Prečo je Island Island, a ako s tým súvisia havrany?

Islanďania dodnes veria v nadprirodzené bytosti a javy. Na otázku prečo by vám možno k tomu povedali niečo v štýle: „Neverím v nadprirodzené sily, ale ony sú a žijú tu s nami.“

Oproti nám majú možno úplne iný vzťah k neznámemu svetu. Je to niečo vzdialené, napriek tomu blízke a samozrejmé. Možno je to pre nás prazvláštnou vikingskou povahou, možno dané odľahlou polohou a izolovanosťou od sveta, kedy veriť na škriatkov, elfov a trolov bolo niečím, ako tráviť čas a vysvetliť si javy neznáme a nepochopiteľné.

Tradične sa tešia poverčivosti a legendám aj havrany (a to nielen na Islande!). Starí Islanďania verili, že u koho havrany prezimujú, toho majú bohovia radi a tak ich lákali k sebe. Platí tiež príslovie, že kto má rád nočný život, je u nás „nočný vták“, u nich sa povie „nočný havran“.

Dodnes sú ľudia, čo veria, že krákoranie pri okne znamená smrť. Ak havran skáče blízko vás dookola, značí to nebezpečenstvo na mori. Ak klame, je to veštenie choroby a ak má našuchorené perie, značí to nejaké nepríjemné udalosti. Ak havran mlčí a letí nad poľami, predpovedá sucho, keď krakorá, príde dážď. Perie havrana spôsobuje hádky medzi manželmi, preto sa nesmie držať doma. Trus havrana na palube rybárskej lode sľubuje bohatý úlovok. Let havrana proti smeru cesty je zlé znamenie, so smerom je zas dobré. Láskavosť k havranovi (napr. jeho kŕmenie) prináša záchranu pred nebezpečenstvom.

Havrany symbolizujú aj vojnu a smrť, pretože nepohrdli mŕtvolami na bojisku, a Vikingovia ich používali ako symbol na vojnových zástavách.

Odkiaľ táto viera a symbolika pochádza? No zrejme z bájí, ktoré sa spájajú priamo s Odínom a jeho havranmi. Dva havrany, Huginn (myšlienka) a Muninn (pamäť), sedia na Ódinových ramenách, lietajú po všetkých svetoch, zbierajú správy a večer mu ich šepkajú do ucha – preto sa mu hovorí Rafnagud, v preklade Havraní Boh.

Ďalej havrany pomohli objaviť Island Vikingovi Hrafna-Flókimu (Hrafna je teda islandský havran), ktorý pustil troch havranov z lode – prvý sa vrátil domov na pevninu, druhý krúžil nad loďou a vrátil sa na ňu, tretí letel na západ a doviedol ho k brehom tohto ostrova. Hrafna-Flóki Vilgerðarsonovi sa dnes pripisuje, že bol prvým Severanom, ktorý sa úmyselne vydal na plavbu k Islandu na základe správ o jeho existencii, a preslávil sa tým, že ostrovu dal meno „Ísland“ po krutej zime, ktorú tu zažil.

Dnes Islanďania havranov vnímajú ako symbol inteligencie, mystéria a hravosti. Tento dvojaký vzťah – od temných veštcov po inteligentných sprievodcov – odráža hlbokú prepojenosť islandskej identity s mytológiou a prírodou. Havrany tak zostávajú živým mostom medzi minulosťou Vikingov a súčasným svetom, kde sa staré legendy prelínajú s každodenným životom na okraji známeho.