Filipínsky Kristus Veľký piatok v znamení ukrižovania

Filipínsky Kristus sa na Veľký piatok stane opäť stredobodom pozornosti. Na Veľký piatok sme začali skôr než obvykle, ale všetko má svoju príčinu. Čakal na nás totiž absolútny vrchol nášho putovania. Ráno sme dorazili do malého mestečka San Pedro Cutud, kde sa už všetko pomaličky, ale isto pripravovalo na každoročnú slávnosť ukrižovania Ježiša Krista. Vďaka našim kontaktom sme nemuseli čakať ako ostatní postávajúc na ulici, ale čas sme si krátili priamo v dome, kam sa zbiehali všetci herci od Pontského piláta, ktorý dofrčal na motorke, cez Pannu Máriu, Máriu Magdalénu, rímskych vojakov, kňazov až k nám prišiel samotný Ježiš Kristus, ktorého tento rok už 29.krát hrá miestny tesár Reuben Enaje. Do mestečka prišli tisícové davy, no len hŕstke ľudí sa podarilo dostať až sem, že sme sa mohli s hercami zhovárať a sledovať ich pri príprave. Akonáhle sa vojaci s Kristom pohli von z domu, vybrali sme sa s nimi. Časť našej partie sa rozhodla usadiť pri pomyselnú Golgotu na naše VIP miesta a zvyšok sme sa odvážne pustili do davu a kráčali celú Krížovú cestu. Je to neskutočný zážitok, zimoriavky, chaos, hluk, inokedy posvätné ticho, tóny podmanivej hudby dokresľujú zážitok a nejednému návštevníkovi sa z toho všetkého zaleskne v oku slza. Človek o tejto udalosti veľa krát čítal, počúval, videl ju v televízii, ale my sme si ju opät tento rok prežili na vlastnej koži a boli sme ňou fascinovaní. Tu dostal Kristus svoj kríž, tam pod ním prvý krát padne, o chvíľku sa stretne s matkou, ohľušujúci nárek sa rozlieva priestranstvom, Veronika mu podá látku, aby si utrel tvár, opäť padá, úder biča, nárek, krik a z čela kvapkajú litre potu. Davom sa sem tam prederú mladíci s kuklami na hlavách a s bičmi v rukách, ktorými si rozmlátili celý chrbát. Spotení, unavení, rozpálení od slnka, zafrkaní od krvi, no s úsmevom na tvári a s pocitom, že sme to prežili tak intenzívne ako sa len dalo sme sa po takmer dvoch hodinách predrali ku Golgote a naživo sledovali ako sa Kristus vystrel na kríži a do rúk mu vošli veľké klince. Neuveriteľné. Málo podobných udalostí je na tomto svete a naši Bubáci tu nechýbali ani tentokrát. Zajtra sa potúlame manilským Intramuros, pozrieme si Rizalov Park, modernú Manilu a čoskoro nás máte doma.