Fórum

278 príspevkov

04

16:28

dec

2019

Ako sme sadili ryžu Viac o krajine

Ako sme sadili ryžu

Ako sme sadili ryžu So začiatkom monzúnov sa v Nepále začína aj obdobie sadenia ryže. Keď sme prechádzali dedinkami, videli sme ženy sklonené v ryžových políčkach a chceli sme si to vyskúšať. Majiteľka nášho hotela v Pokhare nás teda vzala k svojim známym na pole. Samozrejme, že boli radi, pomocná ruka sa vždy zíde. Spočiatku sme sa ešte tešili aj my, lebo sme nevedeli, aká veľká drina nás tam čaká. Muži mali na starosti oranie poľa stredovekými technikami. Za byvola im zapriahli drevenú konštrukciu, ktorou prerývali hrudy zeme až kým z nich nevzniklo jemné blato. Ženy boli poverené sadením. Tak sme sa teda vyzuli a vhupli na políčko, po kolená do blata. Inštrukcie sme nedostali žiadne, len nám dali do ruky trs trávy a museli sme odkukať, čo s ním. Po stebielkach sme vkladali do blata sadeničky, ktoré si rodina už vopred dopestovala. Museli sme dávať pozor na rozostupy, teda, aby bol medzi jednotlivými steblami asi 30cm priestor. Tiež bolo dôležité korienok vsadiť hlboko do blata, aby nevypadol. Slnko pieklo ako bláznivé, a my sme sadili dlhé hodiny. V blate, v predklone, nohy dohryzené od pijavíc. Ku koncu už som ani nepremýšľala nad ryžou, ale nad tým, ako ma z toho blata vytiahnu, keď tam odpadnem. Nikdy som si nemyslela, že sadenie ryže je až takto náročné. Napriek toľkej ťažkej práci si rodina veľa nezarobí. Kilo ryže predajú asi za 50 centov. Domček mali neskutočne malý a veľmi ošarpaný. Ale aj keď mali málo, radi sa s nami podelili a po práci nás pohostili čajom a kukuricou. Odvtedy, keď jem ryžu, už to nie je len nejaká podradná príloha. Zrazu si túto surovinu prekvapivo vážim a dokonca mi oveľa viac chutí. Keď si najbližšie naservírujete ryžu vy, tak vedzte, že možno práve tie vaše zrnká zasadilo BUBO.

Ako sme sadili ryžu

Katarína Líšková ml.

04

15:05

dec

2019

Oslava prvej menštruácie Viac o krajine

Oslava prvej menštruácie

Oslava prvej menštruácie Myslela som, že v hinduistickom svete ma už žiadne bizarné sviatky prekvapiť nemôžu. Až kým som nebola pozvaná na oslavu prvej menštruácie malej Nataši. Nataša má 11 rokov a očakáva sa, že svoju prvú menštruáciu dostane už čoskoro. Predtým, ako sa to však stane, sa musí zísť celá jej rodina a osláviť to, že sa dievča stane ženou. Oslava sa konala v nezariadenom dome, ktorý sa prenajíma presne na takéto účely a ktorý by sme u nás nazvali barabizňou. Keď sme dorazili, oslávenkyňa sedela na podomácky vyrobenom tróne, na malom pódiu. Miestnosť bola plná žien, symbolicky oblečených v červenom sárí. Hostia prichádzali jeden po druhom za Natašou na pódium a dávali jej požehnanie. Na stole pred oslávenkyňou bola hromada červenej ryže, z ktorej každý trošku zobral a nalepil Nataši na čelo až kým tam mala obrovskú ryžovú guču. Na oplátku každý hosť tiež dostal trošku ryže prilepenej na čelo ako požehnanie od oslávenkyne. Hostia tiež odovzdali dary a peniaze na stôl pred Natašou, ktorá vyzerala, že si to veľmi užíva. Všetci sme sa spolu najedli a šlo sa tancovať. Tri hodiny, ktoré som tam strávila, hrala dokola stále jedna a tá istá pesnička. Všetci hostia sa vzájomne ťahali na tanečný parket, a každý musel predviesť svoje tanečné kreácie. Keď sa už pripití strýkovia začali potácať po parkete, nastal čas odísť. Verím, že táto nezvyčajná oslava prinesie Nataši veľa šťastia pri vstupe do sveta dospelých žien.

Oslava prvej menštruácie

Katarína Líšková ml.

