Ohrid - oddych pri jazere Za macedónskymi príbehmi

Máloktoré mesto Severného Macedónska je tak príjemné ako Ohrid. Raz sa sem vyberiete, budete sem chcieť chodiť neustále! Joce Crvenkoski je vysoký meter a čevapčiči, no tancuje 200 kilometrovou rýchlosťou. Je to profesor histórie a bez neho niet v Ohride poriadnej zábavy, tvrdí Nikolaj. "My sem chodíme z Čiernej Hory 8. Marca aj 1. Mája. Tie komunistické sviatky máme voľno. Predstáv si my od mora vyrazíme sem k jazeru." Ohridské jazero je úžasné a ja celkom Čiernohorcov chápem. Toto si myslí aj Unesco ktoré jazero vzalo pod svoje krídla ako prírodnú  pamiatku.  No aj mesto Ohrid je historickým dedičstvom Unesco. Nikdy ste meno Ohrid nepočuli? Chápem, BUBO je tu opäť o pár rokov pred masovým turizmom, podobne ako sme boli v Barme, na Kube, na Samoa, v Kašmíre, Čade...  Prastaré nádherné mesto s neuveriteľným fluidom. Vkusné domčeky, ktoré vytvárajú jednotný dojem. Toto by som na Balkáne, kde rátam, že vládne nevkus a gýč nečakal. Na Slovensku sme ešte nedávno mali tzv " podnikateľské baroko". , Petržalské paneláky hrajú taktiež rôznymi krikľavými farbami. Čosi podobne by malo byť aj tu. No nič také som nenašiel. Potvrdzuje sa mi, že mesta so starou históriou a kultúrou sú kultúrne. Ťa veta znie hlúpo a zdá sa jasná. No ja chcem povedať, že Buchara či Banská Štiavnica a stará Bratislava sú kultúrnejšie než to ostatné. Tu nemusíte vysvetľovať veci, ktoré sa aj tak vysvetliť nedajú. Nedávno som počul " vkus je individuálnou záležitosťou". Podľa mňa je to vec kultúrna a vec inteligencie. Mnohé pravidlá, aj keď sa nedajú jednoznačne popísať tu sú. Obyvatelia Udine, kde sa turisti nezastavujú chcú bývať v peknom meste ako každý, no oni vedia čo je pekne a aj keď v Udine nie je toľko peňazí, budovy nie sú zreštaurované, benátske centrum mesta vás nadchne. Evidentne sa nestane že domoví výbor vlastníkov presadí na farbu fasády sýtoružovú, všetky okenice sú rovnaké a nikto nevyčíta magistrátu, že osadil kvalitné a teda dráhe lavičky. Decentne a kvalitné. Ohrď má o mojom názore opäť presvedčil. každý dom, každá reštaurácia je iná, no všetky sú vkusné.  Prechádzame okolo amfiteátra, ktorý tu postavili Gréci... Tí v meste neboli zďaleka prvými. Toto miesto má príjemnú klímu. Je ohraničené vrchmi, ktoré tvoria prirodzenú ochranu. Voda z jazera je aj dnes pitná, je vidieť do hĺbky 22 metrov!! Jazero je hlboké a voda sa filtruje  z vyššie položeného Prespanského jazera. Staré mesto sa točí okolo kopca na vrchole ktorého je staré hradisko, za ktorého terajšiu podobu vďačíme silnému bulharskému kráľovi Samuilovi. Vykopávky ukazujú že predtým ako mesto dobil otec Alexandra Macedónskeho - Filip, tu žili kmene Trákov. Rimania tu oficiálne založili provinciu Macedónia Prima 146 rokov prnl. Z hradiska vidieť  do ďaleka na Macedónske ale aj na Albánske územie. Títo dal 1/3 jazera Enverovi Hodžovi. Podobne dopadlo Skadarské jazero, kde sa zastavíme o 5 dní. Hneď oproti hotelu máme trh. Ohrid je známy paprikami a mletou paprikou.  e najkvalitnejšia má nádhernú farbu bez toho aby do nej strúhali tehlu. Po trhu visia vence kapií. Sú dráhe, veniec stojí tak 500 denárov, no po prerátaní je to 8€ a to je zadarmo. Je tu neuveriteľné lacno, kilo hrozná stojí  0.5€. Sladučkého s cukornatosťou cez 20. Nechápem, ale všetky olivy sa dovážajú z Grécka. Hodža dal v Albánsku vysadiť olivy všade, kopce tam sú poobrábané až po vrch a Albánsko je toť za rohom. No Grécke kalamaty tu majú svoje meno a hotovo. Ráno sa prejdem po promenáde pri prístave odbočím doprava a na verejnej plážičke skočím do vody. Potom dám dobrú kávu a nádherný deň je predomnou. Do vody skočíme všetci aj na obed. Pri nádhernom pravoslávnom kostole svätej Sofie odbočíme vpravo, obídeme kostol z druhej strany a zbehneme dole. Potom po drevených mostíkoch okolo brala na plážičky. Sú tu lehátka, prezliekárne, reštaurácie ponúkajú čerstvé ryby. Ráno som promenádu a pláž prešiel s uterákom cez plece. Na obed tu muezín zvoláva na modlitbu do mešity, ktorá je hneď vedľa kostola. A o  23.00 sa predieram davom turistov, toto je ten správny čas. Kupujú vlajky a magnetky exotického štátu, sošky Matky Terezy, ktorá sa narodila v centre hlavného mesta Skopje či Alexandra Macedónskeho, ktorý tu zrejme nikdy nebol. No hlavne sa tu kupujú perly. "Dávajte si pozor aby ste nekúpili falošné. Kúpte práve, falošné!" dostávame dobrú rádu. Takže zamierim do jedného z kamenných obchodov. Náušnice tu idú od 5 €. Ja kupujem 3 perly na strieborných retiazkach za 100 €. To už je slušná kvalita. Pekne mi to zabalia do krabičky, vrecúška, a to všetko dajú do papierovej tašky. Cena je dohodnutá, už som zjednal, no zo stovky mi vráti 10 €, " príďte nabudúce" a ja sa cítim ako na tureckom bazáre pred 25 rokmi. Nejde o práve perly, táto bižutéria sa vyrába zo šupín endemických pstruhov, ktoré v jazere žijú. Tajný recept vlastní jedna rodina. Falošné perly sa však k Balkánu hodia. Obchod funguje, predaju perál sa darí a tak na uliciach predávajú falošné - falošné perly. "Na to si treba dávať pozor kupujte práve- falošné" vážne upozorňuje malý Joce, ktorý mi skôr ako profesora histórie pripomína pašeráka.