Fórum

35 príspevkov

12

15:08

sep

2019

Vodné srdce Kirgizska

Vodné srdce Kirgizska

Do Biškeku prichádzame nad ránom. Pred nami je prvý deň v strednej Ázii. Nebudeme sa zbytočne zaťažovať veľkým oddychovaním, a čas, ktorý tu máme, využijeme na plno. Po kvalitných raňajkách a rannej sprche rovno nasadáme do nášho autobusu a so šoférom Vladimírom vyrážame smerom na najznámejšie jazero Kirgizska Issyk Kul. Nie je to za rohom, aby sme sa k tomuto slávnemu jazeru dostali, musíme prejsť hodiny po nie vždy najlepších kirgizských cestách. Táto cesta ale stojí za to. Issyk Kul je jedným z najväčších jazier sveta a v Kirgizsku ho pozná každý. Môžeme ho pokojne nazvať vodným srdcom krajiny a kirgizskou národnou pýchou. Po hodine a pol cesty prichádzame na našu prvú dnešnú zastávku. Je ňou minaret Burana, pozostatok mesta Basalgun z 9. storočia nášho letopočtu. Minaret sa nám ukazuje v plnej kráse aj so zasneženými vrcholkami pohoria Tian Shan v pozadí. Minaret dôkladne vyfotíme a užívame si prvé lúče kirgizského slnka. Ráno predpoveď ešte hovorila o daždi, ale my v Bubo sa nedáme odradiť. Momentálne to vyzerá o sto percent lepšie, mraky sa roztrhali a počasie nám praje. Cesta od minaretu k jazeru je ešte dlhá, ale sama o sebe je zážitkom. Postupne stúpame do hôr a okolo nás sa týčia vrcholy s nadmorskou výškou 3000 metrov. Po romantickej ceste sa konečne dostávame k jazeru. Dávame si kvalitný obed a smerujeme na brehy tohto prírodného skvostu. Issyk Kul je druhým najväčším vysokohorským jazerom na svete. Práve tu zastavovali obchodníci na hodvábnej ceste na svojich úmorných cestách z Ázie do Európy. Práve tu sa formovali a padali nomádske kráľovstvá, ktoré ovládali tento kút sveta po stáročia. Po prastarých kultúrach nám ostali ako pripomienky petroglyfy na brehoch jazera. Po inšpekcii týchto kamenných svedkov doby prichádzame na samotné pláže srdca Kirgizska. Jazero vyzerá ako malé more. Aj keď má v okolí mesta Cholpon Ata, kde sa nachádzame, šírku takmer 60 kilometrov, tak na jeho druhom brehu zreteľne vidíme majestátny reťazec hôr. Aj keď je jazero v nadmorskej výške 1800 metrov, tak v porovnaní s mohutnými velikánmi Tian Shanu vyzerá akoby bolo na rovine. Keď sa rozhliadnete okolo seba, tak vidíte obrovské telo jazera a všade okolo neho zasnežené štíty. Je to pohľad, aký nezažijete ani pri najväčšom vysokohorskom jazere Titicaca. Issyk Kul je v skratke úchvatné. Voda je studená, ale ovlažíme si nohy a Jožo sa dokonca na pár minút nekompromisne vrhne do jeho vĺn. Vidieť Issyk Kul a zomrieť. Je to nádherný pocit a zážitok pre celú skupinu. Cestou späť do Biškeku si robíme ešte malé gurmánske okienko a zastavujeme pri jurtách miestnych obchodníkov na ochutnávku Kumisu, fermentovaného konského mlieka. Toto v Európe nenájdete, je to výlučne stredoázijská špecialita. Po dlhom dni neskoro večer prichádzame do Biškeku. Sme síce unavení, ale prvý deň v strednej Ázii za to stál. „Ďakujeme za krásny deň“ vraví klientka Oksana: „To sú zážitky, sme tu prvý deň, ale mám pocit že sme tu týždeň!“. A to len začíname. Čaká nás Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan a Turkmenistan. Veľká cesta strednou Áziu štartuje!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

