Fórum

76 príspevkov

30

09:28

sep

2019

Big Daddy Viac o krajine

Big Daddy

Big Daddy Budíček o pol šiestej ráno nie je na našich zájazdoch vôbec výnimočný, vždy chceme stihnúť čo najviac. Dnes sme si tiež privstali skôr, čaká nás dlhý deň. Naložíme batožinu do auta, nasleduje ranná kávička alebo čaj, berieme raňajkové balíčky a vyrážame. Z nádhernej Little Sossus Lodge, kde sme ako vždy ubytovaní, je to len 40km na bránu namíbijského národného parku Namib - Naukluft. Brána sa vždy otvára spolu s východom slnka, my v BUBO vieme, že treba vždy prísť minimálne 15 minút predtým, lebo už vtedy sa tvoria rady pred bránou. Sme medzi prvými, kontrolujeme pneumatiky (po jazde na prašnej ceste treba vždy vypnúť motor, prejsť okolo auta, a podobne ako doktor pri kontrole dýchania, popočúvať pneumatiky, či z nich neuniká vzduch), raňajkujeme dobroty z našich balíčkov a čakáme, kým otvoria bránu. Minútu pred siedmou hodinou sme vo vnútri a naše dnešné dobrodružstvo začína pohľadmi na prvé pieskové duny. Vo vnútri národného parku je 60 kilometrov dlhá asfaltová cesta, ale rýchlosť je obmedzená na 60km/h, takže paradoxne ideme ešte pomalšie ako predtým po prašnej ceste. Fakt, že slnko ešte len vychádza na obzor najviac ocenia fotografi, pieskové duny sú totiž najfotogenickejšie, keď je jedna strana osvetlená a druhá skrytá v tieni. Práve preto stojíme pri ceste a fotíme prvé fotky pieskových dún. Dunu 45, prezývanú aj Duna nemeckých turistov, míňame, my máme totiž vyššie ciele. A to doslova. Trúfame si zdolať najvyššiu prístupnú dunu v tejto oblasti - Big Daddy, ktorá je vysoká 325 metrov. Naše autá nechávame na parkovisku, na úplnom konci asfaltovej cesty, stadiaľto sa dá pokračovať ďalej iba na 4x4 autách, pretože sa ide po piesku. Na otvorenej korbe safari džípu sa vezieme s vetrom vo vlasoch približne 15 minút až na miesto, kde sa začínajú výstupy na duny. Tí, čo si trúfajú zdolať Big Daddyho, idú so mnou a okamžite vyrážame, nemôžeme strácať čas. Teplota je takto skoro ráno ešte prijemná, ale postupne bude stúpať až do závratných výšok. Prechádzame po soľnej kruste k začiatku duny a ideme smerom nahor. Stúpanie po piesku je náročné, platí známe “dva kroky vpred, jeden vzad” Najpohodlnejšie je stúpať po piesku bosý. S pár prestávkami sme zvládli samotný výstup za približne hodinu, odmenil nás krásny výhľad na najstaršiu púšť na svete – Namib –  a údolie Deadvlei. Cesta z duny je najzábavnejšia časť dňa, bežíme strmo dolu, keď našľapujete pätou do piesku, tak sa môžete vydať priamo najkratšou cestou, piesok vás podrží a prípadný kotrmelec nebolí :) Dole si fotíme najtypickejšie fotky z Namíbie - akácie na bielej kruste a v pozadí pieskové duny. Ešte pred poludním sme späť na bráne parku, medzičas máme skvelý, bude sa nám hodiť, čaká nás totiž ešte obed, dlhá cesta do hlavného mesta Namíbie – Windhoeku, počas ktorej prekročíme Obratník Kozorožca a štyri defekty..

