Capriviho pruh v Namíbii

Capriviho pruh v Namíbii je určite predmetom záujmu všetkých, ktorí sa rozhodli túto nádhernú krajinu navštíviť. Prečo teda hranice Namíbie vyzerajú tak ako vyzerajú? Na to aby sme na túto otázku dostali odpoveď sa musíme vrátiť do roku 1884, keď Nemci vytvorili Nemeckú juhozápadnú Afriku. Hlavným zámerom bolo prísť k spôsobu, akým by sa dostali do svojej ďalšej kolónie, ktorou bola Nemecká východná Afrika (Tanzánia). Pre Nemcov by to znamenalo, že nemusia obchádzať cíp Afriky a vedeli by sa do svojej kolónie dostať cez vnútrozemie. Práve preto sa zamerali práve na rieku Zambezi, ktorá by im vytvorila „skratku“ na ich ceste do Tanzánie. Prevod územia bol súčasťou Helgoland-Zanzibarskej zmluvy z roku 1890, v ktorej sa Nemecko vzdalo svojho záujmu o Zanzibar výmenou za Capriviho pásmo a ostrov Helgoland v Severnom mori. Caprivi bol pomenovaný po nemeckom kancelárovi Leovi von Caprivim, ktorý práve v tomto roku 1890 vyjednal nadobudnutie pozemku výmenou so Spojeným kráľovstvom.

Rieka sa neskôr ukázala ako nesplavná a neprístupná pre Indický oceán kvôli umiestneniu Viktóriiných vodopádov a ďalších iných vodopádov, čo je skutočnosť, ktorá bola britskej strane pravdepodobne známa už počas rokovaní. Samotné Caprivi bolo v období dažďov odľahlé a nedostupné a Nemci preň nenachádzali využitie.

Koncom 20. storočia prilákal Capriviho pruh pozornosť, keď Namíbia a Botswana podali na Medzinárodný súdny dvor dlhotrvajúci spor o svoju južnú hranicu. Jadro územného sporu sa týkalo toho, ktorý kanál rieky Chobe bol väčší a teda komu by malo pripadnúť územie ostrova Sedudu. To bolo dôležité, pretože v závislosti od rozhodnutia by veľký ostrov spadol do jedného alebo druhého národného územia. Botswanská vláda považovala ostrov za neoddeliteľnú súčasť Národného parku Chobe, zatiaľ čo namíbijská vláda a mnohí obyvatelia východného pásma Caprivi zastávali názor, že ostrov bol nielen súčasťou pôvodnej nemecko-britskej dohody, ale generácie obyvateľov ho využívali na sezónne pasenie, zber trstiny a ako pohrebisko. V decembri 1999 Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že hlavný kanál, a teda medzinárodná hranica, leží na severe ostrova, čím sa ostrov stal súčasťou Botswany.