09

14:31

júl

2019

Poď na Pohodu v Jurte Viac o krajine

Poď na Pohodu v Jurte

Chceš byť na letných festivaloch naozaj unikátny? Tak zváž Tradičný mongolský príbytok - Jurtu. Čo to je? Drevená konštrukcia pokrytá dnes už prevažne syntetickým materiálom (tradične kožušinou). Vonkajším tvarom pripomína okrúhly bochník chleba. Má vynikajúce vlastnosti: v lete v nej nie je horúco a v zime zase, naopak, nie je zima. Uprostred strechy je vždy umiestnený otvor. Slúži ako zdroj svetla a využitie nájde aj pri umiestnení komínu k piecke na varenie. Vďaka svetovým e-shopom sa dá objednať aj do našich končín za celkom príjemnú sumu 500€, aj s poštovným. Zabalená jurta dosahuje rozmery väčšieho fúrika, takže je veľmi skladná. Ak nie si fanúšik festivalov, zváž exotický altánok na záhradku ;)

M

Martin Lipinský z BUBO

12

17:10

júl

2018

Na brehu kirgizského mora

Na brehu kirgizského mora

Opäť brázdime fantastický región strednej Ázie na našej ceste, ktorá začína v kirgizskom Biškeku a končí až o viac než tri týždne v iránskom Širáze. Toľko zážitkov, koľko táto unikátna trasa ponúka sa snáď nedá ani spočítať. Jedným z prvých je jazero Issyk Kul. Náš komfortný autobus uháňal kirgizskými cestami a keď sme prekonali pahorky, objavilo sa obrovské jazero. Veľké a nekonečné ako more, no stále jazero. Issyk Kul je fenomén. Kirgizovia ho volajú more a počas sezóny je tu celkom rušno ako v správnom prímorskom letovisku. Keď som na jeho brehu stál v máji, nikoho tu nebolo, a dnes? Zaparkujeme na miestnej pláži a na piesku panuje veľmi príjemná atmosféra. Po hladine plávajú lode, ľudia sa bláznia na toboganoch a niektorí dokonca poletujú vzduchom vďaka parasailingu, ktorí sa tu uchytil. Môžete si tu prenajať aj skúter alebo sa okúpať. Trávime tu príjemný čas s nohami v chladnej vode a nevieme sa vynadívať na okolitú krásu zasnežených pahorkov hôr. Issyk Kul je cez leto veľmi príjemný. Len si predstavte, že v tomto istom čase v neďalekom Uzbekistane či Turkmenistane atakujú teploty štyridsiatky a tu na brehu jazera je 27 stupňov a jemný vánok. Hotový raj. Issyk Kul zažil svoju slávu aj svoje pády. Kedysi sa tadiaľto kľukatila Hodvábna cesta, prichádzali sem obchodníci do stratených miest, žili tu príbehy a takmer nič tu z tejto epochy nezostalo. Mnohí dokonca na tento región ukazujú prstom, že odtiaľto sa mala do Európy dostať „čierna smrť“, ktorá menila európske dejiny. Nie je fascinujúce ako je to všetko poprepájané? Len treba prísť a nájsť tie spoje, ktoré do seba zapadajú. My už tie nitky poznáme, aby sme pre vás vytvorili príbeh. Issyk Kul si nás na niekoľko hodín adoptovalo. Ukázalo nám svoje vzácne petroglyfy plné zvierat a zvláštnych obrázkov. Predstavte si, že sa túlate obrovským priestorom plným bludných balvanov a niektoré z nich v sebe ukrývajú obrázky vyryté do skál. My v BUBO presne vieme, ktoré kamene to sú a tak nemusíte blúdiť, hľadať a nenájsť. Takto uvidíme všetky. Rozlúčku za jazerom si dávame už tradične „U Rybaka“ na skvelej grilovanej rybe a prvých kirgizských špecialitách. Počuli ste už o lagmane, manti alebo šorpe? To všetko sme už absolvovali. 