30

06:44

mar

2019

Najexotickejší kmeň Namíbie Viac o krajine

Najexotickejší kmeň Namíbie

Najexotickejší kmeň Namíbie Namíbia je domovom viacerých zaujímavých kmeňov, ako napr. Ovambovia, Damarovia, Namovia, Kavangovia, Hererovia a iní. My sa však nachádzame na severe krajiny v mestečku Opuwo, ktoré je domovom toho najunikátnejšieho - kmeňa Himba, ktorý je určite mnohým z nás známy minimálne z dokumentov. Dnešný deň je pre našu BUBO skupinu, dá sa povedať, takým vyvrcholením zájazdu, nakoľko pre všetkých sú Himby veľkým snom. Najmä pre Jožka, ktorý je milovníkom afrických kmeňov a Himby sú pre neho snom už dlhé roky. Preto bolo pre nás podstatné, aby sme prišli do mesta Opuwo najneskôr o 15 hodine. Po ceste z Twyfelfontein do Opuwa sme dostali na kolese auta defekt, čo vôbec nie je na tých "vymlátených" cestách žiadna rarita. Našťastie pneumatika bola v poriadku a jediné čo bolo treba urobiť - vyklepať disk. Naše šťastie, to, čo u nás nejde a nedá sa opraviť, je v Afrike malina. Koleso opravené za rekordný čas, vymenené, a môže sa pokračovať v ceste. Všetci sa smejeme, že máme lepší čas, ako niekedy bez defektu. Približne o 14:45 hod. dorazíme do Opuwa pred "obchoďák" OK foods a naša stará známa, Elisabeth, už na nás kýva a víta nás. Práve táto pani je našou spojkou za Himbami už dlhé roky. Vždy usmiata, plnoštíhla, resp. megaplnoštíhla Elisabeth vyzbiera od nás peniažky, za ktoré ide nakúpiť pre kmeň potraviny a veci, ktoré vie, že potrebujú. Samozrejme, je to výplata aj pre ňu za to, že ide s nami za kmeňom. Po nákupe sa vydávame po prašnej rozbitej ceste, zhruba pol hodinu od Opuwa, smerom na juhovýchod. Sme tu! Už vidíme miestne polonahé obyvateľky tejto magickej dedinky. Čo nám Elisabeth prezradila je, že okrem Himb tam budú aj Zemby a Hererky. Zemby sú akoby sesternice a bratranci Himb z Angoly. Kmeň Himbov je geneticky spojený s kmeňom Herero. Hererovia migrovali do Namíbie približne pred 500 rokmi a podľa ústnych legiend prišli z Obrovských jazier z východnej Afriky, pričom precestovali dnešnú Zambiu a južnú Angolu, až prišli k rieke Kunene okolo roku 1550. Po "prechodnom" pobyte, zhruba 200 rokov, sa jedna skupina kmeňa Herero oddelila a smerovala ďalej na juh na náhornú plošinu, ktorá je dnes známa ako Khomaská. V 19. storočí už boli Hererovia napevno usadení v centrálnej Namíbii. Tí, čo ostali hore na severe sa však, na rozdiel od iných pôvodných kmeňov Namíbie, riadili stálym spôsobom života, ako ich predkovia spred mnohých rokov. Ostali teda najjednoduchším a najchudobnejším kmeňom z celej Namíbie. Dokonca aj samotný názov Himba v jazyku Herero znamená "žobrák". Títo ľudia majú predstavu o blahobyte úplne inú ako my. Pre nich je najdôležitejší dostatočne veľký priestor pre ich dobytok a pokoj od okolitých nátlakov vyspelejších skupín zo západu. My ich s BUBO skupinou sledujeme naživo v ich dedine, kde sa nám ukazujú v plnej paráde. Keďže v dedine je prevažný počet žien, tak sa nám ukazujú dve mladé dámy, pričom jedna z nich je ešte panna a druhá už má manžela. Himby sa medzi sebou dokonale rozoznávajú viacerými aspektmi. Jeden z nich je, že vlasy si s pomocou okra môžu upravovať, až keď má žena prvú menštruáciu a stane sa skutočne ženou. Taktiež, či má žena dieťa, je ľahko spoznateľné podľa počtu paličiek na nohe. Pre nás je toto prostredie neuveriteľným zážitkom a veľký zážitok majú aj samotné Himby, ktoré sa o nás budú, ešte aj po našom odchode, dlhé hodiny rozprávať a smiať sa z nášho divného oblečenia. Pozrieme si príbytky, povieme si o farmárčení a živote v dedine, no a nemôže chýbať ani úvod do miestnej hygieny. Keďže Himbovia majú odpradávna problémy s nedostatkom vody, a tým aj s umývaním sa, musia použiť inú, taktiež efektívnu, metódu. Je to tzv. vydymovanie, ktoré nám predviedla náčelníkova manželka. Žeravý uhlík z dreva stromu Mopane spojí s inými rozdrvenými bylinkami, dá to do oválnej nádoby a proces začína. Ako prvé si natrie nohy a ruky okrom, aby to mala ako ochranu proti slnku a zároveň je to pre dámy aj ich skrášlenie. Pri vydymovaní si potom čupne nad misku a pomocou dymu odstraňuje baktérie z genitálií, ako aj z podpazušia a spod krku, kde sa najviac ukladajú. Bubáci takmer nedýchajú a poctivo sledujú každý jej pohyb. Túto overenú metódu vykonávajú dvakrát do dňa, čiže ráno a večer, tak ako aj my, no my bez dymu a ony bez vody. Po úžasnom predstavení sa ženy zhromaždili v strede „námestia“ a očakávali, že si pri odchode kúpime nimi podomácky vyrobené suveníry. My ich veľmi radi podporíme aj napriek tomu, že za niektoré predmety pýtali nehoráznu cenu. Čo už, čo by sme pre ich potešenie, ale aj naše, neurobili. Na záver od Elisabeth padol taký návrh, že ak dáme ďalšiu "stovečku", tak nám ešte zatancujú. Tak sa aj stalo. Veselé ženy, dámy, slečny začali dupať, točiť sa a predvádzať tanec radosti a šťastia. Je to úžasné sledovať takúto jednoduchosť, ktorá sa z našich životov už takmer vytratila. Perfektne naladení sa lúčime s obyvateľmi tejto dedinky, ktorí nám pri odchode kývajú na rozlúčku a my sa už nevieme dočkať, kedy si pozrieme fotky a videá z tohoto úžasného zážitku. Ďakujeme Himbám, že nás prijali medzi seba a pevne veríme, že takto pozitívne naladení ostanú Himbovia ďalšie desiatky storočí. Popis foto : vľavo ženy z kmeňa Zemba, vpravo Himba  