28

13:06

nov

2019

Sviatok psov Viac o krajine

Sviatok psov

Sviatok psov Nepál ako správna hinduistická krajina, má nespočetné množstvo sviatkov a festivalov. Jeden z nich je ale veľmi výnimočný. Volá sa Kukur Tihar a oslavuje psov. Koná sa v období okolo októbra - novembra, podľa toho, na kedy padne dátum lunárneho kalendára. Festival psov je súčasťou jedného z najväčších nepálskych sviatkov - sviatku svetiel alebo Tiharu. Celé oslavy sviatku Tihar trvajú 5 dní a každý z nich je zasvätený uctievaniu niečoho iného. Jeden deň sa uctievajú vrany, ďalší zasa kravy a posledný deň sa modlia k sebe bratia a sestry navzájom. Druhý deň Tiharu je významný práve pre našich štvornohých kamarátov. Kukur Tihar je oslavou vzťahu človeka a psa, prejavom vďačnosti psom za ich lojalitu a priateľstvo. Tak ako všetky hinduistické sviatky, aj tento má počiatky v legendách a spája sa s bohmi. Nepálci veria, že pes je poslom boha smrti, ktorý sa volá Yamaraj. Aby si ľudia udržali dobré vzťahy s bohom smrti, musia byť zadobre aj s jeho poslom. Psov si Nepálci uctievajú hlavne dobrým jedlom. Počas Kukur Tiharu dostane každý psík na čelo tiku - červenú bodku symbolizujúcu požehnanie, a tiež kvetinový náhrdelník okolo krku. Nejde ale iba o domácich psov. Uctievaní sú aj pouliční psy, ktorých je v Nepále neúrekom. Aj keď u nás podobný sviatok neexistuje, mohli by sme sa Nepálom inšpirovať a aspoň jeden deň v roku venovať vďačnosti našim psíkom a osláviť to, že sú našimi priateľmi.

Sviatok psov

Katarína Líšková ml.

06

16:54

nov

2019

Na dotyk Mount Everestu Viac o krajine

Na dotyk Mount Everestu

Na dotyk Mount Everestu Himaláje, strecha sveta, najvyššie hory planéty, sen mnohých cestovateľov. Tu v Káthmandu sa zdajú ozaj na dosah. Ale ako sa s nimi dostať do priameho kontaktu? Samozrejme, je možnosť nasadiť si trekovú výbavu a pustiť sa po horských cestách až do ich srdca. Nato ale nemá každý čas. My sme ale našli spôsob ako sa dostať priamo do srdca najväčších veľhôr sveta. Ráno je jasné. Káthmandu je síce zahalené v tradičnom hmlisto-smogovom opare, ale obloha sa zdá jasná. Predpoveď je dobrá. Nad Himalájami má byť slnko. A my prichádzame na miestne letisko. Náš dnešný cieľ je ambiciózny - Mount Everest. Nejdeme ale na bežný prelet, ako desiatky ľudí okolo nás. Naším cieľom je dnes Kallapatar - najznámejšia vyhliadka na horu hôr na svete. Čaká nás vrtuľník, dva prestupy a niekoľko minút pod najslávnejším kopcom planéty. Vyjde to? Všetci sme napätí. Počasie je výborné, ubezpečujú nás miestni. A tak ideme na to! Z Káthmandu letíme 45 minút na najnebezpečnejšie komerčné letisko na svete - Lukla. Zaliate slnečnými lúčmi ale vôbec nepôsobí nebezpečne. Toto mestečko ukryté hlboko v nepálskych Himalájach je začiatočným bodom pre turistov smerujúcich k Everestu. Pre nás je po hladkom lete a mäkkom pristátí čerpacou stanicou, kde doplníme palivo a vyrážame vyššie – do regiónu Khumbu, pod samotný Mount Everest. Vzduch je hore riedky. Zastavujeme ešte na planinách pod hlavným masívom. Helikoptéra nevie vyletieť až k hlavnému údoliu pod horou hôr s piatimi pasažiermi, a tak ideme na dva krát. Po krátkej prestávke a fotografiách divej horskej prírody prichádza náš čas, a ideme hore. Letíme nad presláveným ľadovcom Khumbu. „Najprv urobíme prelet a potom pristaneme na vyhliadke Kalapattar“ hovorí nám pilot a naberá výšku. Ide tak vysoko, že tomu sami neveríme. Helikoptéra prelieta až nad samotným ľadopádom Khumbu, do výšky druhého výškového tábora. „Sme 6000 metrov nad morom“ hovorí pilot „Tu táboria už len horolezci pre samotným pokusom o výstup“. Je to úchvatné. Počasie nám praje, a my sme v srdci Himalájí. Nad nami sa vypína najvyššia hora sveta, a my prelietame nad najslávnejším ľadovcom planéty. Po úžasnom prelete parkujeme vrtuľník na vyhliadke Kalapattar a púšťame sa do fotografií. Môžeme tu ostať len pár minút. Palivo sa rýchlo míňa a vzhľadom na obrovský výškový rozdiel, za hodinu a pol sme nabrali 4000 výškových metrov, nám hrozí aj výšková choroba. Ale aj tých 10 minút, čo tu trávime, nám stačí na zážitok života. Pred nami je majestátny ľadovec Khumbu, nad ním masív Mount Everestu a v popredí legendárne Nupse - rozcvička pre horolezcov smerujúcich na Everest. Fotíme o život, a po dokonalej desaťminútovke nastupujeme späť do helikoptéry. So zastávkou na krátky oddych v najvyššom hoteli planéty Everest view Hotel pomaly smerujeme do Káthmandu tráviť zážitok. Máme za sebou dokonalé dopoludnie v srdci Himalájí. Dnes sme sa doslova dotkli Mount Everestu!