Na brehu kirgizského mora

Tomáš Kubuš, BUBO

14

18:21

sep

2017

Na začiatku našej Hodvábnej cesty

Na začiatku našej Hodvábnej cesty

Opäť sa vydávame po stopách starých karaván a križujeme Hodvábnu cestu. Naša cesta z kirgizského Biškeku do iránskeho Teheránu začína! Cesta snov, samozrejme tých splnených, pretože sme sa ocitli na jej začiatku. Kirgizsko nás privítalo ako sa patrí, krásnym počasím, výhľadom na zasnežené pahorky pohoria Alatau a začali sme zhurta, hneď pri TOP pamiatke krajiny. Každý dnes hľadá málo navštevované miesta, miesta bez turistov, také kde nebude musieť čakať vo fronte na lístky a kde nebude musieť trpieť tým, že si nedokáže užiť genius loci daného miesta. Kirgizsko je presne takým miestom. Ocitli sme sa na mieste zvanom Burana, kde stojí najstarší a najkrajší minaret celej krajiny. Kedysi tu stáli karavany naložené exotickým tovarom a dokonca ho ušetril aj Džingischán, no príroda mu zasadila osudovú ranu. Viete si predstaviť, že prídete na tak významné miesto a správkyňa vám dá do ruky kľúč, aby ste si sami otvorili vysoký minaret? Toto už v Európe takmer nezažijete! Vyjdeme po schodoch a zhora sledujeme panorámu krajiny. Zasnežené kopce, zelené políčka a zvírený prach pod kopytami stáda kôz, ktoré sa rozutekali miestnemu pastierovi. Takmer mu ušli aj na staroveké miesto, no stihol ich zastaviť. Objavili sme aj vzácne balbaly, staré náhrobky turkických bojovníkov, ktoré tiež k tomuto miestu patria. Zaujímavosťou je, že sa celkom podobajú na keltské náhrobky v našom domácom priestore. Bez toho aby sa títo ľudia poznali tvorili podobné umenie. Pri jazere Issyk Kul sme skúsili vodu. Stále je studená, ale stáť na jeho brehu má zaujímavý náboj. Je akýmsi bájnym bodom na Hodvábnej ceste. Naokolo kopce, z jednej aj druhej strany a pod nohami priezračná voda jazera. Podľa jednej legendy ho vytvoril Alexander Veľký, iná hovorí o miestnom chánovi a tá romantická o dvojici, ktorá zabudla zatvoriť poklop na studni pretože sa do seba zahľadela. Stredná Ázia je plná príbehov a legiend. V mestečku Cholpon Ata prenikneme prvý krát do miestnej, kirgizskej kuchyne. Na stole pristane grilovaný pstruh, lagman s hrubými, typickými nudlami, ale aj menej známy Gan-Fan či prvé šašlíky. Kirgizsko nielen dobre vyzerá, ale aj chutí! Neveríte? Stačí sem prísť a získa si vás. Na kopci nad mestom sme ešte pohľadali vzácne petroglyfy a na ďalší deň na nás čakal Biškek. Kostol sv.Michala je už po rekonštrukcii krásny a celé mesto pôsobí pokojne. Park strieda park a človek má pocit, že kráča pod korunami stromov. Pamiatok veľa nemá, ale Biškek má niečo čím to vie nahradiť. Má auru pokoja, ticha a medzi to sa vyškiera socha Lenina, v parku sedí Marx s Engelsom a človek si pripadá miestami ako v skanzene. Námestie Ala Too ešte zdobí výzdoba z osláv nezávislosti a tak všetko hrá červeno-žltými farbami. Po skvelom obede je čas pohnúť sa smer Kazachstan! 

Na začiatku našej Hodvábnej cesty

Tomáš Kubuš z BUBO

16

19:19

apr

2016

Švajčiarskom strednej Ázie

Švajčiarskom strednej Ázie

Pozdravujeme domov z Kazachstanu. Len pred pár hodinami sme dorazili do 9.najväčšej krajiny sveta a už máme za sebou prechádzku po podvečernej promenáde Žibek Žoli, kde sa to hemžilo miestnymi umelcami až ulica nápadna pripomínala barcelonskú Ramblu. Posedeli sme si na dobrej večeri priamo na bulváre s výhľadom na večerný život Almaty a zajtra sa na ňu už tešíme. Posledné dni sme trávili v krajine, ktorá má prezývku „Švajčiarsko strednej Ázie“. Reč je o Kirgizstane a hoci to Švajčiarsko tu neznamená vysoké platy či vysokú životnú úroveň, ale vystihuje krásu tejto kopcovitej krajiny. Užili sme si celodenný výlet na východ od Biškeku a objavili sme minaret Burana, kde sme prišli ako prví a už tradične som pre našu skupinku odomykal historický minaret, ktorý v sebe nesie príbeh Hodvábnej cesty. Konečne sme sa na ňu dočkali a pomaličky z nej budeme odkrajovať. Aprílové ráno v Burane bolo tak krásne, že všetky okolité hory boli pokryté snehom a pod nimi sa sem tam prehnal pastier so svojim stádom. Hotová rozprávka. Nie každý deň je takéto počasie a tak nám všetko hrá do karát od úplného začiatku! Jazero Issyk Kul pri Cholpon Ate sme preskúmali z miestnej pláže, hoci na kúpanie bola ešte stále veľká zima. Zasnežené hory romantického Tian Šanu sa však na hladine tak nádherne zrkadlili. Do tajov kirgizskej kuchyne sme sa ponorili v našej peknej reštaurácii a pochutnali sme si na jedle zvanom lagman (pozri náš instagram) a zapíjali sme ho kirgizským pivom Arpa. Poobede sme pohľadali vzácne petroglyfy a krásnou krajinou sme uháňali nazad do Biškeku, kde sme sa už tešili na perfektný šašlík. Náš prvý v strednej Ázii. Koľko si ich ešte dáme? Biškek sme si vychutnali dnes a všetkých prekvapil. Nič o tomto meste takmer doma nevieme a potom je človek príjemne prekvapený koľko krás v sebe skrýva. Nie je to ani tak krása pamiatok, pretože tých Biškek veľa nemá, nemá ani dokonalú históriu ako Buchara, Istanbul či Rím, ale má v sebe atmosféru neobjavené mesta pretkaného zelenými parkami a stovkami stromov. Kirgizi hrdo kráčajú so svojimi kalpakmi na hlavách, ženy sa usmievajú a zovšadiaľ cítiť pohodu, ktorá sa v Európe často vytráca a nahradzuje stresom a ponáhľaním sa. Tu nie, tu si človek oddýchne. Biškek, ale aj Kirigzstan nám ukázal, že Stredná Ázia je krásny kút zeme a to ešte len začíname!

