Fórum

126 príspevkov

13

13:21

júl

2019

Chile Peru Bolívia - smer Machu Picchu Viac o krajine

Chile Peru Bolívia - smer Machu Picchu

Kufre nechávame v hoteli a berieme si batohy. Prichádza deň, na ktorý sme sa všetci tešili. Na jednu noc opúšťame Cusco a vyrážame smer Machu Picchu, jeden z vrcholných okamžikov nášho putovania. Cez údolie rieky Urubamba sa presunieme do mesta Ollantaytambo. Naša skupina chce vidieť čo najviac, a preto prechádzame posvätným údolím rieky Urubamba. V Ollantaytambe začína naša bájna cesta vláčikom do mestečka Machu Picchu Pueblo. Táto cesta je vždy zážitok. Vlak je jediná možnosť, ako sa k Machu Picchu prepraviť. Na mieste lístky nekúpite, ale my už ich máme niekoľko dní vopred zabezpečené. 100% kvalitný servis BUBO. Prichádzame do malebného mestečka, ktoré nám bude pripomínať lyžiarske stredisko. Vysoké štíty sú všade okolo nás. Oproti Cuscu sme zišli o vyše tisíc výškových metrov, a tak sa dýcha dobre. Plavky sme si pribalili, a preto nevynecháme termálne pramene. Práve preto sa mestu hovorí aj Aguas Calientes. Kúpanie v termáloch nám veľmi dobre padne po celom dni. Očakávania narastajú a naša cesta graduje. Jeden pohárik pred spaním, aby nám Pacha Mama, matka zem, na druhý deň zabezpečila pekné počasie. Tam kdesi nad nami je Machu Picchu, a od vzrušenia sa ani nedá zaspať. Nezabudnite si premazať fotky a dobiť baterky, zajtra to bude veľkolepé!  

Chile Peru Bolívia - smer Machu Picchu

Ľubor Kučera

11

11:38

júl

2019

Chile Peru Bolívia - odlet do Cusca Viac o krajine

Chile Peru Bolívia - odlet do Cusca

Po rannom vstávaní sa presúvame na letisko. Tentoraz letíme na severovýchod Peru, do mesta Cusco. Mesto, ktoré vyrástlo na inkských základoch, rozložené po okolitých údoliach, a z ktorého si Španieli urobili základňu pre ďalšie objavy. Sme ubytovaní v absolútnom centre, v hoteli koloniálneho štýlu, doslova niekoľko metrov od hlavného námestia, Plaza Mayor (možnosť objednať si prémiový boutique hotel JW Marriot El convento umiestnený v historickej budove kláštora zo 16.storočia, ktorý získal ocenenie World Travel Awards 2018 v kategórii najlepší hotel kultúrneho dedičstva). Cusco, v preklade pupok sveta, bývalé centrum impéria Inkov, najväčšej indiánskej ríše, ktorá sa zrodila na americkom kontinente. Práve tu v meste a okolí sa nachádzajú najkrajšie pozostatky stavieb, ktoré nám Inkovia zanechali. Ideme si pozrieť štyri najznámejšie z nich, ktoré sa nazývajú Cuatro ruinas (štyri ruiny). Začíname iba dvesto výškových metrov nad mestom, na pevnosti Sacsayhuaman. Majestátna stavba, o ktorej Španieli vyhlásili, že to musí byť dielo diabla. Strávime tu takmer hodinu a pol, nevieme sa vynadívať. Ale je čas pohnúť sa ďalej. Nasleduje posvätné Q´enko, vápencová skala, ktorú Inkovia zakomponovali do svojho chrámu, pričom využili aj jaskyne a tunely pod skalou. Máme chuť na niečo malé, a tak si dávame Choclo con queso (čítaj čoklo kon keso), veľkozrnnú andskú kukuricu, ktorá sa zvykne jesť s ovčím alebo iným syrom. Pokračujeme k spirituálnym kúpeľom Tambo Machay, kde Inka prichádzal s celým svojim sprievodom, keď sa potreboval poradiť s bohmi o problémoch súvisiacich s ríšou. Neďaleko sa ešte zastavíme pri pevnosti Puca Pucara, červenej pevnosti, ktorá strážila okolie, ako aj cestu do Cusca. Poobede pokračujeme prehliadkou historického centra Cusca, kde môžeme na každom rohu obdivovať nepochybne majstrovskú stavebnú zručnosť starých Inkov. Námestie Plaza Mayor patrí určite k najkrajším námestiam v Novom svete. Katedrála s barokovou koloniálnou fasádou, Iglesia Compañia de Jesus (kostol Spoločnosti Ježišovej), a na kopcoch okolo nás stovky domov, ktorých svetlá po zotmení pripomínajú oblohu. Ale lovenie zážitkov nekončí! Práve dnes je futbalové finále Copa Americana, a Peru hrá proti Brazílii. Tisícky ľudí sú na námestí a fandia svojmu tímu. Ostatní pri televíznych obrazovkách. My nemôžeme ostať stranou. Pripomína mi to, keď som bol pred takmer dvomi rokmi na tomto istom mieste, Peru porazilo Nový Zéland a postúpilo po 44 rokoch na Majstrovstvá Sveta. Cusco nás všetkých dostalo.

Chile Peru Bolívia - odlet do Cusca

Ľubor Kučera

09

04:01

júl

2019

Chile Peru Bolívia - Začíname: Lima Viac o krajine

Chile Peru Bolívia - Začíname: Lima

Začíname v majestátnom Meste kráľov. Väčšina turistov Limu obchádza (čo je veľká škoda), ale my v BUBO chceme tomuto mestu venovať čas a pochopiť tak súvislosti. Bývalá metropola španielskeho miestokráľovstva v Južnej Amerike a centrum Nového sveta. Práve odtiaľto vyrážali španielski conquistadori na ďalšie výpravy smerom na juh kontinentu. Už počas prvých metrov krásnym koloniálnym centrom pochopíte, prečo sa Lime hovorí aj mesto balkónov. Sú ich tu stovky a niektoré z nich sú naozaj umelecky vyrezávané skvosty. Prehliadku začíname v kláštore San Francisco, ktorý patrí k najkrajším v Novom svete, aj vďaka originálnym, zachovaným kachličkám azulejos. Máte zrazu pocit, že sa nachádzate v čarovnej Andalúzii? Španieli priviezli okrem svojej kultúry aj originálne azulejos práve z tohto španielskeho regiónu. Po prehliadke kláštora nemôžeme vynechať vzrušujúce katakomby, ktoré patria k najzachovalejším na kontinente. V neďalekom parku si pozrieme jedinú sochu Francisca Pizzara v meste a z tohto miesta uvidíme aj rozsiahle štvrte chudobných , tzv. „pueblos jovenes“. Lima, to je kontrast bohatých a chudobných štvrtí. Pokračujeme uličkami Limy, až prídeme k najstaršej univerzite v Novom svete: Universidad San Marcos. Medzi jej absolventov patria napr. známy predstaviteľ avantgardy César Vallejo, alebo držiteľ Nobelovej ceny Mario Vargas Llosa. Pokračujeme, na osvieženie si na ulici kúpime čerstvé ovocné šťavy za pár soles, a prídeme na námestie Plaza San Martín. Kto bol tento známy libertador („osloboditeľ“), a prečo má v strede námestia sochu? Magické námestie, kde koloniálne budovy vystriedali tie republikové z 19.storočia, má úžasnú atmosféru, hlavne večer po zotmení, a je to priam ideálne miesto na vychutnanie si najznámejšieho peruánskeho drinku, Pisco sour. Po obchodnej ulici Jirón de la Unión sa opäť dostávame do koloniálneho centra priamo na najznámejšie námestie, Plaza Mayor. Palmy, prezidentský palác a katedrála, v ktorej sú uložené pozostatky Francisca Pizarra, pokoriteľa ríše Inkov a prvého miestokráľa. Donedávna sa tu nachádzala aj jeho socha. Už sme aj vyhladli, a preto je čas na obed v TOP reštaurácii, doslova pár metrov od námestia. Málokto vie, že peruánska kuchyňa patrí k najlepším na svete a Peru získalo niekoľkokrát za sebou ocenenie TOP gastronomická destinácia sveta. Ochutnávame „peruánske sushi“ Ceviche (marinované ryby v limetkovom náleve), alebo typické Lomo Saltado. Kde sa v Lime nachádza Národný futbalový štadión? Krásne parky ako napr. Parque de La Exposición, alebo Parque de La Reserva. Večer ešte stíhame posledný drink dnešného dňa. V Lime navyše ponúkame aj možnosť objednať si prémiový hotel Sheraton, vzdialený len pár stoviek metrov od historického centra. Tak čo, ochutnáte s BUBO Južnú Ameriku?  

Chile Peru Bolívia - Začíname: Lima

Ľubor Kučera

05

16:12

jún

2019

Tarantulu Margaritu ešte nepoznáte Viac o krajine

Tarantulu Margaritu ešte nepoznáte

Dokonalé ticho, dokonalá tma. Je počuť iba tajomné zvuky pralesa. Snažíme sa pohybovať ako divoké zakrádajúce sa šelmy na love - nevyplašiť miestnu nočnú hmyzofaunu, aby potom poriadne nevyplašila aj ona nás. Jeden deň v Amazónii a človek sa cíti ako Indiana Jones. Zážitkov si tu na nás počkalo nemálo - dramatické divadlo ryby loviacich vydier obrovských vystriedal lenivý leňochod leňošiaci v korunách jeho obľúbenej cekropie. Prišli sa nám ukázať aj hravé opičky saimiri, ktoré si ľahko pomýlite s veveričkou vďaka ich trpasličiemu vzrastu. Nažívajú si v symbióze s malpami kapucínskymi, ich omnoho väčšími príbuznými, ktorí svojím vzhľadom a zafarbením pripomínajú rovnomenných mníchov. Svojím skackaním v korunách stromov sa saimiri postarajú kapucínom aj o potravu vďaka tomu, že pozobúdzajú hmyz skrývajúci sa v konároch stromov a malpy už prichádzajú rovno k prestretému stolu. Jazero Sandoval nám odhalilo aj archaického vtáčieho čudáka hoacina chocholatého. Dlhoročný kamarát BUBA, amazonský sprievodca Jorge už jedol všeličo – morské prasiatko, mačku, opicu na rôzne spôsoby…hoacina by ale do úst nedal. Jeho mäso má totiž veľmi nevábivú arómu. Niet sa čo čudovať, veď pri komplikovanom tráviacom procese hnije nemálo rastlinnej potravy už v jeho hrvoli, ktorý tvorí až tretinu hoacinovho tela. Volajú ho aj astmatický vták, jeho ťažké dýchanie budete počuť už z diaľky. Toto esteticky pohľadné čudo akosi však nestíha uniknúť našim zvedavým objektívom. Od ostatných svojich kolegov sa totiž líši ďalšou zvláštnosťou – nedokáže zväčša preletieť viac ako pár metrov, na druhej strane je ale pomerne dobrým plavcom. Po zotmení nám Jorge sprostredkuje ozajstné dobrodružstvo. Zoznámime sa s teritoriálnym, ale priateľským kaimanom Cocom a pri prechádzke temným hustým pralesom spoznávame aj samotnú kráľovnú. Margarita na rozdiel od svojej susedy Palomy nie je zrovna domased, a preto sa veľmi tešíme tomuto vzácnemu stretnutiu. Tento osemnohý chlpáč je totiž pre človeka ešte menej nebezpečný ako včela. Jeho jed môže spôsobiť alergickú reakciu či opuchnutie, určite ale nezabíja na počkanie. Samozrejme, kým jej osem očí nezočí malého marsupiala. Nespútaná príroda v priamom prenose.  

D

Daniela Snováková

24

04:59

feb

2019

Let nad Nazcou Viac o krajine

Let nad Nazcou

Už hodiny prechádzame fascinujúcou púšťou, kde sa scenéria mení každých pár minút. Hory sú nahradené pieskovými dunami, ktoré sa následne menia na kamenitú a vyprahlú púšť. Slnko prijemne hreje, na oblohe ani mráčika a vietor pofukuje len symbolicky. Zastavujeme pred závorou, a po kontrole prechádzame na neveľké parkovisko. Berieme si pasy a foťáky a vchádzame na letisko Marie Reiche, ktorá mestečko Nazca preslávila po celom svete. Bola to nemecká vedkyňa, ktorá skúmala tajomné obrazce v tejto vyprahlej púšti. My sme sa rozhodli nevidieť ich len z neďalekej pozorovacej veže, ale pozrieť sa na ne aj z vtáčej perspektívy. Preto platíme letiskový poplatok, pre istotu vynechávame obed a vystupujeme na váhu, ktorá určí naše miesto v maličkej Cesne. Prechádzame bezpečnostnou kontrolou, dostávame ilustračnú mapku s nákresmi obrazcov, ktoré budeme môcť vidieť, a slúchadla, cez ktoré s nami komunikuje pilot. Nastupujeme do lietadla a dobrodružstvo sa začína. Odlet trošku hádže a sme mierne nesvoji. V tom sa však ozve pilot a vysvetľuje nám, že sa nemáme ničoho obávať a svoju pozornosť máme upriamiť na miesto medzi kolesom a krídlom, kam nám bude smerovať obrazce. Spočiatku je naozaj ťažké v tej obrovskej spleti čiar a riečísk nájsť tie správne línie. Každým ďalším obrazcom sa to však zlepšuje a naše nadšenie rastie. Vidíš veľrybu? A čo kozmonaut ci kolibrík? Alebo opica … V nemom úžase však zostávame, keď sa dostávame na obrazec Stromu života, ktorý sa nachádza neďaleko cesty. Práve okolo prechádza autobus a vyzerá pri ňom ako mravec. Vtedy si uvedomujeme, aké neskutočne veľké tieto obrazce sú. Nie sme si istí, či ich vytvorili starobylé civilizácie, ale aj tak nám v hlave vyvstáva obrovské množstvo otázok. Ak nie oni, tak kto? Prečo a ako? Ako je možné vytvoriť niečo také geometricky presné, o takej veľkosti? Pridajte sa k nám najbližšie aj vy a niektoré z týchto tajomstiev vám poodhalíme.  

Let nad Nazcou

Peter Hliničan z BUBO

11

05:08

feb

2019

Wayna Picchu Viac o krajine

Wayna Picchu

Výstup na horu Wayna Picchu. Prehliadka inkskej citadely Machu Picchu patrí k tomu najlepšiemu, čo sme na našich cestách zažili. Avšak máločo predčí zážitok vidieť tento div sveta ako na dlani. Preto sa hneď po prehliadke vydávame od Strážneho domčeku smerom k ikonickej hore, ktorá sa týči krížom cez archeologický areál. Na jeho konci prechádzame popri “posvätnej skale”, ktorá reprezentuje božstvá, ktoré uctievali Inkovia - hory. Zapisujeme sa na ‘vrátnici’. Čaká nás výstup na horu Wayna Picchu až do výšky takmer 2700 metrov. Musíme zdolať takmer 400 výškových metrov po strmých plošinách, a preto ten zápis. Prvých 20 minút stúpame prikrytí subtropickým porastom a pripadáme si ako v pralese. Potom sa dostávame na priame slnko a začína náročnejšia časť - 25 minút na priamom slnku. Ako horské kozy stúpame po uzučkých kamenných schodoch vysekaných Inkami priamo do skaly. Pod nami sa stovky metrov nenachádza vôbec nič. Len hučiaca rieka Urubamba, ktorá si vymlela svoje koryto pomedzi majestátne hory na okolí. Po viac ako hodine sa dostávame unavení konečne na vrchol, a srdce sa nám na chvíľku zastaví. Pre toto sme prišli. Len pár sto ľudí ma každý deň právo obdivovať legendárne Machu Picchu z vtáčej perspektívy, a my patríme medzi nich. Je to pohľad pre bohov. Preto len tichučko sedíme a vychutnávame si výhľady na túto prekrásnu citadelu najväčšej ríše indiánskej Ameriky. Tá namáha stála za to.  

Wayna Picchu

Peter Hliničan z BUBO

05

13:27

dec

2018

JW Marriott Cuzco Hotel vo World Travel Awards 2018!!! Viac o krajine

JW Marriott Cuzco Hotel vo World Travel Awards 2018!!!

Tohtoročná noc cestovateľských „Oskarov“ World Travel Awards 2018 sa konala cez víkend v Lisabone. V kategórií najlepší hotel kultúrneho dedičstva vyhral JW Marriott El Convento Cuzco v Peru, ktorý ponúkame v rámci BUBO prémia na zájazde Peru, Bolívia a Peru, Bolívia, Amazónia. Opýtajte sa nás naň pri každom zájazde smerujúcom na Machu Picchu! Radi Vám overíme dostupné kapacity a necháme Vás ubytovať sa v tomto luxusnom butikovom hoteli prerobenom zo starého kláštora (16. storočie). História prepletená s moderným dizajnom a komfortom nachádzajúca sa v samotnom srdci Cuzca. Oddýchnite si od inkských pamiatok v luxusnom spa a vyskúšajte diétu starých Inkov. A keby ste hľadali najlepšiu reštauráciu v Cuzcu, zistíte, že vlastne musíte zamieriť do hotelovej kuchyne. Qespi Restaurant & Bar by mal s prehľadom uspokojiť Vaše náročne chute. A čo Južná Amerika na World Travel Awards 2018 ešte povyhrávala ? Súťažných kategórii bolo v skutku veľa, ale zo zoznamu spomeniem aspoň toto: Machu Picchu je s prehľadom na vrchole v kategórií najpopulárnejšia turistická atrakcia svetadielu. Boj o najromantickejšiu destináciu vyhrala púšť Atacama, na ktorú sa s nami môžete pozrieť na expedičnom zájazde Chile Peru Bolívia (dostupný aj v kombinácií aj s Veľkonočným ostrovom) alebo Južná Amerika raz za život. Chile si vybojovalo prvenstvo v kategórii najdobrodružnejšia krajina na svete a taktiež aj prvenstvo v kategórii Leading Curise Port, kde sa umiestnilo mestečko Varparaíso, ktoré tiež môžete uvidieť na zájazde Južná Amerika raz za život alebo Patagónia Ohňová zem (dostupná aj v kombinácií s luxusnom all inclu-sive plavbou na Hornov mys). Pre mladých zaľúbencov resp. novomanželov bude zrejme zaujímavá Car-tagena de Indias v Kolumbii, ktorá vyhrala kategóriu Najlepšie miesto na medové týždne. Pozrite si naše zájazdy do Kolumbie. Do Cartageny chodievame tiež! Ekvádor je krajina, ktorá vedie v Južnej Amerike hlavne u mladých cestovateľov. Krajina, ktorá vyhrala kategóriu orientovanú na ecoturizmus je zase Bolívia. Južná Amerika je krásny kus sveta, ktorý sa oplatí vidieť! Na BUBO zájazdoch máte možnosť vidieť všetky jej krajiny (aj keď Venezuela kvôli zlej vnútornej situácií ešte pokulháva).  

D

Daniela Mihaldová BUBO

20

15:02

nov

2018

Výšková choroba v Peru a zemetrasenie Viac o krajine

Výšková choroba v Peru a zemetrasenie

Ahojte, píšem vám z Cuzca a nadmorskej výšky 3400 m.n.m., kde na BUBO expedícii trávime 3 noci. Ešte som tak vysoko nebola a čakám, kedy sa prejaví výšková choroba, ktorú tak všetci vážne riešia. Prvý večer nič. Len neviem bez zadýchania prejsť na druhú stranu ulice. Škoda, že druhá časť hotela, v ktorom som ubytovaná je o 10 metrov ďalej a cesta stúpa v uhle max. 5 stupňov :). Srdce mi bije viac ako keď som sa prvý krát zaľúbila. Nevadí :) Teším sa na každý kopec smerom dolu, ale nijako to nedávam najavo. Veď toto sa dá vydržať a každý na expedíciu musí prísť dobrodružne naladený! Nie sme predsa žiadne lenivé padavky. Hotelovú izbu mám na najvyššom poschodí (výťah je). Zaspávam. Pohoda. Nakoľko ešte nie som zvyknutá na časový posun, budím sa o 4:00 ráno a lapám po dychu, bolí má hruď z každého prehodenia sa na posteli. Dávam si kokový čaj, vodu, paralen a snažím sa nájsť vhodnú polohu na posteli. Do rána som sa už neprebrala. Klienti to zvládli oveľa lepšie. Zo skupiny cca 20 pax mala podobný problém možno ešte jedna alebo dve osoby, o ktorých viem. Ostatní sa tvária hrdinsky resp. nič im nie je. Iba do kopca viac dychčíme, ale všetky naordinované prehliadky v Cuscu a v jeho okolí sme v poriadku zvládli. Máme aj prenajatý autobus, no tie majú zákaz vstupu do historického centra, kde bývame v krásnom koloniálnom hoteli, takže z logických dôvodov sa trošku prejdeme aj peši, no nie je to nič vážne. Cuzco má krásnu atmosféru, ponúka nádherné a fotogenické výhľady. Je to perfektné miesto! Máme pohodlné tempo, súkromný autobus, výborného sprievodcu. Prinajhoršom by ste ostali oddychovať v hoteli, alebo počkáte v autobuse. Máme skvelý hotel. Kokový čaj pomáha a môžeme si ho u nich načapovať koľko potrebujeme. Kokové cukríky sú tiež fajn, kúpite ich v meste za smiešnu sumu, a dôležité je piť aj dostatok tekutín. Takže nedeje sa nám nič, čo by nás malo odradiť od cesty na Machu Picchu (je trochu nižšie, 2430 m n.m.)...ideme na to! Ďalšie dni sme na tom už výborne, a zvykli sme si tu. O pár dní vyjdem po svojich na sopku Cakaltaja, ktorá je vo výške 5435 m. Je to síce napísané len na kameni na jej vrchole, viď fotka, ale aplikácie na meranie výšky cca hlásia rovnaký údaj. A nie, samozrejme, nešli sme sem pešo z La Pazu. Vyviezli sme sa ku chate pod sopkou naším autobusom (zviezli sme aj jedného chatára, ktorý túto trasu vraj fakt chodí každý deň peši z La Pazu) a cca 1 km sme si vybehli. Kto nevládal, počkal v chate pri šálke domáceho (áno, zase kokového) čaju. Druhú noc vstávame skoro ráno...ah, neznášam, keď ma zobudí zemetrasenie 5 minút pred budíkom. Trvalo síce pár sekúnd, chvíľu som si nebola istá, či len za dverami neprechádza s kuframi nejaká väčšia skupina ľudí, no keď sa mi začala triasť posteľ a fakt som tam bola sama, tak to bolo jasné. Zemetrasenie 4.0 len 25 km od Cuzca, v hĺbke 45 km, v oblasti inkských pamiatok v Pisacu. Nič sa tam nezničilo. Inkovia pri budovaní mysleli aj na tento pomerne zvyčajný aspekt. Pozývame Vás na Machu Picchu! Zažijete ho s nami na všetkých zájazdoch do Peru, aj na našej novej ceste okolo sveta po 7 novodobých divoch sveta. Pozrite si program a splňte si cestovateľské sny s BUBO! Tešíme sa na Vás na zájazde!  

D

Daniela Mihaldova, BUBO

12

13:25

nov

2018

Lima naša každodenná Viac o krajine

Lima naša každodenná

Znovu pristávam v Lime, v časti zvanej Callao. Naposledy som tu bol pred tromi týždňami a už mi to tu pripadá ako doma. Moderné letisko, ktoré spolu s Bogotou patrí medzi hlavné prestupné letiská v Južnej Amerike, akoby ani nepatrilo do tejto krajiny. Ľudia väčšinou hneď preletia do Cusca, a Limu preskočia. Je to škoda, my v BUBO nekĺžeme po povrchu, ale chceme ísť do hĺbky, a tak Limu nemôžeme obísť. O pár dní prilietajú klienti a začíname zaujímavú expedíciu Južná Amerika raz za život. Prechádzam vstupnou zónou Migraciones a smerujem rovno k batožine. Pri čakaní si všímam LCD obrazovky všade naokolo, reklamy na nové smartfóny sa vymieňajú s fotkami nezvestných detí. “Takéto sa tu ešte deje..”, hovorím si. Peru si prežilo svoju temnú stránku moderných dejín, keď hlavne vidiecke časti terorizoval Abimael Guzman so svojou organizáciou Svetlý chodník. Ľudia ale chcú spraviť za týmto obdobím hrubú čiaru a vykročiť v ústrety modernému svetu. Našťastie ešte stále vieme v Peru nájsť oblasti, kde budeme jediní turisti, a vďaka výborným sprievodcom, ktorí hovoria po španielsky, vieme objaviť viac. Vyzdvihnem si batožinu a idem smer centrum. Zaujímavé koloniálne centrum, niektoré domy v lepšom stave, niektoré v horšom, stovky balkónov. Prichádzam na jedno z hlavných námestí, ktoré sa volá po osloboditeľoch Peru, generálovi José de San Martin. Náš hotel sa nachádza v absolútnom historickom centre a vďaka tomu máme všetko poruke. Pozerám, čo sa všetko za ten krátky čas zmenilo. Zhorené torzo budovy teraz už bývalého hotela, komunálne voľby, ktoré boli pred niekoľkými týždňami, palcové titulky v novinách opisujúce aktuálnu korupčnú aféru. Oproti poslednej návšteve je krásny slnečný deň, ľudia sa prechádzajú po uliciach a užívajú si ho. Mesto v púšti, kde je celý rok príjemných cca 20 stupňov. Lima si žije svojím klasickým pokojným životom, sprevádzaným trúbením áut a milým juhoamerickým chaosom. Vyberte si jeden z množstva termínov a vydajte sa s nami do Peru nabudúce aj vy. 

Lima naša každodenná

Ľubor Kučera, BUBO

15

17:38

okt

2018

Cuy Viac o krajine

Cuy

Čo si dnes dáme na obed? Steak s Alpacy sme už mali.. peruánske ceviche, ako snáď najtypickejšie peruánske jedlo, tiež.. hmmm.. prstom blúdim po jedálnom lístku.. cez plece mi nazerá náš kamarát Roberto a vraví: “daj si Cuya!!” Uff, na chvíľu sa zarazím pri tej predstave. Cuy je totiž morské prasiatko, ktoré sa u nás bežne chová ako domáci miláčik, no tu, odkiaľ ´cavia aperea porcellus´ pochádza, sa tradične konzumuje od pradávna. “Cuy slúžil už našim predkom. Je to nielen posvätné zviera, ktoré sa niekedy rituálne pochovávalo do hrobiek významných ľudí, o čom svedčia aj vykopávky z inkskej doby, ale malo aj extrémne praktické využitie. Vedela si napríklad, že cuy má o niekoľko stupňov vyššiu teplotu svojho tela a preto je ideálny, prírodný radiátor-termofor v týchto vysokých nadmorských výškach, kde rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou môžu byť naozaj ohromujúce? Cez deň sa ti cuy tmolí po dome.. je to veľmi spoločenské zviera a rado sa zdržiava v skupinách či rodinných klanoch. Stačí mu doniesť trošku čerstvej trávy a bude spokojný. A v noci ti vie parádne zohriať nôžky..” “A potom šup ho na pekáč..” napadne ma, že dokončím Robertovu vetu.. ale spomeniem si na našich ani nie tak dávnych predkov, ktorí tiež napríklad chovali králiky. Počas ich života boli veľmi milunké-zlatunké. Deti sa s nimi hrávali na dvore a potom.. jedného dňa sa ocitli na nedeľnom obede s knedľou na smotane.. a tak si radšej zahryznem do jazyka a nehovorím Robertovi nič. “Ich mäso je podobné chuťou “vašim” králikom..” hovorí, akoby mi čítal moje “zajačie myšlienky”. “Cuyyyy.. cuyyy” snaží sa napodobniť ich typické kvílenie, podľa ktorého je morča pomenované v kečuánštine, jazyku, ktorým hovorili napríklad aj starí Inkovia.. zdá sa mi, že čašník to započuje a robí si čiaročku.. zdá sa, že mám objednané :) 

Cuy

Katarína Líšková, BUBO

09

10:27

okt

2018

Všetko čo chcem, je jar Viac o krajine

Všetko čo chcem, je jar

Zatiaľ čo na našej severnej pologuli sa pomaly ale iste chystáme na chladnejšie mesiace, vyberáme zo skrine teplejšie oblečenie, žehlíme rukavice.. pod rovníkom je to presne naopak. Pristávame v hlavnom meste všetkých Peruáncov a tešíme sa na slnečné lúče. Lima sa zatiaľ schováva v sivej šatke rannej špičky. Je to smog alebo len hmla rozlievajúca sa po uliciach? V tejto aglomerácii žije približne 1/3 celej populácie, čo preložené na drobné hovorí o vyše 10 miliónovej metropole, bez podzemného systému hromadnej dopravy. Situácia na uliciach by tu tomu aj zodpovedala. Už chápem prečo, keď domáci povedia: “prídem o chvíľu”, znamená to najskôr tak o hodinu.. alebo “urobím to zajtra”; chce povedať, možno tak o rok, a “neviem, kedy prídem” znamená, že neprídem.. naše prvé kroky smerujú do historického centra a po ňom máme v pláne obed priamo v Pacifiku.. áno, áno.. naša reštaurácia sa nachádza na móle, z ktorého je nádherný výhľad na vyše tucet surferov, ktorí sa vrhajú vlnám priamo do náručia. Áno, áno.. aj oni priam vyžarujú “všetko čo chcem je jar”. Slnečné lúče sa nesmelo predierajú cez oblohu. V reštaurácii nás čaká celá rota načančaných čašníkov. Hrubé biele obrusy, celá sada príborov a za barom sa už mieša po limetkách voňavé pisco sour. Obed nemá chybu, služby sú na úrovni, výhľad 5hviezdičkový a dokonca aj podávané víno je viac než uspokojivé. Niekto ochutnal Ceviche, kokteil zo surovej nasekanej ryby marinovanej v limetkovej šťave a podávané s cibuľkou, veľkými zrnami bielej nám neznámej kukurice na šalátovom liste. Niekto si dal ešte zahriať bruško hustou krémovou polievkou z tekvice a do chrumkava opraženými zrniečkami. Ako hlavné pre väčšinu zaujali hovädzie medailóniky, ktoré absolútne splnili očakávania. Čo na tanieri hralo prím boli zemiaky. Ak u nás zvykneme občas hovoriť, že “naše” zemiaky alebo že “zemiaky pochádzajú z Oravy”, tak Peruánci by sa mohli len popod fúzy usmievať. Tu ich je vyše 3000 druhov. Zemiaky tu jednoducho vládnu krajinou!! Ako dezert sme si pochutnali na jemnom flane s karamelovou čapičkou. Neurazil. No a s plnými a spokojnými bruškami sme sa vybrali na nákupy. Vravíte si, toľko kilometrov merajú cestu, aby išli nakupovať? Obchodné centrum Larcomar je však jedinečné. Nielenže predstavuje modernú Limu a jej vlnu nových aj starých zbohatlíkov, ale má neskutočný šarm. Postavené priamo nad Pacifikom. Ma bezkonkurenčné výhľady. Zelené plochy a chodník, ktorý ho spája s tzv. parkom lásky, ktorému dominuje súsošie známeho peruánskeho architekta Victora Delfina. Každý si chce odniesť svoju fotku do zbierky. S nadsázkou by sa dalo povedať, že má akýsi “vánok” parku Guell v Barcelone. Všade sedia zamilované páry a na lavičkách i stenách sú popísané ľúbostné verše z najznámejších latino básní. Naozaj atmosféra ako vyšitá pre príchod jari. A ak by to nebolo každému náhodou jasné, všade po uliciach, obchodoch a námestiach svietia nápisy #vsetkocochcemjejar #todoloquequieroesprimavera 

Všetko čo chcem, je jar

Katarína Líšková, BUBO

29

15:55

mar

2018

Peruánska Amazonka Viac o krajine

Peruánska Amazonka

Do mesta postupne prichádzajú turisti a nielen za šamanmi kvôli rituálu Ayahuasca. Inak je ale mesto ešte neobjavené a ponúka toho naozaj dosť. Od výletov do amazonskej džungle za pozorovaním zvierat, cez motýliu rezervácia až po luxusné pobyty v lodges. Mesto žije. Vznikol tu mix kultúr, od Španielov, Peruáncov, mesticov, cez amazonské kmene Bora a Yagua. Zaujímavé, amazonsky exotické črty tváre. Vydávam sa hneď ráno do vedľajšej ulice, kde sa práve koná trh. Je tu každý deň, ale dnes je tu viac ľudí. Takmer sa zrážajú s mototaxikármi, ako obchádzajú jednotlivé stánky. Raňajky, žemľu s mäsom alebo zeleninou a čerstvý džús tu jedia všetci, a tak sa pridám. Stretávam sa s Pierrem, guidom z Belénu, a vydávame sa po ulici Carr La Marina až na úplný koniec mesta do štvrte Bellavista. Tu na konci cesty ešte obídeme pár stánkov, až prídeme do prístavu. No, prístavu, skôr je to pár pontónov, odkiaľ vyrážajú na vodu drevené motorové bárky zvané Chalupas. Je to zároveň miesto, kde sa rieka Nanay vlieva do mohutnej Amazonky. Iquitos leží v podstate na polostrove, okolo ktorého sú tri rieky: Nanay, Itaya a Amazonka. Mohutná Amazonka je najdlhšia a najväčšia rieka na svete, ktorá obsahuje pätinu svetového množstva sladkej vody v kvapalnom stave, a viac vody ako Níl, Jang-c’-ťiang a Mississippi spolu. So svojou hnedou zakalenou farbou sa jasne odlišuje od tmavomodrej Itaya (vid foto Instagram). Byť doslova na dotyk k tejto mohutnej rieke je zážitok. Pokojná rieka, ale s obrím rešpektom, to si človek zapamätá. Loďka zastavuje, vypíname motor a Pierre ukazuje vpravo.. Naozaj, sladkovodné delfíny, iba pár desiatok metrov od nás. Práve v tomto období je ich možné práve tu pozorovať. Vraciame sa do prístavu. Už je neskoré poobedie a ulice sa plnia ľuďmi. Rozlúčim sa s Pierrom a ten mi ešte odporúča sa vrátiť v júni a júli, pretože sa tu konajú výborné hudobné a kultúrne festivaly. Inak, sú tu populárne americké a rôzne západné mená: Franklin, Pierre, ďalší mototaxikár Renáto (tento mi nechcel veriť, že u nás existuje iba ženská verzia jeho mena). Peruánske či španielske by tu človek hľadal dlhšie. Deň sa chýli ku koncu, beriem mototaxík a idem ešte na chvíľu do centra, sadnúť si v pivkom na Malecón a pozorovať túto nádhernú scenériu. Sledujte nás na Instagrame @bubotravelagency a sledujte krátke videá a instastories aj z tejto cesty. 

Peruánska Amazonka

Ľubor Kučera, BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva