Kokino - najstaršia hvezdáreň na svete

V roku 2001 bolo pri mestečku Kokino objavené zaujímavé megalitické astronomické observatórium pochádzajúce z doby bronzovej a je tak pravdepodobne najstarším známym na svete. Leží na kopci s nadmorskou výškou 1.013 metrov a je na rozlohe približne 100x50 metrov. Popri iných nálezoch tu objavili rôzne opracované kamene usporiadané do „obrazcov“ a tvorili akýsi systém. Postupným výskumom prišli na to, že tento súbor kameňov slúžil na určovanie polohy slnka a mesiaca a je tak zatiaľ najstarším známym observatóriom s približnou dobou vzniku pred 3.800 rokmi. Andezit (vyvretá láva), ktorý tvorí väčšinu hornej časti vyhasnutej sopky, sa formuje do pravidelných útvarov, čo vtedajším ľuďom umožnilo ľahšie opracovanie do potrebných tvarov a ľahšie používanie pri stavbách. Rovnako aj poloha samotnej hory bola ideálna na vybudovanie prehistorickej pozorovateľne. Centrálna a najdôležitejšia časť sa skladá z dvoch akýchsi terás, medzi ktorými je výškový rozdiel 19 metrov. Na dolnej terase sa nachádzajú formácie v tvare „trónov“, ktoré sú orientované severo-južne a horná časť kameňov ukazuje horizont. Toto pravdepodobne slúžilo ako rituálne miesto a počas posledného dňa v júli, kedy sa slnko ukázalo presne v malom výreze na najvyššej časti kameňov a svietilo na miestneho kráľa, ktorý sa tým so slnkom „spájal“ sediac na jednom z „trónov“. Iný ceremoniál bol počas zberu (dožinky), kedy slnko opäť prechádzalo výrezom a ukazovalo presne na značku na druhom tróne. Spolu s koncom produktívneho obdobia rastlín končilo aj obdobie sily miestneho náčelníka, na ktorého počas sedenia na tróne dopadli slnečné lúče a dodali mu novú silu vládnuť. Centrálna časť orientovaná na východný horizont a sledovala východ slnka počas letného slnovratu a jarnej a jesennej rovnodennosti. Na to boli určené tri značky vyryté do kameňa. Ďalšie zárezy označujú špecifické fázy mesiaca, podľa ktorých vedeli používať kalendár na 19 ročné cykly. Kalendár obsahoval 12 rokov s 12 mesiacmi po 30 dní (v lete) a 29 dní (v zime). 7 zvyšných rokov bolo akýchsi „prestupných“ a boli umiestnené na pozície 2, 5, 8, 10, 13, 16 a 18 medzi 12 pravidelných rokov. Prestupné roky mali 13 mesiacov, 6 zimných po 29 dní a 7 letných po 30 dní. Práve tento kalendár bol jednou z najdôležitejších funkcií tohto megalitického astronomického observatória. Okrem týchto nálezov funkčnej pozorovateľne tu našli množstvo iných materiálov a fragmentov po ľuďoch, ktorí sem prichádzali za inými rituálnymi účelmi, a miesto bolo spájané s najvyššou božskou bytosťou, tvorcom vesmíru, Zeme a ľudí. Miesto, ktoré sa nachádza 70km severovýchodne od Skopje, je zatiaľ málo navštevovanou lokalitou, určite však patrí medzi top archeologické pamiatky tohto historicky veľmi bohatého regiónu. Foto: Darko Nikolovski