Železničná stanica v Biškeku

Železničná stanica v kirgizskom hlavnom meste Biškek patrí k najznámejším sovietskym budovám mesta. To poznačila sovietska výstavba a dokonca aj meno mesta sme veľmi dlho poznali pod menom Frunze. Socha rodáka Michala Vasilijeviča Frunzeho dodnes stojí na konci parku hneď naproti železničnej stanici. Občas teda máte počas prehliadky Biškeku pocit, že ste sa ocitli v časovej slučke a kalendár ukazuje o niekoľko desaťročí menej. S výstavbou železničnej stanice sa začína v roku 1935 a o tri roky neskôr ju slávnostne otvoria. Biškek, teda v tom čase Frunze, už mal železničnú stanicu aj predtým, no bola menšia, provinčná a prestala vyhovovať mestu, ktoré chcelo napredovať. Prvý vlak medzi Biškekom a Taškentom dokonca vyrazil na cestu už v roku 1931, no až teraz sa mesto dostalo monumentálnej stanice. Na dizajnovanie stanice prizvali architekta Limara z charkovskej organizácie, ktorý už mal za sebou niekoľko železničných staníc. Zvonku bola na nerozoznanie od iných stavieb vznikajúcich pod taktovkou stalinistickej architektúry, ale klamala telom a vo vnútri sa steny ozdobili nádhernými, tradičnými, kirgizskými motívmi. Vnútorné dekorácie stanice dokonca pripravil maďarský sochár Lászlo Meszáros v spolupráci s Ignatievom, Bogdanovom a Kataevskim. Hneď po otvorení sa železničná stanica stala akousi bránou do vtedajšieho Kirgizstanu. Po druhej svetovej vojne sa obrat pasažierov zvýšil, tak ešte stanicu renovovali a napokon aj po rozpade Sovietskeho zväzu prešla stanica rekonštrukciou. Nestratila svoju typickú sovietsku tvár, ale niektoré miesta už bolo treba opraviť. Dnes je železničná stanica zaujímavým miestom, ktoré dokladuje sovietsku architektonickú minulosť hlavného mesta. Vydajte sa na prechádzku po bulváre Erkindik, ktorá patrí k najstarším v meste a ak sa dostanete až na koniec, potom sa otvorí pohľad na stanicu. Aj keď necestujete, môžete vojsť dnu a nazrieť na svet výzdoby či sa pozrieť priamo na peróny, kde stoja odstavené vlaky.