Predkolumbovské kultúry - časové a geografické rozdelenie

Mexiko má dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov dozadu. Pred príchodom Španielov v 16. storočí prekvitalo na území dnešného Mexika množstvo vyspelých predkolumbovských kultúr.

Olmécka civilizácia bola prvou vyspelou predkolumbovskou civilizáciou v Mezoamerike, ktorá prekvitala približne od roku 1500 pred naším letopočtom až do roku 300 p.n.l. O kultúre či príbytkoch Olmékov sa nevie až tak veľa, ale Olmékovia uctievali osoby s telesným postihnutím - najmä ak mali deformovanú hlavu - z božských dôvodov. Primárne sa Olmékovia nachádzali v Mexickom zálive v oblastiach La Venta, San Lorenzo, Villahermosa a Veracruz.

Pestovali najmä kukuricu a strukoviny, pripisuje sa im aj zásluha za vývoj prvého mezoamerického kalendára a zaviedli dôležité kultúrne praktiky ako loptové hry či ľudské obety. Boli známi vyrezávaním kolosálnych ľudských hláv - vytvorili takzvané Olmécke hlavy, ktoré navštívime na zájazdoch do Mexika vo Villahermose, v parku La Venta.

Mayovia, predkolumbovská civilizácia, ktorá sa zdržiavala na území polostrova Yucatán, Belize, Guatemaly, Hondurasu a Salvadoru, bola jednou zo starovekých civilizácií. Mayovia žijú v Mezoamerike v určitej forme dodnes, nikde nezmizli. Verili v existenciu iných predchádzajúcich svetov a liturgické obrady súviseli s krvou. Spravili pokroky v poľnohospodárstve, architektúre, astronómii, matematike či v písaní, poznali nulu, vypracovali logicky štruktúrovaný kalendár a boli skúsenými staviteľmi veľkých budov.

Už 800 rokov p.n.l. Mayovia vynašli cement - drvili vápenec, zamiešali k nemu piesok, vodu a mušle. Spaľovali to, aby mohli spraviť kvalitný cement. Hovorí sa, že takto Mayovia zničili dažďový prales, a tak nastala zmena počasia, no zapríčinilo to aj nedostatok potravy. Najznámejšou Mayskou pyramídou je Chichén Itzá, ktorá je jednou z novodobých divov sveta. Úpadok Mayskej civilizácie začiatkom deviateho storočia nie je známy, uvádza sa však viacero faktorov ako napríklad prírodné katastrofy, invázie cudzích národov, revolúcie či občianske vojny. 

Zapotékovia boli nie až tak známou, ale zato dôležitou civilizáciou. Centrálne údolie Oaxaca obývali už údajne v rokoch 500 - 300 p.n.l. Odhaduje sa, že dnes žije okolo 500 000 - 700 000 Zapotékov a dodnes sú známymi šamanmi a ľudovými liečiteľmi. Za ich najznámejšiu pamiatku sa považuje pyramidálne mesto Monte Albán.

A ako dokázali Monte Albán tak zrovnať? Okrem toho, že mali Zapotékovia sofistikovanú kultúru, vyvinuli kalendár, pokročili v poľnohospodárstve, architektúre, umení či písaní, boli veľmi dobrí aj v matematike. Zapotékovia ako civilizácia zbohatli na kvalitnom červenom farbive, ktoré získali z malých vysušených červíkov, ktoré potom pomleli. Dokázali vytvoriť desiatky rôznych červených odtieňov a červené farbivo sa predávalo po celom regióne. 

Teotihuacánci ako civilizácia prekvitali v strednom Mexiku - najmä od prvého do siedmeho storočia nášho letopočtu a predpokladá sa, že civilizácia dosiahla svoj vrchol okolo štvrtého storočia nášho letopočtu. V predkolumbovskej Amerike postavili jedno z najväčších a najvplyvnejších miest, Teotihuacán, ktoré je vzdialené približne 40 km od hlavného mesta Mexika - Mexico City. Teotihuacánci obchodovali s obsidiánom: používali ho na rituálne predmety, ale aj ako ozdoby.

Mesto Teotihuacán pomenovali až Aztékovia, ktorí týmto zvláštnym mestom prechádzali 700 rokov neskôr. V čase, kedy Aztékovia týmto územím prechádzali, Teotihuacánci mesto už opustili, a tak pomenovanie “Teotihuacan” pochádza z aztéckeho slova. Preložiť by sme ho mohli ako “Miesto, kde sa človek stáva Bohom” alebo “Mesto Bohov”. K ich významným stavbám patria Pyramída Slnka (65 metrov) a Pyramída Mesiaca (45 metrov).

Staroveká civilizácia Aztékov, pochádzajúca z južnej časti dnešných Spojených štátov amerických, sa rozvíjala v strednom Mexiku od štrnásteho do šestnásteho storočia nášho letopočtu. Ich mocná ríša sa sústreďovala v okolí hlavného mesta Tenochtitlan, ktoré vybudovali na bažinatom ostrove uprostred jazera Texcoco. Postavili veľké stupňovité pyramídy či dôležité náboženské budovy ako Templo Mayor zasvätené bohom prírody a plodnosti - Huitzilopochtlimu a Tlalocovi.

Predkolumbovská civilizácia Toltékov pôsobila v regióne relatívne krátko, prekvitali v strednom Mexiku od deviateho do dvanásteho storočia nášho letopočtu. Sú známi svojou sofistikovanou architektúrou, umením a kultúrou, ako aj ich prínosom k rozvoju kalendára či konceptu nuly. Toltékovia založili mesto Tula, ktoré sa stalo ich hlavným centrom moci a vplyvu v regióne a ovplyvnili aj vývoj Chichén Itzá.

Mixtékovia sú domorodí obyvatelia Mexika, ale ich dlhá história siaha až do predkolumbovských čias. Obývajú oblasť známu ako La Mixteca, ktorá sa nachádza v západnej oblasti Oaxaca a časti Puebla, Guerrero a mexického štátu Mexiko. Mixtékovia majú bohatú kultúru a tradície, mnohí dodnes hovoria svojím pôvodným jazykom a zachovávajú si svoj tradičný spôsob života. Známi sú svojou zručnosťou, najmä vo výrobe textílií a keramiky. 

Počas nášho zájazdu Mexiko - veľký okruh prenikneme do bohatej histórie predkolumbovských kultúr, navštívime fascinujúce pyramídy, impozantné stavby, ale aj svetoznáme turistické pamiatky. Poďte s nami do Mexika!