Filipínske ryžové polia

Filipíny nie sú len krajinou krásnych ostrovov, no krásu nájdete aj na ryžových poliach. Ráno sa nad strechami prevaľuje hmla, ktorá zaplní celé údolia. My však vieme, že o čosi nižšie v Batade bude počasie úplne iné a opäť nám to vyšlo. Nasadneme do našich súkromných jeepney a vydáme sa na cestu do neznámej, no unikátnej dedinky menom Batad. Už ste sedeli na streche jeepney a pozorovali svet naokolo vás? Spýtajte sa našej skupinky, aký je to pocit. Takýto zážitok nemá len tak hocikto! Prvé ryžové políčka sú fascinujúce. Terasa za terasou a všetko je to odraz ľudskej práce, ktorá prečkala stáročia. Dedinka Batad je už na dosah, každým rokom posunú cestu o kúsok bližšie a kým kedysi sa sem šliapalo dve hodiny, dnes ste v dedinke za 25 minút. Autá však do nej stále nemajú prístup a to sa zrejme tak ľahko ani nezmení, vzhľadom na terén, v ktorom sa nachádza. Za prvými domami sa odrazu otvorí panoráma ryžových polí. Dokonalý pohľad. Všetko je nádherne zelené. Sýta farba pohltila všetko čo mohla a uprostred tých nádherných políčok sa k sebe chúli niekoľko domov s plechovými strechami a malým kostolíkom. Tomu sa povie „život uprostred ryže“. Nevieme sa vynadívať a len čo je to možné, zídeme nadol, aby sme sa po kamenných cestičkách ryžových políčok prešli. Často sa o nich hovorí, ako o ôsmom dive sveta. Ako o niečom výnimočnom, čo prečkalo stáročia španielskeho kolonializmu, ktorý tento kút Luzonu nezničil, pretože bol príliš odrezaný od sveta. Terasy vybudovali ľudia kultúry Igufao pred dvomi tisíckami rokov. Pôvodne na nich pestovali taro, no ryža sa ukázala ako lepšou plodinou, a tak stvorili niečo, čo chodia obdivovať ľudia z celého sveta. Našťastie masový turizmus sem nedorazil a aj dnes tu okrem nás spočítame turistov na prstoch oboch rúk. Kráčame s naším sprievodcom Zohanom, vnukom miestneho šamana z kmeňa Tuwali. Rozpráva o živote vlastného kmeňa. O tradíciách, na ktoré je hrdý, ale aj o tom, ako tieto tradície umierajú. „Nikto už nechce nosiť tradičné oblečenie. Už je mnohým na smiech“ vraví. Zohan má 30 rokov, no jeho rovesníci snívajú o živote v Manile, mimo Filipín a všetci chcú odísť. On chce zostať, aby v ňom jeho kmeň neumrel. „Môjho starého otca mumifikovali, pretože bol šaman“ povie a vytiahne mobil s fotkou múmie. „Sľúbil som, že aj starú mamu necháme mumifikovať, aby mohli byť pri sebe, ale jehovisti ju prehovorili, aby sa vzdala svojho náboženstva“ hnevá sa. „Ako mám splniť sľub, ktorý som dal starému otcovi?“ pýta sa sám seba. Iný svet. Iné problémy. Po krásnej prechádzke Batadom ochutnáme tradičné Adobo, teda kuracie mäso v kokosovom octe na cesnaku. Už len vziať jeepney nazad do Banaue a tešiť sa z toho, čo sme mali šťastie vidieť.