Švajčiarskom strednej Ázie

Tomáš Kubuš

11

19:44

sep

2015

Hodvábna cesta začína

Hodvábna cesta začína

Predstavte si nádhernú krajinu posiatu kopcami, pahorkami a zasneženými štítmi. Primiešajte do predstavy unikátne jazero Issyk Kul položené vo výške ako česká Sněžka, nepoznané historické pamiatky, nekonečné parky plné starých stromov a vôňu šašlíkov. Čo Vám z toho výjde? Kirigizstan! Začíname naše putovanie po stopách Hodvábnej cesty a začíname ju štýlovo práve v tejto málo známej stredoázijskej republike. Všetko tu človeka prekvapí, pretože patrí k tým krajinám o ktorých vieme málo, alebo si aspoň myslíme, že vieme. My sme sa po chvíľke zhodli, že Kirgizstan je skutočne nádherný a je plný prekvapení. Včera ráno sme stáli na brehu slávneho jazera Issyk Kul, ktorý je perlou aj srdcom celého Kirgizstanu a namáčali sme si v ňom nohy. Počasie nám prialo a tak sme si mohli vychutnať priam rozprávkový pohľad na okolité zasnežené hory Tian Šanu, ktoré sa zrkadlili na hladine. Issyk Kul bol len a len pre nás. Nikde nikoho, všade ticho, pokoj, poletujúci vietor z hôr, takže hotový balzam na dušu. Nepamätám si kedy som naposledy videl tak krásnu vodnú hladinu, ktorá má snáď tu najkrajšiu modrú farbu. Mysleli ste si, že Kirgizstan ak nemá more, nemôže mať svoj jachtársky klub? Omyl. Našli sme aj ten a tak sme si pozreli toto bizarné miesto, kde na nás domáci pozerali snáď ako na duchov, ktorí sa odniekiaľ zjavili. V Cholpon Ate, ktorej meno znie priam básnicky a to Otec venuše sme sa trochu poprechádzali, stretli prvých Kirgizov so snehobielymi kalpakmi na hlavách a užívali si pohľady na okolité hory. Tých sa tu v Kirgizstane človek snáď nikdy nepreje. Za mestom sme objavili aj svet tajomných petroglyfov. Je to úžasné miesto. Nikde žiadne značky, nič čo by pomohlo aby k nim človek trafil a vždy keď sa tu s našimi Bubákmi zastavíme sme tu jediní a všetky petroglyfy akoby boli vytesané do kameňov len pre nás. Okrem chladných kameňov sme sa aj presvedčili o pohostinnosti Kirgizov, ktorá nie je len na papieri a v knihách. Strážnik, keď nás zbadal, tak nám nepredal lístky dovtedy, kým neochutnáme z jeho obedu a tak sme ochutnávali neskutočne dobre pripravené hríby podusené s cesnakom a bylinkami. Dávno som tak dobré hríby nejedol. „Prišli ste sem a tak je mojou povinnosťou pohostiť Vás“ hovorí a neustále sa smeje. Hodvábna cesta. Opäť sme sa vyštverali na najznámejši kirgizský minaret Burana a dozvedeli sa, odkiaľ sa tu vzal. V plnej kráse musel pôsobiť úžasne, keď už teraz dokáže očariť. Príjemne unavení sme sa ocitli v Biškeku a záver dňa sme sa už venovali ochutnávke gastronomických špecialít našej reštaurácie neďaleko hlavnej triedy. Chuť šašlíkov sa doslova rozlievala ústami, boršč tu chutí lepšie než v Rusku a obyčajný chlieb pripomína umelecké dielo. Začali sme aj s ochutnávkami miestnych stredoázijských pív, takže kirgizská Arpa je už za nami. Príjemný večer. Dnes sme sa prechádzali ulicami a najmä parkami Biškeku. Nepoznám miesto, ktoré je viac prešpikovaný zelenými parkami, stromami, zelenými bulvármi ako Biškek. Je to až neskutočné koľko je tu stromov a medzi ne sú vsadené námestia či ulice. Už vieme kam zmizol Lenin z námestia Ala Too, koho socha pribudla na námestie ako posledná, videli sme aj miesta, kde sa menili kirgizské dejiny v podobe Prezidentského paláca, stretli niekoľko hrdinov premenených na sochy a v parku Pobedi nechýbala ani nevesta so ženíchom. Biškek ako má byť.Kirgizstan nás očaril!