10

11:31

okt

2019

Poriadna krokodília nádielka a nosoroží bonus na záver Viac o krajine

Poriadna krokodília nádielka a nosoroží bonus na záver

Poriadna krokodília nádielka a nosoroží bonus na záver Do Nepálu sa stále teším. Hrozné cesty, ale super ľudia a nádherná príroda. Tú si poriadne užívame v najstaršom národnom parku Chitwan na južných hraniciach krajiny. Doobeda sa išlo na slonie/jeepie safari. Tentokrát mali väčšie šťastie tí, ktorí si zvolili kolesá. Boli od nosorožca necelé tri metre. Zo slonieho chrbta okrem mnohých stôp a stáda jeleňov toho moc nevideli. Nevadí, deň ešte nekončí. Po výdatnom obede nás čaká plavba po rieke a prechádzka džungľou. Cieľ je nájsť aspoň jedného nosorožca, bez toho by návšteva Chitwanu nebola kompletná. Prvý bod programu je ale plavba po rieke “plnej krokodílov”- ako ju ja rád prezentujem. Postávame pri brehu a pozeráme na loďky, ktorými sa máme plaviť. Z jedného kusu vydlabané dlhé kanoe nepôsobí práve najistejšie. Ja už som to absolvoval x krát, takže viem, že je to bezpečné. No pre človeka, ktorý to vidí prvý krát, nevie najlepšie plávať a nebodaj má strach z krokodílov, to musí byť veľmi adrenalínový zážitok. Hlavne keď pomaly zisťuje, že do jedného kanoe sa nás aj s rangermi, “kapitánom” a dvoma Taliankami vojde všetkých dvadsať. Mnohí neveriacky krútia hlavami, niektorým už prestáva byť do smiechu. Keď sme už všetci usadení na malých drevených stoličkách, odrážame sa palicou od brehu. Hlavne žiadne prudké pohyby hovorím. Prekvapivo máme po ponore ešte minimálne sedem cm rezervu od vodnej hladiny. Raz sme šli skoro zarovno s hladinou, tak, že nám voda občas čľupla do člna. Užívame si pokoj a nádhernú prírodu okolo. Hneď na začiatok nezostáva rieka plná krokodílov nič dlžná svojej povesti. Už po pár metroch vidíme tri gaviály slniť sa na brehu, len pár metrov od nás. Gaviály, alebo po nepálsky ghariály, sú ohrozené a prísne chránené. Dorastajú až do dĺžky 6 metrov, a podľa miestnych nie sú nebezpečné. Tie nebezpečné vidíme hneď nato. Marsh muggery, podobné aligátorom, sú menšie, no kúpať by ste sa s nimi asi nechceli. Zriedka dorastú do piatich metrov, a v priemere majú tak do troch. Približne taký kúsok sa ochladzoval s otvorenou papuľou na brehu. Ďalšiemu vidíme len hlavu trčiacu z hladiny, asi tri metre od nás. Ľudia pomaly nedýchajú a bolo by zaujímavé vidieť ich reakciu, keby sa náhodou rozhodol vydať sa naším smerom. S najväčšou pravdepodobnosťou by nemal ľudožrútske úmysly, ale ktovie ako by obstála stabilita kanoe pri záchvate paniky zopár jedincov. Našťastie sa nič také nestalo, a živí a zdraví sme o pol hodinu dorazili k brehu. Bilancia: dokopy šestnásť krokodílov, bezpečných aj nebezpečných. To je zatiaľ môj jednoznačný rekord! Krokodíly nesklamali, teraz už len nájsť toho nosorožca. Zatiaľ sa mi nestalo, že by sme ho nestretli, no nie sme v zoo, takže to nebude len tak. Chodíme po stopách po džungli a lúkach, od jedného jazera k druhému. Všade len stáda jeleňov. Už sme ich aj prestali rátať. Vidíme dokonca aj párik šakalov, to je aj pre mňa novinka. No po nosorožcovi ani slychu. Po asi hodine a pol som už aj ja pomaly prestával mať nádej, keď tu zrazu ranger prudko zastal a zdvihol ruku. “Všetci ticho, pár metrov pred nami za kríkom je veľká samica!” Všetci stíchli, vytiahli mobily a foťáky, podišli trochu viac na lúku, a tam bola. Asi 15 metrov od nás stála, pozerala a ňuchala naším smerom. Som si istý, že väčšine osadenstva prebehla hlavou myšlienka “čo ak sa na nás rozbehne?” Našťastie sa tak nestalo, dáma minútku zapózovala, tak akurát, aby si všetci stihli pofotiť, a odobrala sa do lesa. Na záver ešte symbolické preplávanie cez rieku plnú krokodílov na druhý breh, a môžeme ísť spokojní naspäť do civilizácie. Ďalší deň nás čaká náročný prechod do Indie, takže aktívny oddych v prírode padol každému vhod.

03

15:06

dec

2018

Hľadanie Ronalda Viac o krajine

Hľadanie Ronalda

Hľadanie Ronalda Národný park Chitwan, známy ako srdce džungle, je jedným z najkrajších miest Nepálu. Po krásnom dni pozorovania nosorožcov a krokodílov sa rozhodujeme vybrať sa ešte na peší výlet do džungle. Najprv ale prichádzame do strediska pre starostlivosť a tréning slonov. Tu sa starajú o slonie samice a pomáhajú rozmnožovaniu slonov. „Má tu len samice. Samce prichádzajú z lesa. Je lepšie, keď je samec z voľnej prírody, mláďatá sú potom zdravšie“ vysvetľuje nám náš sprievodca Nabin. „Slonie tehotenstvo trvá 20-24 mesiacov a väčšina mláďat má toho istého otca. Bol tu aj včera, voláme ho Ronaldo“. Najmladšie mláďa, čo tu majú, má 21 dní a je neuveriteľne milé. Nevie ešte poriadne stáť, ale stále sa chce hrať a padá a motá sa pod nohy. Keď máme slonov dosť, tak vyrážame do džungle. Nabin nám najprv vysvetľuje čo robiť, ak na pešo stretneme nosorožca, slona alebo tigra. Šanca je ale relatívne malá. Ibaže by sa objavil Ronaldo. Vraj sa mu zapáčila ďalšia zo samíc a dnes ju naháňal v lese. Púšťame sa lesnou cestou. Okolo nás prestáva existovať civilizácia, zanikajú zvuky ľudí a nahrádza ich spev vtákov a šuchot lístia. Nabin nachádza stopy nosorožca a utekajú pred nami stáda srniek. „Tieto stopy zanechal medveď. Pozrite, ako je tu zem rozhrabaná, hľadá termity“. Nabin presne vie o čom hovorí. Stále pritom sleduje okolie, či sa niekde neobjaví Ronaldo. „Minulý rok ma naháňal. Museli sme utekať 30 minút, ale už som sa s ním zmieril.“ Hovorí, a žiarivo sa usmieva. Je vidieť, že svoju džungľu má rád. Okrem srniek vidíme ešte divé prasatá a nádherný západ slnka. Po väčších zvieratách však ani stopy. Pomaly prichádzame späť k slonej chovnej stanici. Nabin ma zrazu zastaví. „Priblížiš mi prosím ťa fotoaparátom tamtú bielu šmuhu?“ A ukazuje smerom na les. Ja ani nevidím čo ukazuje a snažím sa nájsť bod, čo ho zaujal. „Hýbe sa! To bude Ronaldo“. Hľadím tým smerom, a už vidím. Je to naozaj vzdialený slon. „Ide týmto smerom! Všetci tam!“ Hovorí Nabin, a ukazuje smerom doprava od predpokladanej dráhy slona. Rýchlo sa presúvame a Nabin pozoruje les. „V poriadku, zmenil smer. Ide rovno do chovnej stanice. Poďme bližšie!“ A tak sa vydávame späť do chovnej stanice. Keď sa približuje, tak vidíme, že to je ozaj sloní samec. Nabin vraví, že má asi 35 rokov. Ide rovno za slonicou, ktorú cez deň naháňal, a oňucháva ju chobotom. Pri tom nonšalantne vyberie žrádlo okolitým slonom z válova. Zamestnanci chovnej stanice sa ho snažia odohnať. Ronaldo je ale neodbytný a samica ho zjavne zaujíma, a okrem toho ľahko dostupné žrádlo je pre neho tiež bernou mincou. Pýtam sa, či máme šancu, že sa budú páriť. „Nie“ odpovedá Nabin „slony sú ako ľudia, teraz jej dvorí, to potrvá tak 5 dní a až potom to môže prísť“. Pomaly padá súmrak a Ronaldo sa stále venuje svojej vyvolenej. My už ale musíme ísť; po zotmení v džungli turisti už nemajú mať čo robiť. Naposledy teda Ronaldovi zamávame a ideme. Niečo mi ale napovedá, že o 24 mesiacov môžeme očakávať ďalšie sloníča.  

