Neijuan, full-time children, lie flat – fenomény čínskej spoločnosti

Tri pojmy, ktoré sa v posledných rokoch často spájajú s čínskou spoločnosťou, ekonomikou a hlavne generáciou mladých ľudí.

Slovo neijuan, pôvodne akademický pojem, pochádza z antropológie a označuje neustále zvyšovanie úsilia, času a zdrojov, zatiaľ čo sa výsledok alebo odmena úmerne nezvyšujú. Tento pojem sa v Číne začal používať okolo roku 2020 na sociálnych sieťach ako Weibo alebo WeChat ako metafora pre tlak v školách, na univerzitách či v práci. Študenti a zamestnanci musia pracovať stále tvrdšie, aby si udržali rovnakú pozíciu alebo životnú úroveň. Často sa opisuje ako nekonečná súťaživosť, ktorá nikam nevedie. Zamestnanci zostávajú dlhšie v práci, aj keď nemajú čo robiť, len aby vyzerali usilovnejšie než ostatní, pretože sa vždy nájde niekto, kto bude ochotný pracovať dlhšie a tvrdšie (tzv. „996“ – od 9 do 9, 6 dní v týždni). Ak žiak študuje 5 hodín denne, jeho spolužiak musí 6, ďalší 7 atď. Rodičia investujú nemalé peniaze do mimoškolských aktivít a doučovaní svojich detí, len aby nezaostali.

Frustrácia a vyčerpanie mladej generácie vedie k rozmachu ďalšieho fenoménu – lie flat. Doslova „ľahnúť si naplocho“ je reakciou na tlak spoločnosti, pracovné preťaženie a drahé bývanie, ktorá odmieta bezhraničnú súťaživosť. Zástancovia tejto filozofie sa uspokoja s minimalistickým životným štýlom. Menej pracovať, menej míňať, menej sa stresovať. Pracujú len toľko, aby si zarobili na nevyhnutné. To sa samozrejme nepáči čínskym úradom, lebo odporujú oficiálnej politike rastu a tvrdej práce.

Praktickým dôsledkom chorobnej súťaživosti je aj novší jav „full time children“. Dospelí mladí ľudia, často po skončení štúdia nemajú prácu a rozhodnú sa ostať doma a „pracovať“ ako deti na trvalý pomer. Rodičia im dávajú „plat“ alebo vreckové ako náhradu mzdy, zatiaľ čo oni doma pomáhajú s domácnosťou, nakupujú, sprevádzajú rodičov k lekárovi a pod. Mladí doslova rezignujú na pracovný trh, drahé bývanie a nízke mzdy.