30

06:39

mar

2019

Adrenalín na najstaršej púšti sveta Viac o krajine

Adrenalín na najstaršej púšti sveta

Adrenalín na najstaršej púšti sveta Zobúdzame sa do vlhkého, chladného rána v Swakopmunde, kde je na africké pomery iba 16°C. Dnešný deň si zobúdzanie užívame, nakoľko tu spíme dve noci a nemusíme nakladať batožinu do auta. Tento krásny historický prístav je populárny nielen medzi zahraničnými turistami, ale aj domácimi, nakoľko je to centrum pre adrenalínové športy a ideálny bod, odkiaľ začať skúmať známy Skeleton Coast (Pobrežie vrakov). Toto mesto prináša do Namíbie malý kúsok Bavorska, vtesaného medzi púšť národného parku Namib-Naukluft a Atlantický oceán, ktorý ho obmýva. Vyrážame po ceste C34 smerom na sever a po zhruba hodine a pol sa dostávame k najväčšej kolónii uškatcov na svete, tzv. Cape Cross Seal Reserve. Je to zároveň historické miesto, pretože v roku 1486 tu prvý Európan vystúpil na Namíbijskú zem. Bol to Diego Cao, ktorý tu vztýčil kamenný kríž na mieste, ktoré sa až neskôr stalo známe ako Cape Cross. Po vystúpení z auta nám do tváre strelí facku extrémne prenikavý zápach od uškatcov, ktorých tu v kolónii žije od 150 - 210 tisíc. Po pár minútach si však na to nos zvykne a my sa už bez problémov prechádzame v ohradenej lávke medzi týmito smradúchmi. Človek, ak zavrie oči, tak má pocit, že sú okolo neho mékajúce ovce a jahňatá. Po zhruba pol hodine je čas ísť ďalej a tentokrát zo Swakopmundu pôjdeme na juh do Walwis Bay, ktorý mu je takým pomyselným konkurentom. Práve Walwis Bay a Swakopmund sa spolu s mestom Luderitz považujú za 3 najdôležitejšie namíbijské prístavné mestá. Walwis Bay bol obľúbeným mestom Britov, ktorí si ho ponechali anexované aj po tom, ako si Nemecko vydobylo 100% moc a stalo sa ich kolóniou zvanou Nemecká Juho-západná Afrika (German South-West Africa). Nás však vo Walwis Bay zaujíma najmä kolónia plameniakov, ktorých tu dosť často sledujeme, ako sa v plytkej vode lagúny kŕmia mäkkýšmi a inými potvorami. Nie je to však samozrejmosť, že tu tieto ružové vtáky uvidíme vždy, no dobrá karma BUBO skupiny opätovne priniesla šťastie a my sme mali možnosť sa pokochať pohľadmi na nich. Ako sme spomínali, tak Swakopmund je centrom adrenalínových športov a keďže my sme lovci zážitkov, tak ten najlepší z možných dostupných nám určite len tak ľahko neujde. Iba 650m od nášho hotela je spoločnosť Desert Explorers, ktorá ponúka jedinečnú možnosť jazdy štvorkolkou po najstaršej púšti sveta, po púšti Namib. Nie všetci klienti mali na to "gule", aby pokorili masívne piesočné duny, no s dvoma odvážlivcami sme pripravení na dobrodružstvo. Náš sprievodca je dvojmetrový Michael Iľjič Gorbačov (to meno netušíme, či si vymyslel, alebo mu ho fakt také dali, pretože v občianskom mal M.I.G.), ktorý nám dá inštrukcie, nastaví štvorkolky na automat a vyráža s nami do púšte. Púšť Namib má viac než 80 miliónov rokov a nachádzajú sa v nej najvyššie duny sveta, ktoré presahujú výšku 300 metrov. Naša hodinová jazda začína a prišiel čas na bláznovstvá v podobe myšičiek po piesku, zjazdoch z duny v rýchlosti 60km/h a objavovaní celého okolia. Niet intímnejšieho styku s púšťou Namib, ako práve tu. Všade okolo, kam sa pozrieme, vidíme iba piesočné duny, piesok, piesočný závej a znova piesok. To je ono! To, že je na slnku asi 35˚C nevnímame, pretože od Atlantiku nám veje príjemný čerstvý vánok. Pritom, aký adrenalín nám koluje v žilách, keď sa rozbiehame voči dune plnou rýchlosťou a následne skočíme do výšky takmer pol metra, si to teplo ani neuvedomujeme. Je to niečo úžasné a sme radi, že existujú štvorkolky. My v BUBO prekonávame aj hranice strachu a napätia, tak najlepšie - zbytočne nerozmýšľať a rovno ísť! :)  

