíte a budú sa sťažovať zoberú vám foťák a z digitálu výberu film. Včera aj dnes má zastavila tajná polícia pýtali povolenie na fotografovanie. Máme!!! Máme všetky povolenia, máme zaregistrované pásy, povolenie na vstup do Meroe, povolenie na vstup do Dongoly, povolenie a povolenie. 54 kópií nášho pásu. To je môj rekord. Prešli sme s výkladom národné múzeum. Prevzali starý Egypťania kultúru odtiaľto z juhu? Bol núbijské pyramídy postavené skôr než Džoserova v Sakkáre? Egypťania by zúrili, ale tu nám to tvrdia. Nech je ako je, múzeum bolo ohromné s artefaktmi z Wadi Halfa z miest ktoré zatopila Asuánska priehrada s 5 metrovými sochami faraónov, s chrámami. A v múzeu nikto. Naozaj nikto. Iba my. Kľudne sa môžete dotýkať exponátov. Niežeby sme to robili, ale je to možné. Fakt. No áno raz som sa dotkol. A to je dobrý pocit mať voľnosť. Cítime sa veeeľmi dobre. Na prvom poschodí múzea množstvo starokresťanských fresiek z 5 a 6 storočia. Povedali by ste že Sudán bol kedysi kresťanský? A povedali by ste že táto striktne moslimská krajina bude mať odvahu celé jedno poschodie venovať svojej kresťanskej histórii? Dnešný deň sme začali o 4.00 a končíme až teraz večer. Keď uvidíte naše zábery zo starého Omdurmanskeho cintorína s tancom stoviek ľudí tak neuveríte. Iba tento západ slnka stal za návštevu. Tajomný cintorín plný prachu, sufistická hudba, ktorú prerážajú africké bubny a rytmus sa zrýchľuje a ľudia tancujú, dedko má asi 80, ale trsá tak ako to nedokáže slovenský mladík. Točí sa dokola a gorale na jeho krku sa točia ešte viac. Má asi 15kg goralov. Druhý oblečený v zelenom z bielymi pruhmi na konci a ďalší v modrom a sýtočervenom a ďalší v sukni kopírujú točenie dervišov z Konye s africkými erotickými pohybmi, prískokmi...Uuuuzasnyy zážitok. Prvý deň nám vyšiel. Dnes posledná sprcha, zajtra ráno nahodím novokúpenú galabiu a na hlavu uviažem emmu a džípom vyrážame krížom cez púšť. Máme 5 džípov, kuchára, stravu a vodu na celý čas. Tešíme sa. Ideme do krajiny čierneho faraóna.