Prečo je Island Island, a ako s tým súvisia havrany?

Islanďania dodnes veria v nadprirodzené bytosti a javy. Na otázku, prečo by vám možno k tomu povedali niečo v štýle: „Neverím v nadprirodzené sily, ale ony sú a žijú tu s nami.“

Majú oproti nám možno úplne iný vzťah k neznámemu svetu. Je to niečo vzdialené, napriek tomu blízke a samozrejmé. Možno je to pre nás prazvláštnou vikingskou povahou, možno dané odľahlou polohou a izolovanosťou od sveta, kedy veriť na škriatkov, elfov a trolov bolo niečím, ako tráviť čas a vysvetliť si javy neznáme a nepochopiteľné.

Tradične sa tešia poverčivosti a legendám aj havrany (a to nielen na Islande!). Starí Islanďania verili, že u koho havrany prezimujú, toho majú bohovia radi a tak ich lákali k sebe. Platí tiež príslovie, že kto má rád nočný život, je u nás „nočný vták“, u nich sa povie „nočný havran“.

Dodnes sú ľudia, čo veria, že krákoranie pri okne znamená smrť; ak havran skáče blízko vás dookola, značí to nebezpečenstvo na mori. Ak klame, je to veštenie choroby; ak má našuchorené perie, značí to nejaké nepríjemné udalosti. Ak havran mlčí a letí nad poľami, predpovedá sucho; keď krakorá, príde dážď. Perie havrana spôsobuje hádky medzi manželmi, preto sa nesmie držať doma. Trus havrana na palube rybárskej lode sľubuje bohatý úlovok; rokov proti smeru cesty je zlé znamenie, so smerom je dobré. Láskavosť k havranovi (napr. kŕmenie) prináša záchranu pred nebezpečenstvom.

Havrany symbolizujú aj vojnu a smrť, pretože nepohrdli mŕtvolami na bojisku, a Vikingovia ich používali ako symbol na vojnových zástavách.

Odkiaľ táto viera a symbolika pochádza? No zrejme z bájí, ktoré sa spájajú priamo s Odínom a jeho havranmi. Dvaja havrany, Huginn (myšlienka) a Muninn (pamäť), sedia na Ódinových ramenách, lietajú po všetkých svetoch, zbierajú správy a večer mu ich šepkajú do ucha – preto sa mu hovorí Rafnagud, v preklade Havraní Boh.

Ďalej havrany pomohli objaviť Island vikingovi Hrafna-Flókimu (Hrafna je teda islandsky havran), ktorý pustil troch havranov z lode - prvý sa vrátil domov na pevninu, druhý krúžil nad loďou a vrátil sa na ňu, tretí letel na západ a doviedol ho k brehom tohto ostrova. Hrafna-Flóki Vilgerðarson sa dnes pripisuje, že bol prvým Severanom, ktorý sa úmyselne vydal na plavbu k Islandu na základe správ o jeho existencii, a preslávil sa tým, že ostrovu dal meno „Ísland“ po krutej zime, ktorú tu zažil.

Dnes Islanďania havranmi vnímajú ako symbol inteligencie, mystéria a hravosti. Tento dvojaký vzťah – od temných veštcov po inteligentných sprievodcov – odráža hlbokú prepojenosť islandskej identity s mytológiou a prírodou. Havrany tak zostávajú živým mostom medzi minulosťou Vikingov a súčasným svetom, kde sa staré legendy prelínajú s každodenným životom na okraji známeho.