(O)Hlasy z Lhasy..

A sme tam, kde vacsina z nas chcela byt, na streche sveta, v bozskom Tibete, v svatej zemi, ako sa vola po tibetsky Lhasa… Nasa neuveritelne odolna skupina ma neuveritelne stastie.. Stastie na pocasie, stastie na zazitky… Tak zoberme sin as prilet do Lhasy… Zima a prsi. O chvilku neskor, ta najmodrejsia obloha, aku si viete predstavit. Ani vo photoshope si taku nespravite. Hned po vystupeni z lietadla, nas genialny hotelik rovno na Barkhore, kde by ste vedeli natocit tri dokumentarne filmy za hodinu, jaci sizzler tiez kazdemu chutil a tak sme sa vybrali k majestnatnej Potale..Stale tam stoji na kopci Marpori a caka na to, kedy bude zase obyvana. A bude vobec este niekedy?:o( Vcera sme sa aklimatizovali, dnes uz sme boli zdolavat chramy. Drepung, najvacsi chram Tibetu, kedysi pred Potalou sidlo Dalajlamov, kedysi 10.000 mnichov, dnes sme do Drepungu prisli a stali sa svedkami mnisskej skusky, kedy sa mnich ucenec dostava v mnisskej hierarchii vyssie. To iste v Jokhangu, najsvatejsom zo svatych chramov. Vpadneme dovnutra a odohrava sa mnisska ceremonia. To sa nestava casto, ze mame tolko stastia. Resp.takmer vobec. Ako spominam hore, stastna to gruppa. Toto robi cestovanie napinavejsim… Bubaci su tak nazhaveni, ze veria aj vo vzhliadnutie nebesskeho pohrebu. Mame velke oci? Asi ano, je to to najzakazanejsie zo zakazaneho…Iba par ludi malo to stastie… A tu dojmy z ust ucastnicky zajazdu Lulu. Lulu, ako sa Ti paci zajazd?: Mozes napisat uzasny, kebyze tu nie som, idem este raz. Ako sa Ti paci Tibet, v Tibete?: Isla som sem kvoli Tibetu, nemam slov, clovek sa snazi predstavit si, co by ho tu tak mohlo cakat ale predstavy sa urcite ani z daleka nepriblizia skutocnosti, Tibet necha vacsinu ludi stat v nemom uzase. Co Ta zatial najviac oslovilo na Tibete, viem, ze sa Ti nepaci pritomnost Ciny v tejto zemi, ale podme na to pozitivne: Ten klud a to ze je tu krasne. A to ze sa Tibetania napriek tomu, ze su tazko skusani stale usmievaju. Lulu nie je moc zhovorciva, ma krasou Tibetu vyrazeny dych, ale niet sa comu cudovat, taka je tu realita. Takze sa ozveme neskor a vsetkych doma pozdravujeme.