03

07:53

dec

2018

Vrtuľníkom k Annapurne Viac o krajine

Vrtuľníkom k Annapurne

Vrtuľníkom k Annapurne Annapurna, jedna z najslávnejších hôr sveta. Na našom zájazde sa k nej dostaneme na dosah. Keď človek pozoruje východ slnka z rozhľadne Sarangkot, má pocit, že je takmer pred Vami. Aj keď tento 55 kilometrový masív pôsobí akoby ste sa ho takmer mohli dotknúť, tak je to k nemu stále niekoľko desiatok kilometrov. My sme sa ale rozhodli, že by sa oplatilo ísť pozrieť bližšie. Do základného tábora, odkiaľ vyrážajú horolezecké výpravy, sa dá totižto preletieť vrtuľníkom. Nemali sme to pôvodne na programe, ani v pláne, ale mali sme voľné ráno a tak sme sa rozhodli, že si privstaneme a vyskúšame tento let, ktorý miestni volajú „najlepším letom Vášho života“. Ráno nás auto priváža na malé letisko v Pokhare. Nad pristávacou dráhou sa lenivo plazí hmla. V diaľke je vidieť obrovský masív, akoby v opare. Personál nám hovorí, že nevedia, či sa poletí. Všetko záleží na dispečerovi. Je 6:30 ráno a ešte nevedia povedať. Musíme počkať. Prichádza pol hodina napätého čakania. O siedmej sa všetko rozhodne. Vstávali sme zbytočne? Nakoniec dostávame zelenú. Prichádza zriadenec helikoptérovej spoločnosti. „Rýchlo, poďme nato, počasie je dobré, poďte letieť, kým to vydrží!“. Rýchlo sa presúvame na heliport, a ideme. 20 minút letu k Annapurne je skutočne jeden z nádherných zážitkov na tejto planéte. Opar sa rozplýva a ako sa helikoptéra blíži k hore, tak si človek uvedomí jej skutočné rozmery. Cesta vedie cez údolie, kde vrtuľník letí priamo medzi skalami. Potom sa otvára kotlina známa ako „Annapurna Sanctuary“ – útočisko Annapurny. Okolo tohto údolia sa týčia šesť a sedem tisícové hory a priamo pred Vami sa otvorí pohľad na južnú stranu desiatej najvyššej hory planéty. Počasie je nádherné. Slnko zalieva okolité hory, aj ľadovec dole v údolí. V tomto momente chápeme, prečo túto jazdu miestni volajú „najlepším letom života“. Vrtuľník nás vysádza v základnom tábore a máme 40 minút na fotky. Svetlo je dokonalé, pocitová teplota asi 10 stupňov, a zažívame jedno z najkrajších rán života. Prejdeme sa na vyhliadku, fotíme, kým to len ide. Všade okolo nás hory, spoločnosť nám robí niekoľko vysokohorských turistov, a my si užívame Himaláje. Čas využijeme naplno a čaká nás let späť. Práve včas, pomaly začíname cítiť fyzickú záťaž, ktorú prinášajú výšky. S pocitom dokonalého zážitku nasadáme do helikoptéry, a čaká nás krásny let späť. Aj keď celý výlet trval len hodinu a trištvrte, tak všetci na neho budeme spomínať len v tom najlepšom. Ulovili sme zážitok, doslova, svetových rozmerov!  

25

16:10

nov

2017

Západ slnka s nosorožcom Viac o krajine

Západ slnka s nosorožcom

Západ slnka s nosorožcom Nepál je úžasná Krajina. Rozlohou je len tri krát väčšia ako Slovensko, ale v rámci jej hraníc človek nájde skutočne zážitky, ktoré by sa mu s jednou krajinou nespájali. Len včera ráno sme sa lúčili s Pokharou poslednými vyhliadkami na masív Annapurny, a dnes sme už pre zmenu strávili deň na rovných planinách a v tropických lesoch s nosorožcami. Dnes sme celý deň strávili pozorovaním nosorožcov a krokodílov v národnom parku Chitwan na juhu krajiny. Poobede sa po krátkej sieste vydávame na krátky splav riečky Dhumari. Naše jednoduché kanoe z kmeňov stromov bavlníka stromového sa zdali miestami príliš chatrné, obzvlášť, keď pri nás plávali dva asi dvojmetrové krokodíly. Miestni ale veľmi dobre vedia čo robia, pracujeme s nimi už 15 rokov a pod vedením nášho sprievodcu Nabina dokonca pri rieke objavujeme aj nosorožca. Opúšťame loďku a vydávame sa na pešo. Nosorožec je od nás len asi 50 metrov a pokojne sa pasie. Pozorujeme ho asi 15 minút a je čas sa pohnúť. Nedá sa ani spočítať koľko sme videli divého vtáctva od tukanov až po pávov. Ale výhra prišla až na koniec. Rozhodol som sa s Nabinom, že krásny deň ukončíme západom slnka pri riečnom napájadle. Občas sa okolo objaví zviera a raz tu Nabin videl aj leoparda. Prečo neskúsiť šťastie. Leopard sa síce neukázal, ale odmenou za vytrvalosť nám bol nádherný samec nosorožca. Nabin ho videl prvý. Naše európske oči sa nemôžu rovnať domorodcom a určite nie tomuto mladému nadšencovi. S deviatimi rokmi praxe Nabin pozná každého vtáka a nosorožca videl predtým ako vôbec vyšiel z lesa. Číhame prikrčení na brehu rieky. Nosorožec po 10 minútach čakania konečne vychádza z húštiny. Je to mohutný samec. Podľa Nabina má asi 18-19 rokov a určite cez dve tony. Pokojne začne piť rovno oproti nám. Všade je úplné ticho a všetci sledujú impozantné zviera so zatajeným dychom. Vietor sa na chvíľku obrátil a nosorožec nás zavetril. Je to plaché zviera ale tento jedinec je evidentne agresívny. Výhražne sa trhne a pobehne na breh rieky. Aj keď sme na druhej strane tak pár ľudí od laku stratilo rovnováhu. No panika bol predčasná. Po pol minúte sa nosorožec pokojne vracia k napájadlu a pokojne pije. Do toho priamo za ním zapadá nepálske slnko. Scéna je až gýčová a je ťažko sa s ňou rozlúčiť. Na džungľu ale pomaly začína padať večer a je čas ísť. Takto dôstojne a malebne sa s nami lúčil dnes najznámejší národný park Nepálu Chitwan. Zajtra nás čaká čarovná India a uvidíme čo si pre nás prichystá. Dobre viem, že to je neuveriteľná krajina, ale bude sa musieť ale veľmi snažiť aby prekonala nádherný Nepál. 

23

15:52

nov

2017

Východ slnka nad Annapurnou Viac o krajine

Východ slnka nad Annapurnou

Východ slnka nad Annapurnou Himaláje, strecha sveta. Ťažko popísať čaro týchto veľhôr ak ich človek nezažil na vlastnej koži. A práve dnes sme zažili jeden z najkrajších výhľadov, ktoré ponúkajú. Vyrážame ráno už o piatej. Vonku je ešte tma ako o polnoci, ale viem, že ak chceme stihnúť dobrý východ slnka, tak musíme byť na vyhliadke ešte za hlbokej tmy. A dnes nás nečaká len nejaký východ slnka, ale chcem zachytiť prvé slnečné lúče ako sa dotknú jedného z najväčších Himalájskych masívov, Annapurny. Čas máme dobrý a prenajatý mikrobus nás vezie po rozbitých nepálskych cestách na najznámejšiu vyhliadku Pokhary, Sarankot. Keď prichádzame na miesto, tak sa doprava zhusťuje, ale na našej pozorovateľni nie je takmer nik a tak zaujímame „palebné pozície“ a čakáme na slnko. Nad ránom je na úpätí Himalájí chladno, i napriek tomu, že dni sú teplé a teplo dosahuje až 25 stupňov, sa nám ranná zima zahrýza až do kostí. Nikomu to však nevadí, pred nami sa začínajú objavovať prvé kontúry Annapurny. Zdá sa šialene blízko. Veď z Pokhary je to k úpätiu jej masívu len 20 kilometrov. A Masív je správne slovo, nie je to len jeden kopec, ale súbor 16 6 tisícoviek, 13 7 tisícoviek a hlavný vrchol vo výške 8091 metrov. Obloha sa pomaly rozjasňuje a viditeľnosť máme skvelú. Príroda si dnes pre nás pripravila nádherné prírodné divadlo. Prvé lúče slnka sa začínajú opierať do mohutných útesov legendárnej hory. Jej vrcholky hrajú všetkými odtieňmi ružovej, ktoré si viete predstaviť. Trvá dlhých 15 minút kým človek zbadá slnko nad horizontom, ale dovtedy sú už končiare celého masívu až oslepujúce od slnka. Toto nezachytí žiaden fotoaparát a hneď chápeme, prečo sa vraví, že je to najkrajší východ slnka v Himalájach. Je to úžasný zážitok a ťažko ho popísať. Človek má pred horami nekonečný rešpekt, ale v takejto chvíli zároveň chápe, prečo horolezci riskujú životy aby ich pokorili. Ťažko sa od tohto divadla odtrhnúť, ale je čas ísť. Na hoteli nás čakajú raňajky a následne krátka túra nad jazero Phewa aby sme sa pokochali týmto majestátnym horstvom aj za denného svetla. Dávame zbohom rannej Annapurne a už sa nevieme dočkať dennej. 

02

14:00

nov

2016

Sex a smrť v Kathmandu Viac o krajine

Sex a smrť v Kathmandu

Sex a smrť v Kathmandu Akurat sa konci Diwali a Kathmandu sa prebudza do svojho prveho normalneho rana. Vzapati dostavam smsku od statnych uradnikov, ktori upozornuju na dopravne zapchy a zvysenu pritomnost ozbrojenych zloziek v meste z dovodu dnesnej oficialnej navstevy indickeho prezidenta. Ideme preto hned rano do oblasti Pashupatinath, pretoze ta je v blizkosti letiska a ak zavahame, neskor uz bude mozno problem sa sem dostat kvoli bezpecnostnym opatreniam. Pashupatinath je miesto, kadial preteka posvatna hinduisticka rieka Bagmaty, ktora sa v Indii vlieva do Gangy. Asi nemusim vysvetlovat ohromny duchovny vyznam samotneho faktu. O Gange sa hovori, ze prameni v nebesiach a na zem steka po vlasoch boha Shivu, ktory je nicitelom celeho vesmiru. V Pashupatinathe su uzasne chramy zasvatene prave Shivovi a spolocne s vyjavmi kamasutry, detailne znazornenej na vyrezanych drevenych tramoch vsade naokolo, pridavaju tomuto miestu este viac na zvlastnosti. Chcete autentickejsi obraz o tomto mieste? Co tak predstavit si miesto, kde vedla drevorezieb s kamasutrou su Shivove lingamy, ktore muzi aj zeny polievaju vodou alebo mliekom na znak plodnosti? A co tak si do toho predstavit hned vedla cakaren na smrt, kam prichadzaju ludia zomriet, ked to uz citia v kostiach ze ich hodina nadisla? A co tak keby hned vedla umyvali v rieke mrtve tela? A keby hned vedla stavali drevenu hranicu potretu maslom a olejom aby lepsie horela? A hned vedla by mrtve telo horelo v plamenoch a jeho zapach sa siril po celom okoli? A vedla zase by uz zvysky ohoreneho tela hadzali do rieky? A v tom momente by do rieky skocili male deti, ktore by vylovili zvysky tela a hladali zlate zuby alebo peniaze, ktore ritualne pri pohrebe vkladaju do ust zosnuleho? A do toho vsetkeho este opice, psy a svati muzi, ktori maju cele telo potrete popolom zo spalenych ludskych tiel? Ze vraj absolutne sialena predstava? Bezny den v Kathmandu... hinduisti sa musia spalit 24 hodin po smrti a pohreb je verejna udalost. Nespaluju sa akurat deti, tehotne zeny, chori na lepru a ti, ktorych postipal had. Ti sa rovno pustia dole po rieke. My sme dnes rano boli svedkami piatich pohrebov a popri tom sme si prezerali kamasutru vyrezanu na stenach chramov hned pri spalovacich ghatoch. Nie kazdy na to mal zaludok a niektori radsej odisli do nedalekej kaviarne. Ale toto je zivot a smrt v Kathmandu. Vsetko na jednommieste, jedno vedla druheho. Bez sexu nie je zivot a bez smrti by sme nevedeli co to znamena zit. Pred ocami sa nam premieta film zo stredoveku a my sme jeho sucastou. Zanechal na nas prave tento zazitok najsilnejsi dojem z celeho zajazdu?

31

15:20

okt

2016

Let z Bhutanu do Nepalu je najkrajsi na svete! Viac o krajine

Let z Bhutanu do Nepalu je najkrajsi na svete!

Let z Bhutanu do Nepalu je najkrajsi na svete! Rano uz pred siedmou hodinou vzlietlo lietadlo spolocnosti Bhutan Airlines s exkluzivnou BUBO skupinkou 7 cestovatelskych fajnsmekrov z letiska Paro smerom do Kathmandu. Kvalifikaciu na pristavanie a odlet z Paro ma len 6 pilotov na svete a Paro sa radi na druhu priecku najnebezpecnejsich letisk na svete (prva je Lukla v Nepale). Nase lietadlo je uz pripravene na startovacej linii, pred nami relativne kratka rozbehova draha a na jej konci nam v ceste stoja himalajske vrcholky. Vzlietneme vobec? Tolko co sa odlepime od zeme tak pilot manevruje lietadlo z jednej strany na druhu aby sa vyhol stitom a v podstate kopiruje teren doliny, kym naberieme dostatocnu vysku. Je to uplne sialene, ak si vezmeme, ze sme vo vzduchu a ci sa pozrieme napravo alebo nalavo, tak na oboch stranach su hory vyssie ako nasa letova vyska. Citime sa ako v nejakej pocitacovej hre a niektori z nas radsej ani nedychaju a len nehybne sedia so zatvorenymi ocami az do momentu, kedy sa ozve pipnutie oznamujuce, ze sa mozeme odopnut. Ti, ktori mali doteraz oci zavrete, zrazu nemozu uverit tomu co vidia. Na letisko sme prisli v dostatocnom predstihu a vybavili sme si sedenie na strane s vyhladom na Himalaje. Su od nas doslova na dotyk... najprv Kancenconga, potom Makalu a na zaver Everest. To vsetko pri skvelej viditelnosti, bez mrakov a s vyhladom az daleko do Tibetu. Existuje vobec krajsi let na svete ako prelet v tesnej blizkosti najvyssich stitov planety za idilickeho pocasia? My si myslime, ze lepsie to uz byt nemoze! Pristavame v Kathmandu, hodinky posuvame o 15 minut dozadu a vrhame sa rovno do centra historickeho mesta, v ktorom prave vrcholia oslavy festivalu svetiel Diwali. Po Bhutane je to teda poriadny sok na vsetky nase zmysly a po sotva 50 minutovom lete sme presvedceni, ze sme pristali niekde na uplne inej planete! Je neuveritelne aku kratku vzdialenost staci prejst, aby sa zmenilo uplne vsetko :) Pozdravujeme domov!

19

22:09

aug

2016

Srdce džungle Viac o krajine

Srdce džungle

Srdce džungle Srdce džungle. Tak by sa dal preložiť názov nepálského národného parku Chitwan, kde trávime naše posledné nepálske dni. Je v tom ukrytý kus pravdy, pretože nielen, že je Chitwan obklopený džunglou plnou exotických zvierat, ale má to aj rovinu takú, že ak sa sem raz dostanete, zasiahne vás do srdca. Zamilujete si totiž ten pokoj, ktorý sa okolo vás rozprestrie a bude tak v silnom kontraste s tým, čo ste zažívali v rušnom Káthmandú. Kým sme sem prišli zažili sme geniálnu jazdu na streche nášho BUBO autobusu. Nie každý vie, kde je to najlepšie, ale vždy je to unikátne. Vietor vo vlasoch, hlboké údolia pod nami, krásne hory a pocit slobody. Už podvečer po našom príchode z Pokhary napovedal, že si tu dokonale oddýchneme. Prvá prechádzka popri rieke, prvé slony, srnky a napokon nádherný západ slnka na brehu rieky Rapti po ktorej sme sa chystali plaviť na tradičnom, drevenom kanoe. Po západe slnka však náš deň ani zďaleka neskončil a vybrali sme sa na prestavenie kultúry etnika Tharu, ktoré tu žije. Pred nami sa odvíjali tradičné tance, piesne, odevy a celé predstavenie tak malo punc exotiky, ktorá sa nevidí každý deň. Dlho do noci sme v našej lodge sedeli a spomínali na zážitky z uplynulých dní. Táto krajina je v tomto fascinujúca. Ráno v Chitwane sme sa pobrali k brehu rieky a nasadli do úzkej drevenej loďky. Po chvíľke plavby sa odrazu na brehu objaví nádherný nosorožec. Nečakali sme, že ho uvdíme v prvých minútach, no radosť je na mieste. Chitwan sa totiž považuje za najlepšie miesto na svete na ich pozorovanie. O pár chvíliek si všimneme prvého, druhého a hneď aj tretieho krokodíla. To sú intenzívne zážitky. Nosorožec, krokodíly, rôzne vtáctvo a pokojný prúd rieky okolo nás. Prechádzka lesom sa zmenila na chitwanské dobrodružstvo. Bikram, 29-ročný skúsený nepálsky ranger nás vedie mierne rozbahneným terénom a neunikne mu ani maličký chrobák. Zastavíme pri strome, kde sa ich niekoľko predvádza. Onedlho ho upútajú stopy nosorožca. Číta v prírode ako v otvorenej knihe. Sám žije v Chitwane už siedmy rok. Pochádza totiž zo severného Nepálu, kde hrajú hory a hlboké údolia prvé husle. Pochádza z kraja, kde sa rodili najlepší gurkhskí vojaci, nebojácni smrti. Aj Bikram je odvážny, veď nie každý by sa ochotne vydával do hlbín chitwanského lesa s vedomím, že môže stretnúť bengálskeho tigra. „Už sa mi to stalo. Hľadeli sme do očí a vtedy musí byť človek pokojný, nikdy sa mu neotočiť chrbtom, pretože akonáhle odhalíte krk, tiger na vás skočí a zabije vás“ poradí vec, ktorá môže v týchto končínách zachrániť život. Bikram si vykračuje len s hrubou drevenou palicou. Na miesta, kde žijú nosorožce, medvede či tigre. S podobnou chodieval aj jeho otec po svojej dedine, no netušil, že jeho syna zavedie láska k zvieratám až sem do Chitwanu. Život tu je lepší, než na severe, kde sú kruté zimy. Bikram sa vždy po prechádzke teší ako si naloží plnú misku dhal bhatu, národného jedla Nepálu. Šošovica, pikantné koreniny, miska ryže z okoliých políčok a delikatesa je na svete. K tomu tanodori roti, ktoré pozná ešte z domova, pretože ich v podobnej peci robila aj jeho mama a stará mama. Odrazu sa za stromami ozve hlboký výdych. Bikram si dá prst na ústa, všetci stíchneme a pár metrov od nás sa v jazierku kúpe dvojica nosorožcov. Wow! Fascinujúce byť tak blízko a sledovať aspoň cez konáre tieto obrovské zvieratá. Keď sa však jeden z nich pohne, nie je nám všetko jedno a tak je čas pohnúť sa. Stretneme sa so slonmi a dlho sa na nich pozeráme a hráme sa s maličkým sloníkom. Monika si ho dokonca chce vziať domov. Či sa jej to podarilo sa dozviete však až po našom príchode  So slonmi sa nelúčime, pretože o pár hodín nás čaká slonie safari. Vysadneme na tohto giganta a ten sa s nami prediera džungľou, brodíme riečku a hľadáme zvieratá. Ozvú sa dažďové kvapky, spustí sa lejak a my sedíme, celí mokrí, no s úsmevom na tvári. Toto sa nezažíva každý deň. Ticho pretne rev medveďa a odrazu vystrelí a šprintuje cez les. Aj skúsení mahuti hovoria, že to nevidia každý deň. O pár minútiek si užívame pohľady na srnky, jelene v celých stádach a natrafíme aj na veľkého varana. Dážď nás už kompletne premočil, no naša nálada akoby rástla. Kde toto zažijete? Poďte s nami a o odpoveď máte postarané. Čoskoro sa ozveme z Incredible India.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu