Filipínske Banaue Z Banaue do Batadu

Filipínske mesto Banaue leží severne od Manily a presne tam sa vybrieme! Ocitli sme sa na najväčšom z filipínskych ostrovov, na Luzone a po niekoľkých hodinách cesty z hlavného mesta sa okolo nás rozprestrel terén poskladaný z vysokých kopcov. Vedeli ste, že nielen Amerika má svoje pohorie Kordilery? Majú ich aj Filipíny a tie hory sú tak krásne že pripomínajú zmes Kaukazu a Južnej Ameriky okorenenú o exotické ryžové políčka. Práve Banaue je azda najznámejším miestom, kde stoja terasovito zhotovené ryžové políčka, ktoré pred dvomi tisíckami rokov vysekali jednoduchými nástrojmi príslušníci kmeňa Ifugao. Ich potomkovia tu žijú dodnes a ryžové políčka sa tu dedia z generácie na generáciu. Dnešný deň patril do kategórie nezabudnuteľných. Naše farebné filipínske jeepney nás odviezli niekoľko kilometrov za mesto, kde končí nielen cesta, ale takmer aj civilizácia a ďalej sme už pokračovali po vlastných popod koruny exotických stromov, kde sa ozývalo len žblnkotanie vody. Po pol hodinky sa odrazu vynorili prvé ryžové políčka zdobiaci niekoľko sto metrov vysoký svah. Hovorí sa, že dedinka Batad kam smerujeme je ôsmym divom sveta. Koľko krát ste už počuli, že je niečo ôsmy div sveta a len prevrátili oči? Batad je iný, on je skutočný div sveta. Či ôsmy, piaty, alebo tretí, proste je. Každý to pochopí v tom momente, kedy sa jeho očí pasú na prenikavo zelených listoch vyrastajúcich zo zatopených políčok. Oči skáču z políčka na políčko a nevieme sa zhodnúť a tom, odkiaľ je na ne ten najkrajší pohľad. O ďalšiu polhodinku nás privítala dedinka so svojou panorámou. Aj skúsení cestovatelia, ktorí prešli polovicu či celý svet tu zabudli rozprávať a len sa dívali na krásu pod nami. Každý meter je zaplnený terasou, ryžou, políčkom a uprostred nich sa krčí niekoľko domov s plechovými strechami a kostolom. Neskutočné miesto. Túlali sme sa dedinkou, kráčali po spevnených chodníčkoch oddeľujúcich terasy a fotili. Fotili a fotili. Pred týždňom tu vraj poriadne pršalo až sa cesty takmer stali nezjazdnými, no my sme si dnes ukradli azda najkrajší deň v tomto roku. Prenikavo modrá obloha tak nádherne kontrastovala so zelenou farbou ryže, že si odtiaľto odnášame zábery aké nájdete na stránkach National Geographic. BUBO toto luxusné miesto navštevuje už roky. Máte sa doma na čo tešiť. Na obed sme ochutnali filipínske tradičné jedlo zvané adobo a nechýbala k nemu ani ryža, ktorú pripravili len ráno priamo z políčok, ktoré sa vystierali pod nami. Pridali sme sa k ženám v tradičných krojoch Ifugao a skúsili si aké je to mlátiť ryžu obrovskými drevenými palicami a užívali si každú minútu. S Filipínami však ešte ani zďaleka nekončíme. Ba čo viac, jeden z vrcholov zájazdu na nás čaká už o dva dni!