T

Tomáš K. z BUBO

10

17:57

sep

2014

Nomádska olympiáda na brehu Issyk Kul

Nomádska olympiáda na brehu Issyk Kul

Štadión naplnený udupanou hlinou. V jeho strede leží pohodená mŕtva koza bez hlavy. Tucet koní s kirgizskými jazdcami ozdobenými chlpatými baranicami sa rozbehne a pod ich kopytami sa zvíri prach. Pozdravia divákov a tribúna sa odvďačí mohutným potleskom. V červenom pricválajú Afgánci. Všetkých dvadsaťštyri párov očí sleduje pohodené zviera, kým sa prach rozhodne vrátiť nazad na zem. Štyria jazdci z každého tímu sa pozdraví, rozcvála a vráti sa na pomyselnú čiaru. Niekoľko sekúnd ticha. Mohutný dupot koní sa rozleje celým priestorom a určite ho bolo počuť aj na okolitých kopcoch, ktoré rastú nad jazerom Issyk Kul. Kirgizský jazdec sa šikovne nakloní vezme do ruky mŕtvu kozu a nohou si ju pritlačí ku uzde, aby nespadla. Ľahko sa na to pozerá, ale jej telo má od 20 do 30 kilogramov a cieľom je precválať s ňou niekoľko desiatok metrov bez toho, aby Vám ju súper vytrhol z ruky. Nie, to neprepisujem stránky z knihy, ale toto sme dnes zažili! Sledujeme ako sa mieša prach pomedzi odvážnych jazdcov a pred očami sa nám odvíja tradičná hra zvaná buzkaši, alebo ako Kirgizi vravia Kok-boru. Aj pre Afgáncov aj pre Kirgizov je buzkaší národnou hrou a národnou hrdosťou a ja som roky sníval či sa mi niekedy buzkaši podarí vidieť na vlastné oči. Kirgizstan bol značne lepší a o pár minút už vyhrával nad Afgáncami 2:0! Krásna atmosféra a šport, o ktorom sme dosiaľ počuli len z kníh či dokumentov. Pre toto človek miluje cestovanie. A ako sa nám to vlastne podarilo? Len včera sa v Cholpon Ate na brehu jazera Issyk Kul zahájili prvé Svetové nomádske hry. Niečo ako olympiáda pre nomádske národy a ich tradičné športy ako jazda na koňoch, lukostreľba, zápasenie či práve buzkaši. Ráno sme sa ešte zastavili na minarete Burana, kde sme dokonca odomkli starobylú stavbu a vychutnali si ju bez jedinej živej duše. Niektorí z nás sa pri Cholpon Ate ponorili do chladných vĺn jazera Issyk Kul a už nám nič nebránilo užiť si nomádsku olympiádu. Skutočný zážitok a to naša Hodvábna cesta len pred chvíľkou začala! Zajtra na nás čaká Biškek so svojimi zaujímavosťami a najbližšie sa Vám domov ozveme z Kazachstanu.

T

Tomáš z BUBO

28

16:39

máj

2014

Prvy den carovneho Kirgizstanu

Prvy den carovneho Kirgizstanu

Zazili sme dnes sice dlhy den, ale bol poriadne nabity zazitkami z krasnej krajiny menom Kirgizstan. Tmavou krajinou sme uhanali smer jazero Issyk Kul a kym vyslo slnko a krajina sa rozsvietila, my sme uz stali na jeho brehoch. Je fascinujuce, tyrkysovo modre a nad jeho hladinou sa dvihaju skalnate stity stvortisicoviek pokrytych snehom. Je takmer nepredstavitelne ze jazero ma cez 180 kilometrov po dlzke a spaja sa s nim tolko legiend, ze si clovek moze vybrat tu svoju :) Jedna z nich hovori o Alexandrovi Velkom, ktory nechal zatopit udolie, druha o laske dvoch mladych ludi, ktori zabudli zakryt studnu kamenom a tretia spomina bohateho chana, ktory zahorel laskou k dievcine a ta ho odmietla a tak skocila z veze, zem sa rozbila a vytryskla voda. Kirgizstan je skutocne krajina rozpravok :) Posedeli sme si na rannom caji v Cholpon-Ate, pozretli chatrajuci zaliv s jachtami, skusili teplotu vody a napokon sme na pahorku nad mestom hladali krasne petroglyfy vyryte do porozhadzovanych skal. Panoramy na jazero odtialto boli nezabudnutelne. Na mieste zvanom Burana sm vyliezli na starobyly minaret, ktory je dokonca najstarsim minaretom celej Strednej Azie. Zasnezene hory, zelene udolia, stromy, vietor a prazdna krajina kde kedysi pulzovalo mesto. Nasli sme aj krasne nahrobne kamene turkickych nomadov, ktore sa dokonca podobaju na nahrobky Keltov z oblasti strednej Europy a vecer v Biskeku sme ochutnavali prve speciality kirgizskej kuchyne. Da sa vobec toto vsetko stihnut za jeden den? Zajtra sa ponorime do ulic hlavneho mesta

