Na pivo v Reykjavíku | Zážitky BUBO

Bolo to v polovici júna niekoľko rokov dozadu. Kráčal som si slnečným Reykjavikom až k dominante celého mesta, Katedrále Hallgrímskirkja. Oči mi spadli na zaujímavú malú terasku so štyrmi stolmi. Stále neviem čo ma na tej terase zaujalo. Ako BUBO sprievodca som tu bol, prečo teraz? Povedal som si, že ju neskôr preskúmam. Prešiel som okolo nej zas, nezastavil som sa. Sedelo tam pár ľudí. Neskôr som okolo prešiel s klientmi na prehliadke, keď sme išli ku katedrále. Po rozchode som sa vracal tou istou ulicou Skólavörðustígur dolu a že už tam konečne zájdem. Na moje prekvapenie tam sedela partia mojich klientov. Zavolali ma na pivo, s tým, že si musím ísť objednať dnu. Vošiel som do veľmi pekného a príjemného prostredia. Na stene visela mapa sveta. Okolo nej čierno biele fotky s výjavmi Islandského života v minulom storočí. Tie dodávali čaro celej miestnosti. Naľavo od vchodu bol pult a bar. Typická škandinávska skromnosť a minimalizmus doladili celkovú atmosféru. Hneď som vedel, že sem budem chodievať. Pri pulte stál barman, mladý chalanisko v čiernom tričku Salka Valka. Objednal som si pivo Viking. Človek, čo cestuje už trošku rozozná tón reči. Špeciálne keď dotyčný prízvukuje R a K. Spýtal som sa odkiaľ je. „Zo Slovenska.“ „To si budeme rozumieť a odkiaľ?“ „Z Detvy“. „Tam som chodil do školy.“ Človek, ktorého stretneš na tom najmenej pravdepodobnom mieste chodil do rovnakej školy, jeho spolužiačkou bola moja sesternica a jeho učiteľmi tí moji. Náhody neexistujú. Toto dokazuje, že aj sprievodcovia majú svoje zážitky na zájazdoch. Do Salka Valka chodím rád a beriem tam svojich klientov. Denne čerstvé ryby po islandsky, výborné posedenie na terase na slniečku a fajné lokálne pivo tvoria skutočný luxus v Reykjaviku. Jedným slovom relax po islandsky.