14

11:36

feb

2019

"Živé múzeum" kmeňa Damara Viac o krajine

"Živé múzeum" kmeňa Damara

"Živé múzeum" kmeňa Damara Namíbia je nádherná krajina, ktorou len tak prechádzať je obrovský zážitok. Cestovateľovi ponúka takmer všetko, čo v Afrike hľadá – obrovské kaňony, púšť, bush, pričom scenérie a charakter krajiny sa neustále menia; pobrežie Atlantiku s jeho mestečkami pripomínajúcimi koloniálnu éru, rozmanité kmene, či národné parky plné divých zvierat. Na našom BUBO zájazde prejdeme Namíbiou krížom-krážom tisíce kilometrov a užijeme si ju naozaj naplno. Dnes navštevujeme „živé múzeum“ kmeňa Damara. Damarovia sú jednou z najstarších kultúrnych skupín v Namíbii, ich pôvod však ostáva pre etnológov veľkou záhadou. Sú síce čierni, ale nepatria do jazykovej skupiny Bantu. Rozprávajú jazykom Námov, ale ich životný štýl a kmeňová štruktúra sa od nich výrazne líši. Kedysi zaberali obrovské územia, avšak Námovia a Hererovia, ktorí hľadali nové pastviny pre svoj dobytok v mimoriadne suchých obdobiach, ich postupne vytlačili a teraz obývajú Damaraland, teda oblasti okolo miest Khorixas, Outjo, Kamanjab a regiónu Brandenberg. Živia sa prevažne poľnohospodárstvom, nechajú sa najímať na banské práce a tiež sprevádzajú turistov po prírodných krásach svojho kraja. Živé múzeum sa nachádza kúsok od Twiefelfontein, kde boli objavené až šesťtisíc ročné krovácke skalné rytiny. Maličká dedinka je postavená v skalnom amfiteátri a rozdelená na niekoľko sekcií. Prvou našou zastávkou je miestna lekáreň, kde nám bylinkárka v ich klikavom jazyku vysvetľuje, aké bylinky v okolí rastú a akým spôsobom sa dajú využiť na liečebné účinky. Okrem byliniek, listov a kôry stromov využívajú sušené výkaly damanov na ženské problémy, slonov, ako zábaly boľavých kĺbov, alebo okrovú hlinku ako prírodný prípravok na ochranu pokožky pred silným africkým slnkom. Prechádzame do kováčskej dielne, kde nám predvedie šikovný kováč svoje zručnosti v naozaj jednoduchých podmienkach. Kedysi Damarovia vypaľovali kovy z rudy, dnes už kov na kutie kupujú. Kováčska dielňa sa samozrejme nezaobíde bez ohňa, takže pri ďalšej zastávke nám mládenci z kmeňa ukazujú, ako sa dá zapáliť oheň za pomoci dvoch drievok rôznej tvrdosti, pár zrniek piesku a trusu slona. Táto zručnosť spolu so schopnosťou uloviť zver sa považovali za základ, a bez nich by si mládenec len sotva našiel nevestu. Pokračujeme ku miestu, kde dvaja muži hrajú „stolovú“ hru, pri ktorej sa snaží každý z hráčov získať kamienky, porozhadzované v jamkách v štyroch radoch, na svoju stranu. Je to známa hra rozšírená takmer po celej Afrike a neraz pri nej namiesto bojov získavali kmeňoví náčelníci od svojich súperov dobytok, či sa snažili získať srdce nejednej dámy. Tradičné tance a piesne sú príjemnou bodkou za zaujímavým a pútavým programom. Sadáme do auta a pokračujeme v lovení zážitkov. Dnes nás ešte čaká prehliadka krováckych skalných rytín, zajtra skamenený les a návšteva ďalšieho a mimoriadne zaujímavého kmeňa - Himba.  

05

18:43

dec

2018

Nezabudnuteľný obed Viac o krajine

Nezabudnuteľný obed

Nezabudnuteľný obed Zobúdzame sa síce v Juhoafrickej republike, ale už z nášho ubytovania vidíme za riekou Namíbiu. Musím podotknúť, že toto je jediné ubytovanie na celom zájazde JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia, ktoré nemá pripojenie na internet a je krásne byť aspoň na chvíľu zase slobodný od nástrah modernej spoločnosti. Hneď po výdatných raňajkách sa vydávame prekročiť hranicu – je to zážitok, len pred týždňom totiž otvorili novú budovu s novou technikou a zatiaľ sa ju iba učia ovládať. Preto zopár ľudí odovzdá aj odtlačky prstov, ostatní nemusia, nakoľko zariadenie nefunguje. Úspešne sme to však zvládli, za približne polhodinu, čo je vynikajúci čas. Stojíme na prvej benzínovej pumpe, dopĺňame do našich benzínových áut benzín a nie naftu, ako nám tam pôvodne skúšal naliať zamestnanec čerpacej stanice, ešteže sme ho zastavili včas, ináč by nám pokazil celodenný plán. Vypúšťame vzduch z pneumatík, aby sme znížili tlak, od dnes nás totiž najbližších pár dní čakajú hlavne prašné cesty a na nich je ideálny nižší tlak ako na asfaltových. Naša najbližšia zastávka sú horúce pramene Ai Ais, po ceste však zastavujeme na fotku v Aussenkehr pri jednoduchých obydliach z vlnitého plechu a dreva, takýto pohľad na provizórne domčeky chudobných sa nám v Namíbii naskytne ešte mnohokrát. V Ai Ais sa kúpeme v bazéne s výhľadom na hornaté okolie a sme pripravení sa vydať ďalej. Na programe je hlavný bod dňa, a tým je obed. Nie je to však bežný obed niekde v reštaurácii, ale piknik pri Fish River Canyon. Každý z vás určite počul o najväčšom kaňone na svete - Grand Canyone, ale som si istí že mnohí z vás nikdy nepočuli o tomto kaňone, ktorý je druhý najväčší na svete a samozrejme najväčší v Afrike. Tento 160 kilometrov dlhý, do 27 kilometrov široký a do 550 metrov hlboký kaňon vznikol pred viac ako 500 miliónmi rokov vďaka pohybom zemskej kôry a následnou vodnou eróziou rieky Fish River. Ja osobne som videl aj Grand Canyon aj Fish River Canyon a môžem slobodne povedať, že obidva vyrážajú dych svojou majestátnosťou. Zásadný rozdiel však zistíte hneď ako prídete k Fish River Canyon. Na parkovisku je len naše auto a miesto na piknik máme hneď, sme tam totiž absolútne sami. A to je bežný deň, krásne počasie a pravé poludnie. V bežných turistických destináciách by sme len 15 minút krúžili po parkovisku a hľadali voľné miesto. Ale tu sme v Namíbii, krajine, ktorá ešte nie je zahltená desiatkami miliónov turistov. To je tá krása, pochopíte to až keď ste tam, jete piknik a užívate si ten výhľad a to ticho. Absolútna nádhera, všetci sú bez slov, po pikniku ideme na prechádzku po úpätí kaňonu, fotíme tú neskutočnú krásu. Sme tu ešte len prvý deň a už vieme, že Namíbiu si zamilujeme. Poďte to s nami zažiť aj vy.  

26

08:36

sep

2018

Srdce púšte Namib Viac o krajine

Srdce púšte Namib

Srdce púšte Namib Je 5:30 ráno a my sa zobúdzame v našich luxusných lodgiach, postavených uprostred kopca, s krásnym výhľadom do Namíbijského údolia. Každý domček má prirobenú kúpeľňu veľkosti našej izby. Chceš si dať kúpeľ vo vani? Nech sa páči. Chceš sa osprchovať v sprchovom kúte? Môžeš; alebo ti vyhovuje sprcha pod holým nebom? Je tu aj taká možnosť. Vychádzam z izby a zabudol som, že pred dverami mám malý bazén, do ktorého padám. Voda je ale plytká a tak sa neutopím. Svieža voda ma prebrala viac ako môj budík. Využijem tento moment, umyjem si tvár a idem sa nachystať. Dneska ráno pred východom slnka totižto vyrážame do srdca púšte Namib s názvom Sossuvlei. Uvidíme, či sa nám podarí pokoriť najvyššiu dunu v okolí, ktorej výška je 325 metrov. Z big Daddyho, ako dunu domáci prezývajú, máme v pláne zísť behom do údolia deadvlei, ktoré je známe svojimi mŕtvymi akáciami, ktoré majú vyše 700 rokov. Po ceste si vychutnávame farebné divadlo púšte Namib, ktorá postupne, ako vychádza slnko, mení svoje farby. Vedeli ste, že Namíbia dostala meno práve podľa púšte Namib? 

25

16:36

nov

2017

Škôlka pre uškatce Viac o krajine

Škôlka pre uškatce

Škôlka pre uškatce Na každom BUBO zájazde ulovíme niekoľko exkluzívnych zážitkov. Tento krát sa nám podarilo navštíviť Cape Cross na západnom pobreží Namíbie, známy obrovskou kolóniou uškatcov afroaustrálskych v čase, keď sa rodia mláďatá. Nezabudnuteľný zážitok vidieť stovky malých uškatcov, ktoré sa ešte len učia balansovať na svojich malých plutvách a pripravujú sa na život v oceáne. Matky svoje mláďatá ochraňujú aj za cenu svojho vlastného života a dochádza pri tom ku krvavým súbojom. Napriek tomu toto miesto vyzerá ako jedinečná škôlka... len pre uškatce :) trošku síce smrdí, ale musíte to zažiť! 

21

17:03

nov

2017

Robo rezignoval! Viac o krajine

Robo rezignoval!

Robert Mugabe raz povedal, že len Boh ho môže odstaviť z prezidentskej kancelárie. Pred dvoma dňami vyhlásil, že sa svojej funkcie nevzdá, no teraz prekvapivo zmenil rozhodnutie a pred pár minútami rezignoval. My sa s naším zájazdom o pár dní dostaneme do Zimbabwe a s napätím čakáme, aká bude situácia na Viktóriiných vodopádoch. Bude krajina jasať, alebo zostane všetko po starom? 

20

09:41

sep

2017

JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia september 2017 Viac o krajine

JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia september 2017

JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia september 2017 Vrátili sme sa z veľmi dobre koncipovaného zájazdu JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia september 2017. Všetko bolo dokonale naplánované, ubytovania skvelé, transporty bezproblémové, hoci niekedy dlhé, počasie, ako na južnej pologuli v našom lete, čiže občas studené - Kapské Mesto, Mys Dobrej nádeje a Swakopmund, ale po prekročení obratníka príjemné až horúce. Najlešie na zájazde však bol sprievodca Standa Cigánek. Musíme ho veľmi pochváliť, ako bezpečne celý zájazd šoféroval a medzitým nám vysvetľoval históriu krajín, ktorými sme prechádzali, pútavo rozprával o domorodých kmeňoch Himbov, Damarov, ktoré sme navštívili, ale najmä nám porozprával nesmierne veľa o rastlinstve a zvieratách, ktoré sme pri prechode krajinami, ako aj na safari stretli. Standa sa nám venoval dokonca aj keď mohol mať voľno, napr. pri večeriach nám rozprával zaujímavosti zo svojho pôsobenia v Afrike. Cestujeme s Bubom už 10 rokov, absolvovali sme 15.zájazd, ale musíme priznať, že tento bol najvydarenejší a to aj vďaka Standovi. Bolo nás málo účastníkov, povahovo sme si sadli, neboli žiadne komunikačné problémy, takže veľmi vydarená dovolenka. Videli sme veľmi veľa zaujímavostí - trek na Big Daddy - dunu v púšti Namib, jazda na štvorkolkách v Swakopmunde, jazda člnom na safari v Chobe, lov prasaťa a jeho hodovanie na ňom štvoricou levov, návšteva Himbov v dedine, kde mi mladá Himbka skoro odlákala syna. Mohlo by však byť viac času na záver na Viktóriiných vodopádoch, pretože sme nestihli absolvovať všetky aktivity, ktoré nás lákali. Super boli bazény v Zambii, čiže kúpanie sa na hrane vodopádov, kde sa pod Vami otvára 100-metrová priepasť, ale raft sme už bohužiaľ nestihli. Musíme sa tam teda znovu vrátiť a preto dúfame, že Bubo bude aj naďalej poskytovať také kvalitné služby a nebude robiť veľké skupiny cestovateľov, lebo vtedy zážitok zo zájazdu ani zďaleka nedosahuje taký pozitívny a intenzívny zážitok, ako pri veľkých skupinách. Všetko dobré, Bubo, prajú Helga a Michal

29

16:30

júl

2017

Zima v Afrike = Slony... Slony všade ! Viac o krajine

Zima v Afrike = Slony... Slony všade !

Zima v Afrike = Slony... Slony všade ! Keď je u nás leto, v krajinách južnej Afriky je zima. Prečo? Pretože sa nachádzajú na južnej pologuli a tým pádom to tu majú presne naopak. Prečo? Lebo tak nejak sa to celé rozložilo po rozpade prehistorického kontinentu Gondwana pred stovkami miliónmi rokov a vychýlenie zemskej osi drží túto časť planéty ďalej od Slnka. Čo to však znamená pre cestovateľov? Že sa ráno treba poriadne naobliekať, cez deň to povyzliekať a na večer znova naobliekať. Čo to znamená pre zvieratá? Hlavne to, že je extrémne sucho. Za celý zájazd sme videli jediné oblaky jedine tak na Stolovej hore v Kapskom meste, inak ani jeden. Takmer tri týždne bez jediného mráčiku. Od rána až do večera belaso modrá obloha. A to zvieratá vyťahuje z vnútrozemia k riekam a z buše k napájadlám. Čo je absolútne skvelé práve pre nás lovcov nielen zážitkov, ale aj fotografií. Taký slon... Keď je vlhko a prší, tak nemá dôvod tiahnuť k zdrojom vody, pretože jej má dosť vo vnútrozemí. Tým pádom je však ukrytý medzi stromami a kríkmi. Ani sme poriadne nevtiahli päty do namíbijského národného parku Etosha, ktorý je naším prvým safari zájazdu a na novopostavenej vyhliadke Olifantsrus sme obidovali prastarého slonieho samca, ktorý sa napájal takmer na dosah ruky od nás. Vyzeral tak, že ho bolí každý jeden pohyb a koža na ňom doslova visela. Aké máme šťastie, pomysleli sme si. Počas cesty k našej lodgi sme postupne odbáčali k náhodne vybraným napájadlám a hneď na prvom z nich – skupinka slonov aj s malými. Na ďalšom už hotové stádo skladajúce sa z desiatok jedincov. A na ďalšom ešte väčšie. Ak sme za dva dni safari v Etoshi nevideli 200 slonov, tak ani jedného. Okrem slonov tu samozrejme boli aj desiatky iných zvierat ako napr. žirafy, zebry, priamorožce, prasiatka, impaly, antilopy skákavé, antilopy kudu a mnohé iné. Tento príspevok je však o slonoch. Boli sme svedkami toho, ako sa mláďatá hrajú a točia tým svojim chobotom čo to dá, no aj pytačiek, kedy sa o jednu samicu snažilo hneď niekoľko statných samcov. Videli sme aj to, ako z napájadla vyháňali samca, ktorý tam nemal čo robiť. O slonoch sa nám aj snívalo. Botswana, krajina v ktorej je najviac slonov na svete, si však pre nás prichystala ešte väčšie prekvapenie. Národný park Chobe, rozprestierajúci sa okolo rovnomennej rieky, je celosvetovo známy tým, že sa v ňom naraz nachádza 80 až 120-tisíc slonov naraz. Číslo kolíše nielen kvôli tomu, že tunajšie národné parky nemajú ploty a zvieratá tak môžu migrovať či už do severnej Angoly alebo do národných parkov delty rieky Okavango, ale aj práve kvôli (a vďaka) obdobiu sucha. Zvieratá sú nútené tiahnuť k rieke, veď tu majú doslova raj. Odhaduje sa, že vo svete žije približne 1 milión slonov. Z toho približne tretina sa nachádza len v Botswane, v krajine, ktorá sa o ochranu prírody stará naozaj ukážkovo. Počas safari na vode, kedy sme sa plavili po rieke a hľadali zvieratá z paluby lode, sme zbadali skupinku slonov, ktoré pili vodu na brehu rieky. Zopár z nich však len tak stálo vo vode, približne do výšky kolien a hľadeli ponad približne sto metrov vody na neďaleký ostrov kompletne zarastený ich obľúbenými zelenými trávovými steblami. Žeby sa chystali prekročiť rieku? Žeby sme mali až také šťastie? Ja to volám karma skupiny, tú sme mali úžasnú. Áno, prvé slony začínajú miznúť pod vodou, až z nich nevidieť nič, len kúsok chobotu lapajúci po vzduchu. Najprv dospelé jedince. Potom sa pridali aj mláďatá, samozrejme pod dozorom svojich matiek. Čo by neurobili pre dobrý žvanec, však? Po niekoľkých minútach boli všetci bezpečne na ostrovčeku a začali sa napchávať zaslúženou odmenou, ktorá im za ten plavecký výkon naozaj patrila. Úžasné. Škoda, že sem nemôžem hodiť video. Dám aspoň fotku. No kto by mal záujem o videjko, tak miso_ondro je môj Instagram, tam ho môžete nájsť. Stovky slonov, všade kam oko dovidí. V lete kedy je vody dostatok aj vo vnútrozemí, tu takisto vídame slony, no ide najmä o staršie jedince, ktoré nemajú na výber a steblá mokrej trávy sú to jediné, čo ešte požujú. Slon, ktorý má v papuli štyri zuby, dva protichodné páry stoličiek, si ich vymieňa až šesť krát za život, približne každých dvanásť rokov. Keď mu však narastú tie posledné, musí si ich šetriť. Ide teda o staré samotárske jedince, ktoré musia prebrodiť rieku aj napriek tomu, že je vody dostatok v buši. No v zime sa sem ponáhľajú absolútne všetci. Nádherné a majestátne zvieratá. Poďte sa na ne pozrieť.:) 

29

11:25

júl

2017

Keď nám gepardica "zobala" priamo z ruky Viac o krajine

Keď nám gepardica "zobala" priamo z ruky

Keď nám gepardica "zobala" priamo z ruky Hlboko v namíbijskej púšti je jedno také miesto, volá sa Hammerstein Lodge; v obrovských výbehoch tu chovajú nádherné mačkovité šelmy. Máme to po ceste a veľmi radi si tu robíme malú zastávku. Chovajú tu trojicu rysov karakalov (rozkošný párik a samca, ktorý robí tomu zadanému prirodzenú konkurenciu), leopardicu Lizu (s ktorou, keď bola mláďa, majiteľ lodge spával v posteli a hrala sa s jeho deťmi) a gepardov Wilde a Romea. Nejde však o žiadnu ZOO, to vôbec nie. Každé zo zvierat bolo nejakým spôsobom zachránené pred smrťou, väčšinou opustené po tom, čo jeho matka zahynula. Napríklad taká Wilde bola nájdená opustená a zoslabnutá v nehostinnej púšti. Útočisko našla práve v lodgi Hammerstein, kde sa plne zotavila a vyrástla do krásy. Tá učarovalo aj Oscarovi, ktorý s Wilde dlhé roky tvoril pár. Bolo im spolu úžasne. Nič však netrvá večne a Oscar Wilde opustil. Stal sa obeťou mamby čiernej. Pozemky lodge totiž stáli priamo v ceste jednej z ich invázií naprieč púšťou a práve Oscar na to doplatil. Romeo mal byť jeho náhradou, no Wilde ho nikdy neprijala. Dokonca sa k nemu správala až tak zle, že už nikdy nemôžu byť v spoločnej ohrade. Možno bude radšej navždy sama, ako by mal niekto nahradiť jej Oscara. Z času na čas, keď má dobrú náladu, môžeme k nej vstúpiť aj my. Vynadívať sa na ňu, pofotiť si ju. Ak je čas obeda a najväčšie teplo, tak spí, no ak sa ju podarí prebudiť, tak sa absolútne nehnevá a je veľmi prítulná. Mne sa pošťastilo, že mi počas toho, ako som ju hladkal, začala oblizovať dlaň. Jazyk ako šmirgeľ. Najrýchlejšie suchozemské zviera planéty, schopné dosiahnuť na krátku vzdialenosť rýchlosť až 120 km/h, mi oblizuje ruku a ja sa len škerím ako blbec. Alebo len ochutnávala ako chutí slovenská kuchyňa a keby som tam ostal dlhšie, tak si ma začne soliť? 

29

10:43

júl

2017

Prosím si steak z uškatca. Ultra rare! Viac o krajine

Prosím si steak z uškatca. Ultra rare!

Prosím si steak z uškatca. Ultra rare! Opäť sa raz nachádzame v Namíbii, na mieste zvanom Cape Cross, ktorého skalnaté a morom obmývané pobrežie si za svoj domov zvolila najväčšia kolónia uškatcov na svete. „Najvoňavejší“ africký vzduch nám preniká cez nozdry do pľúc a mnohí Bubáci váhajú, či si tú šatku na ústa priložiť alebo to zvládnu. Opäť raz je to úžasné divadlo. Desiatky tisíce samíc a ich mláďat leňošia na skalách alebo sa hrajú v divokých vlnách Atlantického oceánu. Mláďatá vystrašene pobehujú hľadajúc svoju mamu a nádherne pri tom, tak trochu svojsky, spievajú. Skutočne vtipný pohľad sa nám naskytá, keď mláďa prebehne spiacemu uškatcovi cez tvár, na čo sa ten, samozrejme, prebudí a pár sekúnd nevie čí je. Úžasné miesto. Brány tohto miesta sa otvárajú o deviatej hodine rannej aj kvôli tomu, aby mali hyeny a šakaly v noci čas na prípadné útoky. Nikdy sme ich tu však nevideli. Až dodnes! Ako tak pozeráme na spleť nádhernou kožušinou pokrytých tiel týchto šeliem, dačo sa nám zazdalo. Vidíme čosi, čo sa nevidí len tak. Šakal tmavochrbtý, ktorý niečo trhá. Potrava je skrytá za skalou, preto sa posúvame pár metrov doprava a zlepšujeme si výhľad. Objektívy fotoaparátov a ukazováky smerujú jedným smerom. Nevedel som, že v ponuke je aj steak z mladého uškatca. Tepelnou úpravou však neprešiel. Tak šťastného šakala som hádam ešte nevidel. Krvavá papuľka sa nie a nie odlepiť od mŕtveho tela stredne veľkého mláďaťa. Tento neveľký, približne desaťkilový mäsožravec je v jednom ohni. Čo sa stalo mláďatku? Zomrelo kvôli nedostatku potravy alebo ho šakal vlastnozubne zabil? To sa nikdy nedozvieme. Je to však veľmi zaujímavý pohľad. Ono je celkovo veľmi vzácne vidieť divoké zviera, ktoré tlačí do lebky iné zviera. Okolité uškatce, vzdialené mnohé len dva metre, nejavia o prebiehajúce divadlo absolútne žiadny záujem. Po pár minútach sa však jeden z nich vyštveral na skalu týčiacu sa nad šakalom a začal naňho revať. Žeby mama oplakávajúca svojho mŕtveho potomka? Nuž, aj o tomto je Afrika. Je divoká a nespútaná a môžete tu byť svedkom skutočne čohokoľvek. Tak teda dobrú chuť.;) 

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu