Rys v Škandinávii Tajomný kráľ severských lesov

Rys ostrovid (Lynx lynx) je jedným z najfascinujúcejších obyvateľov severských lesov Škandinávie. Tento nenápadný, no majestátny predátor je symbolom divokej prírody a dokonale sa prispôsobil náročným podmienkam severu.

Rys je najväčšou mačkovitou šelmou v Európe. V Škandinávii ho môžeme nájsť v hustých lesoch, horských oblastiach a tundre. Jeho typickými znakmi sú huňatý kožuch, ktorý ho chráni pred mrazivými zimami, široké labky fungujúce ako snežnice a charakteristické chumáče na ušiach, ktoré zlepšujú jeho sluch. Rys je samotár, ktorý loví najmä za súmraku alebo v noci, a jeho obľúbenou korisťou sú srny, zajace, vtáky či menšie cicavce.

Škandinávske lesy poskytujú rysovi ideálne podmienky. Husté ihličnaté lesy, močiare a skalnaté oblasti mu ponúkajú dostatok úkrytov na lov a odpočinok. V zime, keď sneh pokrýva krajinu, rys využíva svoje široké labky, ktoré mu umožňujú pohybovať sa po snehu s minimálnym úsilím. Jeho schopnosť maskovať sa v zasneženom alebo lesnatom prostredí je takmer dokonalá – často ho prezradí iba pohyb alebo žiarivé oči v tme.

Rys zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní rovnováhy ekosystémov. Ako vrcholový predátor reguluje populácie bylinožravcov, ako sú srny či jelene, čím pomáha chrániť vegetáciu pred nadmerným spásaním. Jeho prítomnosť je indikátorom zdravého ekosystému, pretože rys potrebuje rozsiahle a nenarušené územia, aby prežil.

Súčasný stav ochrany v Škandinávii

Švédsko

Vo Švédsku je populácia rysa relatívne stabilná, odhaduje sa na približne 1 250 – 1 450 jedincov. Napriek tomu čelí výzvam spojeným s regulovaným lovom. V roku 2023 vyvolalo vydanie licencií na odstrel 201 rysov značné kontroverzie, pričom ochrancovia prírody označili túto akciu za „trofejný lov“. Podľa Švédskej agentúry pre ochranu životného prostredia (Naturvårdsverket) je na udržanie zdravej populácie potrebných iba 870 jedincov, čo je nižší počet, než uvádzajú ochranárske organizácie. Lov je povolený najmä v oblastiach s vysokou hustotou rysa a konfliktmi s chovateľmi hospodárskych zvierat, no kritici tvrdia, že rozsah lovu je neprimeraný vzhľadom na nízku hrozbu pre ľudí a dobytok. Švédsko zaviedlo ochranné opatrenia, ako sú kompenzácie pre farmárov za straty spôsobené rysmi, a podporuje rozširovanie populácie rysa v južných oblastiach, zatiaľ čo v oblastiach chovu sobov sa snaží ich počet znižovať.

Nórsko

V Nórsku sa populácia rysa odhaduje na približne 350 – 450 dospelých jedincov. Historicky bol rys intenzívne lovený, pričom od roku 1846 do 1980 existovala odmena za jeho zabitie. Od roku 1994 bolo zavedené odškodňovanie za straty na hospodárskych zvieratách, čo pomohlo zmierniť konflikty. Napriek tomu je lov stále regulovaný a rys čelí hrozbám ako pytliactvo a strata biotopu. Nórsko sa zameriava na integráciu rysa do krajiny ovplyvnenej človekom, pričom štúdie ukazujú, že rys dokáže koexistovať v oblastiach so strednou úrovňou ľudských zásahov. Ochrana je zameraná na monitorovanie populácií a znižovanie konfliktov s chovateľmi, najmä v oblastiach s chovom sobov a oviec.

Fínsko

Fínsko má najväčšiu populáciu rysa v Skandinávii, odhadovanú na 2 200 – 2 500 jedincov, a od roku 1991 zaznamenáva každoročný nárast. Rys je vo Fínsku národným zvieraťom a jeho ochrana je považovaná za úspešný príklad. Lov je prísne regulovaný a podporujú sa programy na monitorovanie a výskum. Fínsko profituje z veľkých chránených území, ako sú národné parky, ktoré poskytujú rysovi vhodné prostredie. Napriek tomu sa vyskytujú konflikty s chovateľmi sobov, najmä v severných oblastiach, kde je sob hlavnou korisťou rysa.

Dánsko

V Dánsku je výskyt rysa extrémne vzácny, takmer neexistujúci, a je obmedzený na oblasti blízko lesnatých hraníc s Nemeckom. Historicky rys z nížin Dánska vymizol už v 19. storočí v dôsledku odlesňovania a lovu. V súčasnosti nie sú v Dánsku zaznamenané stabilné populácie, a ochrana rysa sa zameriava skôr na susedné krajiny. Existujú diskusie o možnej reintrodukcii, no zatiaľ neboli prijaté konkrétne plány.

Hlavnými hrozbami pre rysa v Škandinávii sú strata prirodzeného prostredia, konflikty s farmármi kvôli útokom na hospodárske zvieratá, pytliactvo a v niektorých oblastiach aj dopravné nehody. Všetky škandinávske krajiny zaviedli opatrenia na zmiernenie týchto problémov, vrátane monitorovacích programov, chránených území a kompenzácií pre farmárov. Rys je chránený podľa Bernského dohovoru a zaradený do CITES Prílohy II, čo reguluje obchod s jeho kožušinou.

Rys má v severskej kultúre výnimočné miesto. V severskej mytológii bol často spájaný s tajomstvom a duchovnom. Jeho schopnosť pohybovať sa nepozorovane ho robila symbolom tichého lovca a strážcu lesov. V moderných časoch je rys obľúbeným motívom v umení, literatúre a dokonca aj v turistickom priemysle, kde láka milovníkov prírody na pozorovanie divej zveri.

Ako pozorovať rysa v Škandinávii?

Vidieť rysa vo voľnej prírode je vzácny zážitok, no nie nemožný. Najlepšie šance máte v odľahlých oblastiach, ako sú národné parky vo Fínsku (napr. Národný park Urho Kekkonen) alebo švédske Laponsko. Sprievodcovia a organizované safari zamerané na pozorovanie divej zveri vám môžu pomôcť. Tak ako ho pomohli vidieť aj nám v Nórsku, na zájazde Lofoty Laponsko a Nordkapp.