T

Tomas z BUBO

10

19:37

sep

2013

Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadzikistan, Turkmensko, Iran a prvo expedicia Afganistan, Pakistan

Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadzikistan, Turkmensko, Iran a prvo expedicia Afganistan, Pakistan

Kupali ste sa niekedy na mieste, ktore je najvzdialenejsie od mora? S pohladom na zasnezeny Tan Shan v priezracnej vode? Na plazi kde miesto bufetov je jurta a miesto piva sa predava skvasene kobylie mlieko? Miesto hot dogu, predavaju skvely saslik? Aj take veci sa nam stali na druhom najvysom polozenom jazere sveta Izzyl Kul. Skvely vychod slnka a tie hory... Ved Kirgizsko je najvyssie polozena krajina na svete. stada divokych koni, deti sa santia na konoch... Pozreli aj uz historicky Artek...Ved snom nejedneho pioniera bolo sa sem dostat. To bolo ako vyznamenanie za jeho budovatelsku cinnost. Lepsie ako metal na breznevovej hrudi. Dva dni a plne intenzivnych veci. Historicka Burana kadial viedla hodvabna cesta, totemy zo 6 storocia...Ale kazdeho jemne prekvapil Biskek. Mesto, kde sa sovietski planovaci poriadne vysantili s ich oblubenym materialom betonom, ale aj plny zelenych parkov, soch...len ta zalubena socha Marxa a Engelsa, je na usudok...Zajazdili na ruskom kolese s vyhladom na cele mesto, zapocuvali sa do pravoslavnych choralov, ale aj vzhliadli najvacsie muzeum velkej oktobrovej revolucie na svete s gigantickou sochou Lenina. K tomu saslik, pelmene, pivo zivnoje, ale aj budovatelske piesne. Cesta zacina prave tu.

M

Martin z BUBO

26

12:04

máj

2013

Pozdrav z Kirgizska

Pozdrav z Kirgizska

Pred par mesiacmi som pristaval na letisku v Mali kde boli bojove lietadla francuzov, tu v Kirgizsku je najvacsia zakladna v strednej azii pre americke bombardovacie lietadla, ktore vyrazaju smerom na Afganistan. Kym sme sa len dostali k pristavacej hale, napocital som nieco cez 40 lietadiel. Pasova prehliadka v jednej z najchudobnejsich krajin ide sialene rychlo, ziadna byrokracia ako v Moskve,alebo v inych postsocialistickych krajin. Som v krajine kde vladnu kone, pije sa kumys a ludia zachovavaju tradicie spania v jurte. Kirgizsko je zaroven jednou z najvyssich polozenych krajin na svete a zajtra s nasou skupinou uz uvidime predhorie Tan Sanu a jedno z najvacsich polozenych jazier Issyk-kul, kde sa za sovietskeho obdobia skusali vraj atomove ponorky. A dnes sa mi taxikar ospravedlnil za 68 rok. Nie ako v Rusku, kde ma pred par dnami presvedcovali ze nas prisli zachranit.Pozdravujem z Biskeku, kde stale najdete najvyssiu sochu Lenina na svete.

M

Martin z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!