Fórum

23 príspevkov

05

09:31

sep

2019

Kávová limonáda a jej dokonale osviežujúca chuť Viac o krajine

Kávová limonáda a jej dokonale osviežujúca chuť

Nachádzame sa na kávovej plantáži Finca del Cafe v Kolumbii, kde sme sa dnes dozvedeli všetky dôležité informácie o káve. Ešte pred tým, ako sme sa prešli kávovou plantážou, nás miestni farmári pohostili šálkou kávy zo 100 % kávy Arabica. Kolumbia patrí medzi najväčších svetových producentov akostnej plantážovej kávy, predovšetkým odrody Arabica. Cítili sme v nej jemnú kyslosť a výraznejšie ovocné tóny. Táto odroda obsahuje menej kofeínu a viac cukrov a olejov. Keď sme kávu dopili a privoňali si k šálke, zacítili sme nádhernú vôňu medu. Povzbudení a plní energie sme sa presunuli na kávovú plantáž, kde nám kolumbijský farmár ukázal celý proces pestovania kávy, ako od malého semienka vyrastie po niekoľkých rokoch strom kávovníka, ktorý dáva farmárom úrodu v podobe červených plodín. Priblížil nám celý proces a prezradil nám svoje know-how. Káva bola do Kolumbie privezená začiatkom 19. storočia vďaka jezuitským misionárom. Pestuje sa najmä v regióne Paisa, a to hlavne v jeho departmentoch Caldas (Manizales), Risaralda (Pereira) a Quindío (Armenia), ktoré spolu tvoria tzv. "kávovú os". Vypestuje sa tu ročne viac ako 500 000 ton kávy, ide predovšetkým o žiadanú Arabicu, zvlášť odrody Bourbon, Typica, Caturra a Maragogype. Kávové oblasti siahajú od výbežkov Ánd až ku Kordillerám. Vďaka tomu sa káva pestuje vo veľmi rozdielnych klimatických podmienkach, čo umožňuje dozrievanie a zber plodov v rôznom čase po celý rok. Kolumbijská plantážová káva Arabica je veľmi jemná, má aromatickú a hodvábnu chuť a obsahuje nižší obsah kofeínu. Káva sa stala hlavným exportným artiklom tohto latinskoamerického štátu, prispeli k tomu silné marketingové kampane, ktoré mali za cieľ posilniť povedomie o kolumbijskej káve, o jej kvalite a rozmanitosti jej chutí. Kolumbia patrila k prvým krajinám, ktoré pochopili silu marketingu pri predaji kávy. Vybudovali okolo svojej kávy značku, ktorá reprezentovala kvalitnú a poctivú kávu od lokálnych farmárov. V roku 1958 vytvorili postavu farmára Juana Valdeza, ktorý sa stal symbolom Kolumbie ako krajiny, ktorá pestuje kvalitnú kávu. Založili takzvanú organizáciu „Nacional de cafeteros“ (FNC), ktorá bola zložená z množstva farmárov z celej krajiny. Spoločnými silami si farmári dokázali vydobyť lepšie dane na export kávy, čím sa stali konkurencieschopnými nielen kvalitou, ale aj cenami. Naša prehliadka nebola len o rozprávaní, o tom ako sa pestuje táto plodina, no lovci zážitkov si vyskúšali samotný zber kávy na vlastnej koži. Oblečení do ponča, s klobúkmi na hlave a s košíkmi okolo pása bola naša prehliadka úžasným zážitkom. Už ste niekedy pili kávovú limonádu? Práve takúto delikatesu sme si vychutnali na záver našej kávovej exkurzie priamo na farme v Kolumbii. Toto úžasné prekvapenie na nás čakalo v tento teplý slnečný deň a bola to skutočná čerešnička na torte. Originálna chuť a prirodzená energia tohto kávového osvieženia v sebe spájali citrusový nádych a lahodnú chuť kávy. My v BUBO vieme, kde je najlepšie miesto tento osviežujúci nápoj vyskúšať, a aj takýmto spôsobom vás chceme inšpirovať, aby ste navštívili Kolumbiu spolu s nami a vychutnali si to najlepšie z jej kuchyne a taktiež sa pokochali jej prírodnými krásami, ktorých je skutočne veľké množstvo.

Kávová limonáda a jej dokonale osviežujúca chuť

Alena Spišáková

19

16:57

aug

2019

"Nafúknuté" umelecké diela Fernanda Botera Viac o krajine

"Nafúknuté" umelecké diela Fernanda Botera

Poznáte špecifický umelecký štýl významného kolumbijského maliara a sochára Fernanda Botera? My v BUBO áno, keďže návšteva múzea tohto významného umelca je súčasťou našej prehliadky hlavného mesta Kolumbie. Keď navštívite Bogotu nenechajte si ujsť túto jedinečnú zbierku sôch a obrazov od známeho kolumbijského umelca. Fernando Botero sa narodil 19. apríl 1932 v Medellín, v Kolumbii. V rodnom meste tohto umelca sa nachádza námestie Plaza de Botero, kde môžete obdivovať jeho 23 sôch rozmiestnených po celom námestí. Tento významný kolumbijský maliar a sochár je považovaný spolu so spisovateľom Gabrielom Garzia Márquezom za dve najvýznamnejšie osobnosti umeleckého sveta Kolumbie. Viete kto napísal veľkolepé dielo „Sto rokov samoty“? Bol to práve kolumbijský spisovateľ Gabriel García Marquez, ktorý za toto dielo získal Nobelovu cenu za literatúru. Fernando Botero vyrastal s dvoma bratmi a mamou, otec mu zomrel, keď mal štyri roky. Chodil do jezuitskej základnej školy, v ktorej bola zavedená prísna jezuitská výchova. Ešte ako malý chlapec začal maľovať býčie zápasy, ktoré sa mu v tom čase veľmi zapáčili. Jeho nadšenie pre zápasy prenášal na plátno, maľoval toreadorov, býky a zobrazoval atmosféru z arény. Potom svoje akvarely predával pred vstupom do arény za päť pesos. Ako pätnásťročný v roku 1948 si začal zarábať kresbami, ktoré pravidelne uverejňovali miestne noviny El Colombiano. Inšpiroval sa Danteho Božskou komédiou, v ktorej ho zaujali predovšetkým akty žien. Vedeniu jezuitskej školy sa však jeho myšlienkové smerovanie nepáčilo, preto reakciou na uverejnené kresby obnažených žien bolo vylúčenie zo školy, aby nekazil morálku ostatných žiakov. Po vyhodení zo školy sa šestnásťročný Botero ocitol v robotníckej štvrti mesta, ktorá mu poskytla množstvo inšpirácií v jeho začínajúcej tvorbe. Miestni obyvatelia si ho obľúbili a dovolili mu zachytiť v obrazoch ich bežný život. V osemnástich rokoch sa rozhodol, že bude maliarom a sochárom. Matka jeho rozhodnutie neschvaľovala, bola presvedčená, že sa umením neuživí. Tvrdohlavý mladý umelec sa však nevzdal, presťahoval sa do dedinky Tolu a maľoval všetko okolo seba. O dva roky neskôr, v roku 1952 na salóne kolumbijských umelcov získal druhú cenu so svojím obrazom „More“. Táto výhra bola honorovaná sumou 7 000 dolárov. Keďže sa už dlhšiu dobu pohrával s myšlienkou absolvovať študijnú cestu do Európy, peniaze z výhry použil na dopravu. Počas svojich rokov štúdií v Európe pôsobil v Paríži, Florencii, či Madride, kde sa zdokonaľoval v technike maľby a spoznával históriu výtvarného umenia. V jeho tvorbe ho najviac ovplyvnil jeden z najvýznamnejších predstaviteľov renesančného maliarstva Piero della Francesca, kvôli ktorému odišiel do Florencie, aby spoznal jeho dielo. V Taliansku žil dva roky, tu pochopil, že umenie musí vychádzať zo zvládnutých základných techník. Vo Florencii ho ovplyvnili aj diela starých majstrov akými boli napríklad Giotto alebo Botticelli. Vďaka nim prišiel na to, že maliarske plátno získa väčšiu zmyselnosť, ak budú namaľované postavy veľkorozmerné. Jeho jedinečný štýl ho preslávil po celom svete. Kolumbijský umelec sa vo svojich dielach pohráva s objemom a tvarmi. Boterov autorský rukopis je ľahko čitateľný. Maľuje ľudí, zvieratá a predmety, ktoré pôsobia nadrozmerne, či nafúknuto a veľmi často parafrázuje slávne obrazy. Všetky jeho práce spája abnormálne zväčšenie predmetov, alebo postáv. Svoj ojedinelý štýl si vytvoril už ako dvadsaťročný a dodnes ho nezmenil. V roku 1992 dostal Fernando Botero pozvanie vystavovať svoje monumentálne sochy ženských aktov na Champs-Elysées, kde predtým nevystavoval žiadny zahraničný umelec. V roku 2010 daroval umelec Fernando Botero svoju osobnú zbierku 208 umeleckých diel Banke Republica v Bogote, z ktorých 123 sú jeho vlastná tvorba a zvyšných 85 obrazov, či sôch tvoria diela rôznych významných svetových umelcov. My dnes máme možnosť s BUBO obdivovať jeho diela priamo v tomto úchvatnom múzeu v srdci Bogoty. Múzeum Botero bolo založené v susedstve La Candelaria v historickom centre Bogoty, v koloniálnom panskom sídle, ktoré získala Banka Republica. Práve tieto priestory boli vhodné na umiestnenie umeleckej zbierky samotného Fernanda Botera a tak od 1. novembra 2000 je múzeum prístupné verejnosti, kde návštevníci môžu obdivovať túto jedinečnú umeleckú zbierku. Od roku 1971 žije Fernando Botero v Paríži a v súčasnosti tento kolumbijský umelec patrí medzi najbohatších a najslávnejších maliarov na svete.

"Nafúknuté" umelecké diela Fernanda Botera

Alena Spišáková

19

16:33

aug

2019

Vitajte v treťom najvyššie položenom hlavnom meste na svete! Viac o krajine

Vitajte v treťom najvyššie položenom hlavnom meste na svete!

Lovci zážitkov sa dnes ráno prebúdzajú v Bogote, v hlavnom meste Kolumbie, ktorá je so svojou rozlohou a počtom obyvateľov najväčším mestom tohto latinskoamerického štátu. Má približne 8 miliónov obyvateľov, čo je v porovnaní so Slovenskom naozaj obdivuhodné číslo. Nachádza sa v nadmorskej výške 2640 m. n. m., je tak tretím najvyššie položeným hlavným mestom na svete, takže vzduch je tu podobne riedky ako na Gerlachovskom štíte, ktorý meria 2655 m. n. m. Už z hotelovej izby vidieť ako sa nám spomedzi oblakov odkrýva hora Monserrate, ktorá je dnes našou prvou zastávkou. Vyviezli sme sa na vrchol hory zubačkou, ktorú v roku 1928 postavili Švajčiari. V určitých úsekoch sme prekonali dokonca 80 stupňový uhol a prešli tunelom až na vrchol tejto posvätnej hory pôvodných obyvateľov. Dnes je to významné pútnické miesto pre mnohých kresťanov. Nie len cez deň, ale aj v noci je kostol vidieť aj z veľkej diaľky, pretože už od roku 1938 je nádherne osvetlený. Z vrcholovej stanice zubačky prechádzame krížovou cestou až k bielemu kostolíku, v ktorom je uložená socha „Padlého Krista“. Názov kopca je odvodený od hory Monserrat v Španielsku, ktorá sa nachádza neďaleko Barcelony. Španielsky Montserrat je benediktínsky kláštor na rovnomennom vrchu asi 60 km severozápadne od Barcelony. Uchováva sa v ňom socha Panny Márie „La Moreneta“, čo je socha čiernej Panny Márie. Juan de Borja nechal v Bogote v roku 1650 postaviť kostol na počesť čiernej Panny Márie Monserrat v Barcelone so svätyňou zasvätenou El Señorovi Caídovi, čo v preklade znamená "Padlému Kristovi". Cez víkend sem prichádzajú pútnici, aby sa k tejto slávnej soche El Señor Caído de Monserrate poklonili. Ide o najsvätejšie miesto Bogoty, čo v tomto kresťanskom meste znamená naozaj veľa. Kopec bol považovaný za posvätný už v predkolumbijských časoch, keď bol obývaný domorodým obyvateľstvom kmeňa Muisca, ktorí uctievali boha slnka. Keď Španieli prišli v polovici 16. stor, boli pôvodné náboženské obradné miesta zrušené a nahradené katolíckym kostolom. V panoramatickom pohľade z hory Monserrate sa nám ukazuje ešte vyšší kopec s názvom Guadaluppe, ktorý meria 3317 m. n. m. Na jeho vrchole sa týči socha Panny Márie s otvorenou náručou, ktorú vytvorili v roku 1947 a prichádzajú k nej najmä miestni. Na kopci Monserrate popíjame čaj z koky, ktorý nám dodá energiu, ako dodával domorodým indiánom po stáročia. Čaj z koky pomáha na výškovú chorobu a keďže sa nachádzame v nadmorskej výške vyše 3000 m. n. m. je dobrý na povzbudenie a energiu. Počas vychutnávania si čaju z koky sa nám naskytol nádherný výhľad na celú Bogotu z vtáčej perspektívy. Pri pohľade na juh vidieť ošarpané domy robotníckej triedy, centrum mesta „El Centro“ je plné histórie a vo farebnej Candelarii môžete vidieť koloniálnu architektúru. Hneď za ňou vidieť veľký park, ktorý sa nachádza v bývalej najnebezpečnejšej časti mesta. Boli tam vždy drogy, zbrane, prostitúcia a neskutočné násilie. Dokonca aj samotní policajti sa tu báli chodiť, a tak celú štvrť zrovnali so zemou a vybudovali tu mestský park, kde dnes miestni športujú a rodiny s deťmi relaxujú. Smerom na západ vidieť letiskovú dráhu, v tejto oblasti žije stredná vrstva a na severe v „Zona Rosa“ býva vrstva bohatých. V Kolumbii sa podľa toho kde žijete určuje kasta tzv. „estrato social“ od 1 do 6. Podľa miesta bydliska dokonca platíte aj dane. Pôvodní obyvatelia kmeňa Muisca, ktorí obývali túto oblasť, boli výborní matematici a astronómovia. Horu Monserrate nazývali „guijicha caca“, čo v preklade znamená noha babičky a kopec Guadalupe nazývali „quijicha quexica“, čo znamená dedkova noha. Z námestia Plaza de Bolivar si čoskoro ukážeme prečo boli tieto dva kopce pre pôvodných obyvateľov posvätné a prečo ich indiáni uctievali. Premiestnime sa autobusom na toto námestie, ktoré je plné turistov a taktiež poletujúcich holubov. Nie je odporúčané ich kŕmiť, keďže môžu prenášať rôzne choroby. Táto výstraha je zreteľne podčiarknutá fotografiami mŕtvych holubov rozmiestnených po celom námestí. Aj napriek tomu vidieť množstvo turistov ako ignorujú toto varovanie a holuby naďalej kŕmia. Pri pohľade z námestia Plaza de Bolivar na kopce Monserrate a Guadalupe je vidieť zaujímavú skutočnosť. Počas letného slnovratu, ktorý nastáva okolo 21. júna vychádza slnko priamo nad horou Monserrate a počas zimného slnovratu, ktorý nastáva okolo 21. decembra, slnko vychádza priamo nad horou Guadalupe. Počas jarnej alebo jesennej rovnodennosti slnko vychádza priamo v strede medzi kopcami. Práve pre tento jav boli obidve hory veľmi významné pre pôvodných obyvateľov. Na námestí sa týči najväčší kostol v meste pochádzajúci z roku 1823. Je to hlavný chrám krajiny, ktorý nesie názov La Catedral Primada de Colombia. Oproti sa nachádza budova vo francúzskom štýle Alcaldia, ktorá je sídlom starostu. Hneď vedľa vidíme budovu parlamentu Capitolio nacional a za ňou sa nachádza budova Casa de Nariňo, ktorá je sídlom prezidenta. Do tohto areálu majú turisti vstup zakázaný, obidve budovy sú prísne strážené. Najnovšia budova námestia je Justičný palác, ktorý bol nanovo postavený po zničení v roku 1985. V tomto roku naň zaútočili marxistické jednotky M -19 a spálili celý súdny archív. 11 z 25 najvyšších sudcov bolo zabitých. Následne túto budovu museli úplne zrekonštruovať. Hnutie 19. apríla (M-19) bola kolumbijská povstalecká partizánska organizácia, ktorej zakladateľmi boli vysokoškolskí študenti. Skupina vznikla v dôsledku podvodu prezidentských volieb 19. apríla 1970. V reštaurácii v blízkosti námestia sme si pochutnali na dobrom obede, ktorý zahŕňa tradičné jedlá ako sú „Bandeja Paisa“, či výborná polievka „Ajiaco“. Viete, čo v Kolumbia znamená skratka BBC? Tentokrát nejde o televíznu či rozhlasovú stanicu, je to pivná spoločnosť Bogota Beer Company, ktorá vyrába výborné pivo. Lovci zážitkov si ho vychutnávajú k obedu a pokračujeme v našej prehliadke. Prechádzame na námestie Chorro de Quevedo farebnou časťou Candelaria, kde obdivujeme koloniálnu španielsku architektúru. Námestie Chorro de Quevedo je miesto, kde španielsky dobyvateľ Gonzago Jimenez de Quesáda založil 6. augusta 1538 Bogotu a dal jej meno Santa Fé de Bacatá. Námestie je plné pouličných umelcov, temperamentnej hudby a študentov, keďže sa v jeho okolí nachádza množstvo univerzít. „Salud!“ - pripíjame si na zdravie s lokálnym pivom Club Colombia a započúvame sa do latinskoamerických rytmov, ktoré dominujú námestiu a dodávajú mu tú správnu atmosféru. Bogota ponúka historicky veľmi pestré a cestovateľsky naozaj zaujímavé miesta, ktoré sa s BUBO oplatí navštíviť.

Vitajte v treťom najvyššie položenom hlavnom meste na svete!

Alena Spišáková

13

13:25

mar

2019

Bogota z výšin Viac o krajine

Bogota z výšin

Kolumbia je v Amerike nový tiger, a my v BUBO to dobre vieme. Klienti pristávajú v Bogote na letisku El Dorado, ktoré patrí k najmodernejším v Latinskej Amerike. Letisko, ktoré je na 3.mieste v počte prepravených cestujúcich, a na 1.mieste v cargo preprave. Presúvame sa do hotela v modernej štvrti na severe mesta, a čaká nás komplexná prehliadka mesta. Bogota, 3.najväčšie mesto Južnej Ameriky, rozhodne má čo návštevníkom ukázať. A kde inde začať, ako na vrchu Montserrate, známom pútnickom mieste, odkiaľ je krásny výhľad na celé okolie? Desaťmiliónová Bogota nemá metro, a je to vidieť. Preto odporúčame vyraziť najneskôr o 8. Montserrate ste možno navštívili v Katalánsku, a tento v Bogote je rovnako zaujímavý. Z výšky 2640m do výšky 3150m. Hore sa dostaneme pozemnou lanovkou, ktorú tu postavili Švajčiari. Pútnici sem chodia pešo, a je to naozaj makačka. Po asi 12 min jazde sa dostaneme hore a ešte musíme prekonať približne 100 výškových metrov. Po chodníčku vpravo prechádzame krížovou cestou a dostaneme sa ku kláštoru El señor Caído zo 17.storočia, ktorý celému miestu dominuje. Ukážeme si zhora celé mesto, bohatú časť na severe, chudobnejšie štvrte na juhu, najvyšší mrakodrap v meste Torre Bacatá a aj ten, ktorý sa ešte len stavia a má ambíciu byť najvyšší. Ochutnávame čaj z koky, ktorý nám veľmi dobre padne, a lepšie sa po ňom aj v tejto výške dýcha. Nebojte sa, koka nie je kokaín! Užívame si tento výhľad, sŕkame čaj na tomto magickom mieste, ktoré bolo posvätné dávno pred príchodom Španielov, v časoch, keď tu žil indiánsky kmeň Muisca. Na túto vyhliadku si vyhraďte minimálne 2/2,5 hodiny. A my pokračujeme. Lanovkou dole a naším súkromným prenajatým autobusom sme za pár minút v centre. Čakajú nás ďalšie zaujímavé miesta. Unikátne múzeum zlata, ktoré patrí medzi klenoty Bogoty, so svojou zbierkou zlata v počte 55 tisíc artefaktov. Ochutnáte pražené mravce, alebo si necháte miesto na miestnu gurmánsku špecialitu, hustú a výživnú polievku Ajiaco? Cez námestie Plaza Bolívar až do historickej farebnej štvrte La Candelaria. V BUBO sme dotiahli tento zájazd do dokonalosti, a za pár rokov to takto budú robiť všetci. Ľuboš Fellner tu bol minulý rok dvakrát, prečítajte si jeho kvalitný blog o prehliadke Bogoty: https://bubo.sk/blog/bogota-prehliadka A my pokračujeme v našej ceste po Kolumbii! Sledujte instastories aj z tejto cesty na @bubotravelagency Foto: Kláštor El señor Caído. Autor: Ľ.Kučera.  

Bogota z výšin

Ľubor Kučera

22

10:06

sep

2018

Pablo Escobar- Narcos Viac o krajine

Pablo Escobar- Narcos

Mal som večer prednášku o Narcos. V Košickej Tabačke, odkiaľ Vám píšem. Vypísali jednu prednášku, a tá sa hneď vypredala a tak vypísali druhú a aj tá. Prednášal som o živote zločinca Pabla Escobara a o kolumbijských Košiciach, o Medelline. Včera sa lístky dražili: “Keby sme tu mali ešte ďalšie dve premietania, bude plno” s nadšením hovorili organizátori. Nálada bola super. Košice cestujú, Košice zaujíma svet.Kvôli Narcos som tento rok letel do Kolumbie dva razy – v apríly a auguste. Jednu našu spojku zrazilo mesiac pred našim príchodom auto, známeho Sicaria, s ktorým sa stretol Martin Hrnko, opäť zavreli do väzenia. Bogotčania Pabla Escobara nenávidia, sú principiálni, a hovoria: „To je ako ísť pozerať rodný dom Adolfa Hitlera.“ Zistiť niečo a komplexne je vcelku náročné. No postupne som nazbieral materiál, a v Košiciach bola premiéra. Od miesta, kde sa Pablo narodil, po dedinky, kde strávil detstvo, až po kde neskôr staval svoje vily na tých najkrajších miestach. O rezidencii v najlepšej štvrti Medellinu, kde jeho rodina strávila tie najlepšie časy. Hore v penthouse bývali a dole mal mučiareň.Po nádherný výhľad z väznice El Catedral – či Hotel Escobar, ako ju prezývali domáci. Kadiaľ utiekol Pablo? Viem. Aj miesto, kde skončil svoj život. Známa strecha. Kto ho zabil? Vieme, že sa zabil sám, aj keď sa o tom nikde nehovorí. Budova zozadu, kadiaľ vyskočil presne ako Javier Bardem v poslednom filme, ale aj spredu.A miesto, kde je Pablo Emilio Escpobar Gaviria pochovaný.Ako bonus Avianca, ktorú vyhodil do vzduchu, výbuch budovi DAS, ako mikulášsky darček v roku 1989. Bolo to dávno. Justičný palác na Plaza Bolivar v Bogote a jeho archív v roku 1985 vypálilo hnutie M-19. No presne na tomto istom námestí pred mesiacom, teraz v auguste, zložil prísahu nový prezident Kolumbie, ktorý porazil protivníka, ktorý bol súčasťou tohoto hnutia. Nie, to nie je až tak dávno. .. Množstvo súvislostí, a hlavne, zážitky z praxe. Prierez života Pabla mal v Košiciach úspech.Myslíte si, že od smrti tohoto zločinca sa pestuje menej koky? Naopak, Kolumbia zberala tento rok úrodu zo 170 000 hektárov, a hodnota kokaínu z takejto plochy je vyše 3 miliardy dolárov. Spojené arabské emiráty majú ropu, Kolumbia má inú úspešnú komoditu, je to bohatá krajina s top hotelmi a reštauráciami, a keď sem poletíte s BUBO, vrátite sa vcelku zdraví, opálení a v kufri s najlepšou kávou a rumom Dictator či mojím obľúbenejším Medellin, a budete nadšení. Pozrite si zájad Kolumbia 5 K a jeho varianty s Galapágami a Panamou all inclusive. Prihláste sa ešte dnes! Inak môže byť čoskoro vypredané. Fotografia: mal 44 rokov a jeden deň. Začínal tým, že kradol náhrobné kamene. Tento je vyleštený od pútnikov, mnohí ho v Medelline považujú za svätého 

Ľuboš Fellner, BUBO

16

21:10

apr

2018

NARCOS Viac o krajine

NARCOS

Keď zavriete oči a máte povedať 3 charakteristiky Kolumbie, tak v nich určite aspoň jednou vecou bude kokaín, Pablo Escobar či Narcos. My v BUBO užívanie drog nepodporujeme, pitie alkoholu aj fajčenie cigariet považujeme za zlé. No pri hľadaní pravdy a zážitkov sa aj téme “Narcos” venujeme podrobnejšie než iní. Navštívili sme priamo v Kolumbii viac lokalít s témou Narcos a každou cestou sa dostávame neustále hlbšie. Moja augustová cesta do Medellínu sa venuje v Kolumbii vyslovene tejto téme. Bohužiaľ zájazd je už obsadený ale v ponuke máme dalšie poznávacie zájazdy do Kolumbie. História Niekedy v roku 1994 som mal robiť dizertačnú prácu a téma bola: “Vplyv kokaínu na kardiovaskulárny systém” Potom som sa začal naplno venovať BUBO, no chcem povedať, že tému kokaínu mám v hlave dlho. Tú drogu som nikdy neužíval, no venujem sa jej vyše 25 rokov. Takže niečo sa na mňa za ten čas nalepilo. Inkovia poznali listy svätej rastliny koka pred 5000 rokmi. Lístky koka si indiáni zrolovali a vložili do úst. No toto “nešliape” a je to ako keď si dáte kokový čaj. Pri kokovom čaji cítite to isté čo pri šípkovom. A pri čistom žuvaní listov koka to isté ako keď žujete listy púpavy. No trikom je ak k listom pridáte zásadu. V januári 1999 sme v Amazonskej džungli Bolívie v Rurrenabaque čakali pár dní na lietadlo. Nemohlo pristáť, lebo na letisku (bolo to také trávnaté futbalové ihrisko) bolo príliš veľa vody. Tu ma naučili k listom koka vložiť sódu bikarbónu. A vtedy som niečo cítil, stŕplo mi líce a nemusel som spať, bolo mi fajn. No opäť nič prevratné, žiadne halucinácie, žiadny skvelý neohrozený pocit. Indiáni so sebou odjakživa nosili nádherné nádobky (často z rýdzeho zlata), ktoré volali poporo. V nich mali rozmliaždené mušle = zásadu. Po tom ako si vložili do úst šúľoček listov koka, tak tenkou ihlicou načreli do poporo a prihodili si do úst prášok z mušlí = zásadu. Takto to robia indiáni doteraz napríklad v horách Sierra Nevada de Santa Marta južne od prvého kolumbijského mesta založeného Španielmi. Iba ich poporo nie je zo zlata, ale z dreva či bambusu. No treba vedieť, že žuvanie listov koka nie je kokaín. Európania sa síce stretli s listami koka už pri prvých stretnutiach s indiánmi v 16 storočí, ale účinok kokaínu objavili až v roku 1880 (19. storočie). Žuvanie listov koka a užívanie kokaínu - to sú absolútne dve odlišné veci! Žuvanie kokových listov to je 0.5% účinnej látky kokaínu. Hydrochlorid kokaínu a čistý crack to je až 90 - 100% kokaínu. Prelom v účinkoch kokaínu na ľudskú psychiku priniesli práce Sigmunda Freuda, ktorý bol známym kokainistom. Freud popisoval účinky pozitívne ako: pocity úľavy nadobudnutie fyzickej sily a energie zvýšenie pracovných výkonov zvýšenie sexuálnych výkonov   Kokaín užívalo vtedy množstvo bohatých ľudí, celebrít a umelcov: Charles Dickens, Robert Louis Stevenson, Jean Cocteau, Majakovskij, Thomas Edison, či románový detektív Sherlock Holmes. Do roku 1900 bol kokaín aj súčasťou Coca Coly. Chcem povedať, že o negatívach kokaínu sa dlho nevedelo. Dnes je kokaín uvádzaný ako najčastejšia príčina úmrtia na drogy v štatistických prehľadoch Národného inštitútu drogových závislostí USA.   Rozdelenie drog Moja PhD dizertácia mala na úvod rozdelenie drog podľa prevládajúceho stavu závislosti na fyzické a psychické. Fyzické sú napríklad heroín, alkohol. Psychickou drogou je práve kokaín. Toto rozdelenie sa už dnes nepoužíva lebo sa často jednotlivé závislosti prelínajú. No o niečom toto “staré” delenie hovorí. Pri závislosti na kokaín Vám nie je fyzicky zle ak ho nemáte, nevidíte biele myši, no s ním (s kokaínom) vám je jednoducho lepšie, je vám úžasne. Kokaín proste musíte mať! Kokaín nepôsobí na fyzično, nepletie sa Vám jazyk, nestrácate koordináciu, ale je to prevažne psychická droga. Podľa účinku delíme drogy na halucinogény (napríklad lysohlávky), utlmujúce drogy (napríklad ópium) alebo stimulujúce (kokaín). Kokaín je drogou bohatých, drogou právnikov či biznismenov. Keď kokaín užijete, navonok to na Vás nevidieť a tak ho začnú ľudia užívať v stále bežnejších situáciách. Nielen pri “žúrke” a sexe, ale aj v práci na povzbudenie či na zvýšenie koncentrácie, pracovnej výkonnosti. A postupne bez tejto drogy nedokážu urobiť nič. Na Slovensku droga vstúpila okrem umenia aj do politiky. Sneh, cukor, lajna, C-éčko, kola, koks, púder či v anglosaských krajinách white lady, snowball vdychujete najčastejšie nosom. Už ani neviem v koľkých percentách 100 dolároviek našli molekuly tejto drogy, no bolo to ohromné číslo. Crack sa fajčí a pri tom vydáva praskavý zvuk (crack). V snahe znižovať cenu “kokaínu” sa podáva v rôznych zmesiach s pervitínom, s heroínom (tzv. speedball), s marihuanou (bazooka), s amfetamínom (speed). Takto vznikajú dvojité závislosti a celkovo je tento mix nebezpečnejší. Ako kokaín funguje? Kokaín patrí medzi tropány, stimulujúce sympatický nervový systém. Viaže sa na receptory (acetylcholínové a dopamínové) a tým zabezpečí anestézu a eufóriu. Naviaže sa napríklad na dopamínový receptor a tak sa na neho nemôže už naviazať samotný dopamín. Takto dopamín (hormón šťastia) ostane v nervových synapsách = nahromadí sa ho v nich viac, lebo transportér, na ktorý je už naviazaný kokaín ho neodstraňuje. A my máme prechodne lepší pocit. Podobne to funguje na sérotonín a iné hormóny (neuromediátory), ktoré sú ďalšími hormónmi šťastia a dobrého pocitu. Problém je, že po vyprchaní účinku sa ich hodnota zníži a my sa cítime blbo a ďalší problém, že postupne potrebujeme kokaínu na dosiahnutie rovnakého účinku trošku viac… Stimulácia sympatikového nervového systému spôsobuje vyplavenie adrenalínu a tým pocit sily, výkonnosti, potlačí sa pocit hladu a únavy. Zvyšuje sa frekvencia srdca, zrýchli dýchanie, rozšíria sa zreničky, Cieľom mojej dizertácie bolo skúmať účinky tejto drogy na srdce. Sú totižto zaznamenané prípady infarktu už po prvej dávke, infarkty u 30 ročných kokainistov, fatálne poruchy srdcového rytmu po požití kokaínu a pod. Pri dlhšom užívaní je človek bez dávky nepokojný, paranoidný so zníženým libidom, depresívny, s dierou v nosnej prepážke. Depresie po odznení účinkov ženú človeka získať drogu za každú cenu, aj za cenu vraždy. A keď ju nemajú, dochádza k samovraždám, depresie sú silné. Kokaín je veľmi nebezpečnou drogou! Preto tento článok nie je oslavou narkobarónov a neglorifikuje ich.   Pablo Pablo Escobar biznis s kokaínom rozbehol do neuveriteľných rozmerov. Dovtedy policajti naháňali vlasatých hipíkov s balíčkom marihuany. Escobar rátal dodávky kokaínu na tony. Cena kila kokaínu v Kolumbii je 900 USD, no v USA 150 000 USD. Na výrobu 1 kila kokaínu potrebujete asi tonu kokových listov. Táto tona stojí iba 250 USD, tona najlepších listov koky 300 USD. Čiže ak porovnáte cenu tých najlepších lístkov koky a potom predaj v USA, tak marža je 50 000%. Escobar vlastnil celú sieť od pestovania koky (najlepšia koka sa pestuje vo vyšších nadmorských výškach Kolumbie a Peru), po spracovanie v “laboratóriách” na kokaín a aj distribúciu a predaj. Takto sa stal najbohatším narkobarónom planéty a jedným z najbohatších ľudí sveta. Keby bol kokaín legálny ako alkohol, ide o úžasný “biznis case” a ospevovaného podnikateľa typu Stevea Jobsa. O hyperúspešných podnikateľoch sa nakoniec napíše kniha či dokonca natočí film. No o Pablovi Escobarovi sa napísali tucty kníh a natočilo mnoho filmov. Jeho syn si na tom dokonca postavil svoju živnosť. Na znalosti Pabla Escobara profituje aj jeho brat, ktorý je aktuálne v biznise s blockchainom. A nielen on. Úspešná séria Narcos v edícii Netflixu spôsobila svetové šialenstvo a “narcosmániu”, na ktorej sa priživujú mnohí. Nájsť pravdu je stále obtiažnejšie. Pablo sa narodil do chudobných pomerov, otec bol roľník (nikdy sa nezmieril s tým, že jeho syn je zločinec a nenechal sa synom nikdy uplatiť a žil na svojom ranči – na svojej fince až do smrti) a matka učiteľka. Boli chudobní a keď sa deti Pablovi v škole vysmievali pre jeho škaredé topánky, išla do obchodu a ukradla mu jedny. Svojho synáčika milovala. Pablo sa začal živiť pašovaním. Všetkého. Okrem iného kšeftoval aj s kradnutými náhrobnými kameňmi. Potom k tomu pridal pašovanie cigariet (viac viď. Vojna Marlboro), marihuany a nakoniec sa dostal ku kokaínu. Napadla ho neuveriteľná drzosť, pašovať túto drogu do USA, konkrétne do Miami, kde žije silná latinoamerická komunita. Marža bola obrovská. A Pablo sa rozhodol robiť to veľkom. V 70 rokoch jeho Medellínsky kartel dovážal do USA 80% kokaínu. A trh neustále exponenciálne rástol.   Zločinec s veľkým srdcom Pablo bol veľkou osobnosťou. Hrubý zločinec bol rodinne založeným katolíkom. Svoju ženu Máriu si vzal keď jej bolo 15 a do konca života sa milovali. Hovorí sa, že sa k nej vždy veľmi pekne správal, vždy úctivo, spoločné obedy boli sväté, tancovali spolu salsu, vždy to bola pre neho tá prvá. Pablo Escobar mal sociálne cítenie a pomáhal chudobným. Pablo vystaval v Medellíne pre chudobných celú jednu štvrť. Ľudia ho v tomto druhom najväčšom meste Kolumbie milovali. Mnohí mali jeho obrázok zavesený v kuchyni vedľa Ježiša Krista, ako svätého. Keď sa vrhol do politiky bojoval proti elite Kolumbie. Táto biela elita je v každej z latinoamerických krajín a hŕstka elity ovláda celú krajinu. Zažil som zopár volieb a v Guatemale boli billboardy, kde ukázali fotografiu kandidáta a aj štvorček, ktorý mali voliči zaškrtnúť. Indiáni totižto odvolili, no keďže boli negramotní, tak do urny iba vhodili lístok, ale nezačiarkli meno a ich hlasovací lístok bol neplatný. Takto vždy vyhral biely politik, často s podporou USA, či aspoň americkej firmy ako United Fruit Company, ktorá pestovala banány. Neskôr sa firma premenovala na Chiquita a táto spoločnosť dala vzniknúť termínu :banánové republiky. Pablo dával peniaze kostolom, podporoval školy, staval futbalové ihriská, nemocnice, rozdával jedlo chudobným. V istom ohľade to bol dobrý človek.   Pobyt vo vlastnom väzení Pablo založil tzv. Medellínsky kartel a stal sa najbohatším Kolumbijčanom, poslancom (na 2 roky) a jedným z najbohatších ľudí na našej planéte. Z poslaneckého postu ho vylúčili a kolumbijská vláda podpísala s vládou USA zmluvu o extradikcii zločincov. Pablo si predtým na nádhernom mieste vystaval svoje vlastné väzenie “La Catedral”, s ruletou, biliardovými stolmi, futbalovým ihriskom, všetkým luxusom. Mal tu zarámovaný “svoj prvý milión” a odtiaľto s úsmevom riadil svoje obchody, ktoré sa neustále rozrastali. Vedel, že keby ho vyhostili, stratil by všetko. Začal tlačiť na vládu, aby zákon o vydaní zločincov do USA zrušila. Najprv sa ponúkol splatiť Kolumbijský štátny dlh v sume 10 miliárd dolárov. No keď vláda nesúhlasila, začal terorizovať miestne obyvateľstvo s tým, že neprestane, dokým vláda zákon nezmení. O mojom pocite z Kolumbie pred 20 rokmi, kedy tu vládol strach píšem v tomto článku. Ľudia sa báli ísť do obchodu, či do reštaurácie, v mestách po ulici nechodila ani živá duša. Všetci sa báli, že obchod vybuchne, že v reštaurácii sa bude strieľať. Ľudia boli väzňami vo svojej vlastnej krajine. Skoro každá rodina má z tohoto obdobia príhodu s výbuchom v ich blízkosti, či mŕtveho rodinného priateľa. Pablo bojoval proti celej armáde Kolumbie. Na Justičný palác v Bogote poslal marxistické jednotky M-19, ktoré vypálili archív a tak sa Pablo zbavil dôkazov. Keď chcel spáchať atentát na prezidentského kandidáta Césara Gaviriu (ktorý sa neskôr stal prezidentom), tak nechal vyhodiť do vzduchu celé lietadlo spoločnosti Avianca. Dnes ide o spoľahlivú spoločnosť, s ktorou sa aj vo veterných Andách cítim bezpečne. Vtedy skoro skrachovala. Tak ako sa Pablo spojil s marxistami, tak na jeho zlikvidovanie použili grázlov z polovojenskej protimarxistickej organizácie Los Pepes, ktorých platilo CIA. Bratia Castañovci, sadistickí hrdlorezi mali najmodernejšiu výbavu, nočné videnia, informácie z DEA (protidrogové oddelenie: Drug Enforcement Administration), najmodernejšie odpočúvacie zariadenia. Brutálnym spôsobom vraždili jedného Pablovho spojenca za druhým, včítane celých rodín, žien a detí. Pablove impérium postupne upadalo, až zrazu spadlo na úplnú nulu. Jeho biznis prebral druhý kartel z južného mesta Cali. Najbohatší zločinec v histórii Sú známe príbehy, kedy bol Escobar s rodinou na úteku a v dome v horách bola zima (píšem o zime v článku o Bogote) a keďže tu ústredné kúrenie nebýva, Pablo potreboval zakúriť. Dreva nebolo a tak spálil asi 2 milióny USD. Mal toľko peňazí, že ich nebolo kde zakopávať. Dokonca aj jeho podriadení, ako napríklad pilot lietadla, ktorý vozil kokaín do USA, Barry Seal mal toľko peňazí, že nevedel, čo s nimi, nemal ich kde dať. Túto postavu vo filme Nebeský gauner (American made) hrá Tom Cruise a film ukazuje, že peniaze mal všade, v krabiciach od topánok , v každom šuflíku, keď chcel ďalší milión zakopať v záhrade, tak ako začal kopať vykopal ďalšie peniaze. Bolo ich toľko, že peniaze sa nedali “preprať”. Nefungovalo to, čo za Al Caponeho – ten bol oproti Escobarobi doslova chudáčik. Escobara nakoniec zastrelili. Mal 44 rokov. Od roku 1987 až do 1993 bol podľa magazínu Forbes jedným z 10 najbohatších ľudí našej planéty. Tento miliardár bol zodpovedný za smrť 4000 ľudí, z toho 200 sudcov a 1000 policajtov. V poslednom období vyplácal kohokoľvek, za hlavu policajta. Stačilo ktoréhokoľvek zastreliť a dostali ste odmenu. Byť policajtom bolo veľké hrdinstvo a preto je polícia v dnešnej Kolumbii rešpektovaná a ľudia si policajtov vážia. Escobar vlastnil 140 lietadiel, 32 jácht a 2 ponorky. Jeho bohatstvo bolo nepredstaviteľné. Každý deň prepašoval do USA 15 ton kokaínu. Na jeho pohrebe v Medellíne sa zúčastnilo 25 000 ľudí. Koniec obchodu s kokaínom? A čo sa stalo po zabití Escobara? Skončilo sa v Kolumbii násilie? Vymýtil sa diabol menom kokaín? V žiadnom prípade. V tej sekunde ako skončil Medellínsky kartel sa jednotkou stal Cali kartel vedený bratmi Rodriguézovcami. Cali kartel nie je až tak známy ako Pablo Escobar a jeho Medellinský kartel, no po smrti Escobara to boli práve oni, kto prevzali opraty v biznise s kokaínom. Cali kartel sa preslávil možno iba tým, že po tom, čo si dal omylom kolumbijský futbalista na majstrovstvách sveta v roku 1994 vlastný gól, tak ho zastrelili. Cali sa nachádza na juhu a ide o tretie najväčšie mesto krajiny, známe tancovaním salsy. Guilberto a Miguel Rodriguezovci si udržiavali na rozdiel od Pabla Escobara tzv. nízky profil. Nikto o nich nič nevedel. Systémom ich práce nebolo násilie, ale skôr úplatky. Neskôr sa prevalil 10 miliónový úplatok (v dolároch) na prezidentskú kampaň hneď pol zavraždení Escobara. Sampers sa v roku 1994 aj prezidentom stal. Agent DEA nazval Kolumbiu Narco –demokraciou. Všetci štyria najvyšší členovia kartelu (okrem bratov to bol Čepe a Pačo) sa vydali kolumbijskej polícii. Guilberto prezývaný “šachista” mal s vládou dohodu o ukončení činnosti. Mali toľko peňazí, že sa chceli zmeniť na serióznych podnikateľov. No nakoniec sa prevalili úplatky a vraždy. Čepe z väzenia utiekol a zabili ho. Pača navštívil vo väzení nájomný vrah a zastrelil ho 7 ranami do hlavy. Bratov Rodriguezovcov previezli do USA kde doteraz sedia. Kolumbia je dnes bezpečnou turistickou krajinou. Dokonca aj Cali je dnes po dlhých rokoch bezpečné. No džungľa, juh krajiny pri hraniciach s Ekvádorom a zopár prístavov na brehoch Tichého oceánu sú stále v rukách narkotrafikantov a sú extrémne nebezpečné. Odtiaľto putuje kokaín na sever do bohatšej Severnej Ameriky. Dnes Kolumbia produkuje o 20% viac kokaínu, než za čias Escobara či bratov Rodriguezovcov a niektoré odhady hovoria ešte o väčšom náraste. Rozdiel je v tom, že neexistuje jeden človek, či jeden kartel, ale produkcia sa rozdelila medzi viacerých menších hráčov. Plus, distribúcia a predaj je dnes v rukách mexických organizácii. A najväčšie peniaze sa vždy robili pri predaji. To je aj dôvod vojny gangov v Mexiku. Ide skutočne o veľké peniaze a objem biznisu vraj medziročne neustále rastie.   Pohľad znútra Kolumbijčania sa na fascináciu Pablom Escobarom a celkovo na Narcos pozerajú ako na úchylku. Tvrdia, že nebyť odberu v USA, tak by tieto problémy nemali. Blamujú USA, že si nevedia urobiť doma poriadok. Na úkor nenásytného, po drogách prahnúceho trhu v USA sa sila narkomafie v Kolumbie posilňuje. Druhou vecou je to, že všetky tie príhody ktoré nájdete na Netflixe sa udiali v nedávnej minulosti a každý si na ne pamätá. Kolumbijčania boli väzňami vo vlastnej krajine. Narkomafia bola spojená s politikmi, ale aj s marxistickými ľavicovými vojenskými revolučnými organizáciami. Keď ste sa vydali na rodinný výlet autom z Bogoty ku Karibiku, tak ste mali prakticky 100% istotu, že vás zastavia, okradnú a zrejme vám zoberú auto. FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie) mali pod palcom väčšinu ciest a prepadávali aj autobusy. Do dnešných dní si vás po nastúpení do medzimestského autobusu nafilmujú, aby bolo jasné, kto v autobuse cestoval. FARC unášali ľudí a žiadali výkupné. Julio mi hovorí ako jeho babička musela získať pečiatku na miestnom výpise z registra trestov. Ak chcela niekde cestovať, musela byť “čistá” a keď budovu opustila, tak tá vybuchla. Babička prežila. No iné rodiny toľko šťastia nemali. Vybuchovali obchodné domy, trhy, hračkárstva. “Bolo to strašné” hovorí Julio vážnym hlasom. Šéfovia FARC boli často naivní intelektuáli inšpirovaní kubánskou revolúciou a očarení marxistickými ideami. Olej do ohňa prilievala aj svinská zahraničná politika USA. Plus, špinavé peniaze z obchodu s kokaínom. FARC bojovali v 10 ročnej občianskej vojne. Počas La Violencia bolo zabitých 200 až 300 000 ľudí. O FARC sa hovorí ako o najbohatšom revolučnom hnutí sveta. Po podpísaní dohody, za ktorú získal prezident Kolumbie Nobelovu cenu za mier sa FARC dostalo do kolumbijskej vlády. Tým prezidentom bol Juan Manuel Santos. Potom sa vypísalo referendum, kde sa všetkých Kolumbijčanov pýtali “chcete mier?” a odpoveď bola prekvapujúca “Nie” Tesne, ale vyše 50% Kolumbijčanov hrdo povedalo nie. Ľudia FARC nenávideli. No potom sa všetci tvárili, že referendum sa nekonalo. V Kolumbii sa práve teraz konajú ďalšie prezidentské voľby a je dosť možné, že bývalý ľavicový radikál v nich zvíťazí. Očakáva sa veľký boj medzi Alvarom Sergiom Fajardom a Gustavom Petrom. Petro bol ako 17 ročný členom neslávne známeho M-19, ktoré spomínam s útokom na Justičný palác v Bogote, ktorý financoval Pablo Escobar. “Je to všetko zložitejšie” hovorievajú Kolumbijčania.   Čo sa dá z Narcos vidieť? V Bogote sedím v bare, kde Narcos natáčali. Červené stoličky sú nezameniteľné. Bar sa nachádza v blízkosti múzea Zlata s výhľadom na námestie, kde asi 300 študentov naraz fajčí marihuanu. V štvrti La Candelaria je peknou budovou bývalá budova DNA. Počas Escobara tu vybuchla bomba. Teraz tu predávajú drahé byty. Kúsok sa nachádza námestie Bolívara s Justičným palácom, na ktorý zaútočilo M-19. Prechádzame z Armenie do Solenta a na kopčeku vedľa cesty vidíme vypálený dom. “Toto je vila Carlosa Lehdera” hovorí Julio. Tu v regióne kávy mimo hlavných turistických trás býval jeden z najväčších narkobarónov. Minulý rok hrali Rolling Stones po prvý raz v Kolumbii. “Rolling Stones po prvý raz v Kolumbii” hlásali reklamné slogany. Hovorí sa však, že to nebolo po prvý raz a že hrali už v tejto vile. Ten bláznivý excentrický chlapík obdivujúci Adolfa Hitlera bol spojencom Pabla Escobara. Vlastnil súkromný ostrov na Bahamách. Bola to strategická lokalita a malé lietadlá ktoré odlietali z Kolumbie práve na tomto ostrove pristávali a tankovali, aby doleteli ďalej tých 340 km do Miami. Lehderovi znížili trest, keď vypovedal proti prezidentovi Panamy Manuelovi Noriegovi. Aj tento chlapec hral najvyššiu ligu a jeho majetok sa odhadoval na bezmála 3 miliardy dolárov. V Kolumbii BUBO navštevuje ženskú väznicu, kde máme večeru. Väčšina zo 130 väzenkýň má trest, ktorý sa prelína s kokaínom. Je mnoho vecí ohľadne Narcos, ktoré vidíme. Nechcem o tom písať, je za tým veľa investigatívy a mnoho kontaktov. Bez toho nemáte šancu! Základom je samozrejme Medellín. Nádherne položené kultúrne mesto, pre ktoré je Pablo Escobar stále bohom. Fotografia: sedíme pri stole v jednej z najluxusnejších reštaurácii Bogoty v Zona Rosa. Vedľajší stôl je rezervovaný na meno Andrea Escobar. Keď sa na to spýtam čašníka, iba mi v tichosti prikývne.  

Ľuboš Fellner, BUBO

14

18:53

apr

2018

Bogota Viac o krajine

Bogota

Bogota leží 4 stupne od rovníka a tak musí byť slnečná a horúca. Chyba! Bogota je iná než si predstavujete.Vyššia – studenšia - daždivejšia Aj som vedel, že Bogota leží v Andách vo výške vrcholkov našich Tatier (priemerná výška 2640 mnm), no v noci je väčšia zima než by ste rátali. Ako “pyžamo” si treba zobrať termoprádlo. Teda ja som bol OK, ale mnohé klientky sa mi ráno sťažovali, že drkotali zubami celú noc. Väčšina hotelov totižto nemá zavedené ústredné kúrenie a tak buď kúrite klimatizáciou, niektorí kúria fénom …. a pribaliť si so sebou ohrievač je určite náročnejšie než termoprádlo. Áno následne v iných častiach Kolumbie termoprádlo už nevyužijete a cez deň budete spomínať na príjemnú Bogotu, no tu v Bogote budú zimomraví za tento nočný tip povďační. Bogota sa nachádza v tzv. Intertropikálnej konvergentnej zóne a keď prší, ako keby vás obliali vedrom, zmoknete až po spodné prádlo. Ako obuv sú ideálne cestovateľské sandále (Tewa), lebo iné topánky vám zmoknú a nevysušíte ich. Ja som si dal mokré topánky do laundry s tým, že som vlastne zaplatil za sušenie. Vždy si na prechádzky mestom pribaľte nepremokavú šuštiačku! Vysoké vrchy Ánd zachytia každý mrak a rozprší sa ani neviete ako. Vtedy sa hodí aj mikina, lebo začne byť zima. Fľaša s vodou je samozrejmosťou. Cez deň je teplo a vo vyšších nadmorských výškach s menej kyslíkom dýchate viac razy za minútu, viac tekutín teda vydýchavate a musíte viac piť. Náznaky výškovej choroby sa prejavia až tretí deň pobytu vo výškach. Majte vo veľkej batožine ešte jedny náhradné dlhé nohavice keď zmoknete, tak si máte čo prezliecť na druhý deň.Obrovské bohaté mesto Bogota je ohromné mesto, patrí medzi najväčšie v Južnej Amerike. Metropolitné územie má 10 miliónov obyvateľov, a tým je územie Bogoty 4 najväčšie megapolis v celej Latinskej Amerike (od Mexika po Patagóniu.) Samotné mesto Bogota má 8 miliónov. To je ohromné číslo, a cítiť to. Všade je plno a biznis prekvitá. Do drahej reštaurácie v srdci Zona Rosa ideme taxíkom vyše hodiny, reštaurácia je obrovská, no keby sme nemali rezerváciu, nezoberú nás. Našu rezerváciu preverujú 2x, nakoniec sedíme vedľa stola s rezerváciu na meno Andrea Escobar. Andrés DC je reštaurácia položená na 5 poschodiach. Hore je nebo, dole je diskotéka- peklo. Všade hrá živá hudba “Kto je kráľovnou a kráľom tohoto stola?” pýtajú sa hudobníci a keďže všetci škodoradostne ukazujú na mňa a Mišku, dostávame obaja koruny na hlavu a kráľovské šerpy vo farbách kolumbijskej vlajky. Ceny všetkého sú vyššie než v Bratislave. Skúšam si objednať fľašku chilského vína za 30 Euro, ale aj keď ju majú napísanú vo vínnej karte, nemajú ju fyzicky. Namiesto toho mi čašník s úplnou samozrejmosťou ponúka fľašku argentínskeho Malbecu za 150 Euro. Toto je krajina tretieho sveta?Svätý vrch Monserrate Bogota, to sú obrovské vzdialenosti a neustále dopravné zápchy. Je to tretie najvyššie položené hlavné mesto sveta. V La Paz chodíte hore dole, tu je to na 99% skôr pohyb po rovine, čo je príjemnejšie. Možno viac podobné Mexico D.F., ale omnoho krajšie a zasa viac príjemných kopčekov, asi ako v Bratislave. No tak ako má Bratislava Kolibu, má Bogota 2 vysoké kopce – doslova symboly mesta. Monserrate (3223 m) a Guadeloupe (3317 m) nachádzajúce sa v Kordilliera Orientale, východne od mesta. Po Guadeloupe sa štverajú favely (slumy = príbytky najchudobnejších) a aj keď je trošku vyšší, tak omnoho známejší je Monserrate. Je to prvá vec čo v Bogote navštívime a ja tento postup odporúčam. Ráno je šanca na lepšie počasie a teda lepšie výhľady, plus, ak máte sprievodcu, ukáže vám z vrchu “celú” Bogotu ako na dlani a vy získate najlepší prehľad z vtáčej perspektívy. Čo sú tie farebné paneláky pod nami? Kde je náš hotel? Chudobné štvrte ktorým sa vyhnúť, bohaté štvrte najvyššej vrstvy a štvrte, kde je cez deň (za svetla) bezpečne. Vyrážame pešo z hotela položeného vo štvrti La Candelaria a k lanovke ideme asi 20 minút. Oproti hotelu je mnoho zmenární otvárajúcich okolo 8.30 ráno. Ľahko tu zmeníte peniaze dobrým kurzom a netreba ani otlačok vášho palca, ako inde. Celkovo v celej Kolumbii chcú pri platbe kreditkou vaše ID (napr. pas – kópiu pasu) a od domácich aj scan palca. Ide o súčasť boja proti praniu špinavých peňazí. Pokračujeme cez námestie Novinárov (s majestátnou sochou Simona Bolivara), popri kanáli, pri ktorom sú vysadené stromy, okolo najlepšej privátnej univerzity štátu (Universitad de los Andes) a domu (Quinta de Bolívar), kde bývaval po vyhratej vojne za slobodu slávny osloboditeľ Simón Bolívar v čase, keď navštevoval Bogotu. Po 20 minútovej prechádzke sme pri dolnej kabínke. Ideme zubačkou, ktorú postavili Švajčiari a ktorá v určitých úsekoch prekonáva 80 stupňový uhol a prechádza tunelom na vrchol. Z vrcholovej stanice zubačky ideme 12 minút pomaličky cestou s menším stúpaním (tá vpravo) až k bielemu kostolíku, v ktorom je uložená socha Padlého Krista. Cez víkend sem prichádzajú pútnici, aby sa tejto slávnej soche El Señor Caído de Monserrate, poklonili. Na tomto mieste sa vraj vyliečilo už množstvo kriplov. No mňa moje maratónske bedrá bolia naďalej. Ide o najsvätejšie miesto Bogoty, čo v katolíckom meste veľa znamená. No toto miesto vyznávali už indiáni kmeňa Muisca a bolo sväté ešte pred Kolumbom. V stánku vpravo od kostolíka (zopár schodíkov dole) kúpim čaj z koky. Vypýtam si tácku a prinesiem čaje na múrik pred kostol. Potom popíjame teplý čajík, ktorý nám vo výške 3200 m dodáva energiu, akú dodával domorodým indiánom po stáročia. Čaj z koky nie je kokaín! Je síce silný, ale asi ako šípkový čaj…no proste, dá sa zvládnuť. A ukazujeme si mesto z vtáčej perspektívy. Vľavo je kopec Cerro de Guadalupe s bielou Panenkou Máriou a na jeho úpätí favely. Je to na juhu a to je celkovo oblasť chudoby. Potom je historicky farebná štvrť La Candelaria, okolo ktorej sa nachádza všetko, čo v Bogote turista potrebuje vidieť. Ďalej za Candelariou jasne vidíme veľký park. Ten sa nachádza v bývalej najhoršej štvrti mesta. Vždy tam boli drogy, zbrane, prostitúcia a neskutočné násilie. Nedalo sa s tým už nič robiť, aj policajti sa sem báli chodiť. A tak celú štvrť raz vláda zbúrala a vznikol park. Smerom na západ k letisku žije stredná vrstva a na sever vrstva bohatých. Podľa toho kde žijete, podľa toho ste vo svojej kaste, všetci to vedia a podľa miesta bydliska dokonca platíte dane.Ako sa vychystať na prechádzky Bogotou:Ráno si dajte polievočku caldo a potom kávičku a okrem “tinto”, čiže slabučkého Americano, si tu v hlavnom meste už viete dať aj chutné presso.Zoberte si so sebou ruksačik/taštičku a do nej si vložte a) fotoaparát (nenoste ho na krku) b) mikinu (keď zájde slnko, resp. začne pršať je zima) c) nepremokavú šuštiačku d) malú fľašku s vodou e) opaľovací krém (vo výškach riadne opaľuje aj keď sa nezdá) Dlhé slušné nohavice. Na hlavu kolumbijský klobúk. Do vrecka vizitku hotela. Kópiu pasu, kreditku, cash- len na daný deň. Originálny pas a ostatné peniaze nechajte v hoteli schované vo veľkej batožine či sejfe.Itinerár Monserrate:8.00 hotel (La Candellaria) – k zubačke pod Monserrate: peši, čas 20 minút. Tip: pozorujte úžasne veľa energických mladých ľudí mieriacich do univerzít8.30 zubačka na Monserrate (2600m- 3200m), zubačkou 12 minút . Tip: skúste sa pre lepší výhľad dostať do prvého – horného oddelenia zubačky.8.45: krátka prechádza ku kostolíku, peši 10 minút. Tip: vyberte sa pravou stranou (cestičkou), táto cesta je menej príkra a v tých výškach je to cítiť.9.00: Kúpte si kokový čaj a vychutnávajte pohľad z vtáčej perspektívy. 30 minút. Tip: nebojte sa toho čaju, toto nie je kokaín. Ale čaj funguje fajn na výšku a zimu.9.45: zbehnite dole k hornej stanici zubačky druhou strmšou cestičkou. 5 minút peši. Tip: pozorujte výrazné, žlté zvonovité kvety Brugmansie, obsahujúce alkaloid skopolamínBurundanga- droga pravdyAk vám dajú výťažok z kríku Brugmansie do drinku, tak poviete pravdu a budete robiť všetko, čo od vás chcú. “Daj mi svoj mobil” a vy poslúchnete. “Aký je PIN tvojej karty?” a pod. Sú dokonca zaznamenané “dobrovoľné” znásilnenia. V Kolumbii toto volajú burundanga a pre individuálnych cestovateľov to začína byť skutočný problém (nárast 20% za posledný rok). Minulý rok sa každých 10 hodín udiala takáto otrava a tento rok je prípadov opäť viac. Je zaujímavé, že viac sú postihovaní muži, ktorým do drinku vhodí drogu obsahujúcu skopolamín fešná Kolumbijčanka či Venezuelčanka. Burundanga – “Diablov dych” nemá žiadnu vôňu, žiadnu chuť ani zápach. Často sú v tomto biznise zapojení falošní policajti a falošní taxikári.- nechoďte do barov sami- nikdy neakceptujte drink ani cigaretku od cudzinca- pas nechajte na hoteli- drahé hodinky a šperky si vôbec do Kolumbie neberte- taxík berte po konzultácii s BUBO sprievodcom (žijú tu a vyznajú sa) La CandelariaPo tom ako zídeme dole z Monserrate, pokračujeme prehliadkou La Candelarie. Ide o historickú štvrť mesta, to najstaršie, čo Bogota má. Tu Bogota vznikla, nachádzajú sa tu vládne budovy, prezidentský palác, farebné domy, kde zo striech na nás čumia (v Bratislave máme Čumila čumiaceho z kanála) rôzne postavy. Všetko je veľmi farebné, niečo medzi Olindou a Valparaisom, jednoznačne farebné ako La Boca, či Bo Kaap. To bolo pre mňa prekvapivé, lebo som to čakal tu v Kolumbii iba v starej Cartagene.Začiatkom prehliadky je námestie Plaza Bolívar, ktoré vyzerá ako španielske Plaza Mayor (napríklad vo Valladolide) a tak sa aj predtým volalo. Najstaršou budovou na námestí je katedrála, potom Capitolio, kde zasadajú obidve komory parlamentu, Palacio Liévano a moja obľúbená budova najvyššieho súdu – Palacio de Justicia. Za rohom je Casa de Nariňo, sídlo prezidenta. Najmodernejšou budovou je Justičný palác. V roku 1985 na neho zaútočili marxistické jednotky M -19 (25 mužov a 10 žien), ktoré to vykonali na popud drogového dílera Pabla Escobara a spálili celý súdny archív. 11 z 25 najvyšších sudcov bolo mŕtvych. Následne túto budovu úplne prestavali. O týždeň po tejto tragédii vybuchla sopka v “Regióne kávy” ktorý taktiež navštevujeme a bahno zalialo celé 25 000 mestečko. “Toto bol najhorší rok v novodobých dejinách” hovorí mi Julio. Z hlavného námestia idete hore kopčekom a je dobré vedieť cestu. Aby ste nechodili hore-dole práve kvôli tomuto kopcu. Obedujeme na najlepšom mieste priamo na námestíčku Plazoleta Chorro de Quevedo, kde stálo v roku 1538 prvých 12 chatrčí zakladateľa Santa Fé de Bogotá Gonzala Jiménez de Quesáda. Pri hľadaní El Doráda tu založil hlavné mesto Novej Granady. Obed začíname hustou polievkou Ajiaco. V hustom kuracom vývare so zemiakmi (3 druhy) a guascas (Galinsoga parviflora) je nahádzané všetko, čo mali v kuchyni, zdá sa mi. Teda donesú to zvlášť a vy si to do polievky nahádžete sami. Aj kukuricu, avokádo, kapari, aj ryžu. Je to vynikajúce! Celkovo Kolumbijci varia ako naše babičky. Nevyzerá to na pohľad na haute cuisine, ale je to vynikajúce a výživné. Po Ajiaco (čítaj achiáko) by som na Monserrate vybehol, toľko mám energie. La Candelaria je v noci trošku nebezpečná a o 22.00 je všetko pozatvárané a skoro z každého baru Vás vyhodia. Ak priletíte z Európy, tak ste aj tak strašne unavení a ste radi, ak “dožijete” do 20.00.MúzeáBogota má okrem najlepších univerzít aj najkrajšie múzea krajiny. A múzeum Botera a múzeum Zlata sú zážitkom – aj pre tých, ktorí múzeám neholdujú.Múzeum Zlata (Museo del Oro) je absolútnym základom a ide o najlepšie múzeum svojho druhu minimálne na kontinente. Múzeum je moderné a je v ňom 55 000 artefaktov. Všade, kam sa pozriete, je zlato. Vrcholom prehliadky je miestnosť, kde sa simuluje rituál hádzania zlata El Doradom do jazera. Práve tento rituál bol pre Európskych dobrodruhov tak fascinujúci, že za ním putovali od mora cez nebezpečné územia, až sem, hlboko do Ánd. Hodina na múzeum stačí. Dobrý sprievodca vás prevedie a ukáže najdôležitejšie artefakty.Druhým “povinným” múzeom je múzeum Botero s dielami Fernanda Botera. Som prekvapený, ako málo Slovákov tohoto génia pozná. Ja sa s jeho dielami – sochami ohromných rozmerov- stretávam po celom svete, napríklad v centre Jerevanu, Jeruzalema, Saint Tropez, Santiago de Chile, Barcelony, Madridu, Singapuru, Medellínu (tu sa narodil a je tu najviac jeho diel). Nedávno som bol na výstave Botera vo Verone, kde som si aj kúpil knihu od Rudy Chiappiniho o Boterových maľbách. “Nemaľujem tučných ľudí, ja iba pracujem s priestorom” hovorieva.Čo si ešte všimnúť na prechádzkach:Celková atmosféra temperamentu a kultivovanostiVeľmi pekná moderná architektúraUniverzitný duchKaviarne a domy spojené s Narcos Náš hotel má najlepšiu polohu na hranici štvrte Candellaria. Večer vybehneme do baru kúsok na námestie. Je noc, no mesto je plné, premieta sa na plátno, rozprestreté na ulici. Asi 300 študentov tu fajčí marihuanu. Pijeme Club Colombia, odporúčam zlatú (oro), lebo často majú 3 druhy. Nemci majú v Bogote dobré meno a ako Germania sú označované najlepšie lokality či realitné projekty. Nemci tu zanechali aj kvalitné pivovary a vysokú pivnú kultúru. Víno sa dováža z Chile a Argentíny. Ďalšie pivká okrem Club Colombia sú BBC (Bogota Beer Company) -vtipný názov však. Poker a Aguilla sú ľahšie a lacnejšie. Tekutiny dopĺňať treba. Pivá sú 0.33dcl. O 22.00 všetko v okolí Candelárie zatvárajú.Tipy na Bogotu:- cez deň je tu veľmi príjemne, ale v noci musíte rátať so zimou a celý deň 365 dní v roku s dažďom- nie je metro, zato neuveriteľné zápchy. Mnohí zmeškali odlet lietadla, lebo prišli neskoro- trh s ovocím je dobrým tipom- vždy noste šuštiačku. Dážď prichádza zväčša poobede- dbajte na zvýšený príjem tekutín- nenechajte sa okradnúť!- a nezmeškajte (pre dopravnú zápchu) odletBogota: 3. najvyššie položené hlavné mesto sveta s priemernou nadmorskou výškou 2640m. 4. najväčšie mesto Latinskej Ameriky (cca 8 miliónov obyvateľov) Letisko El Dorado je najlepším letiskom Južnej Ameriky (podľa Skytrax 2018) Kolumbia má jeden z najlepších systémov adries na svete = všetko je jasné BezpečnosťČo sa týka bezpečnosti, rozlišujte medzi dňom a nocou a dajte na rady svojho sprievodcu, ktorý sa tu vyzná a vie, ktorá štvrť je OK, a kde Vás okradnú. Bezpečné oblasti Bogoty sú ZonaRosa, Parque 93, La Candelaria, Zona T, Zona G a Usaquen.Násilné prepadnutia – rady:Základom je sedliacky rozum. Skúsený cestovateľ vie, čo má robiť. Stretol som mladého backpakera z Ruska bez mobilu, zato s dvoma ranami po noži pod rebrami. No som presvedčený, že mne by sa toto nestalo. Prečo? Lebo viem!Majte vo vrecku ruličku bankoviek v hodnote asi 2 až 3 Euro v miestnej mene – Bolivar – to je cca 9 000 COP. Keď vás prepadnú, túto “ruličku” odovzdáte. Nenoste na krku zlatú retiazku. Na ruke nenoste drahé hodinky (keď Vám ich budú z ruky trhať, vykĺbia Vám ruku v ramene), v ušiach nenoste veľké náušnice. Netelefonujte na ulici z drahého iPhonu. To ako keby ste hovorili zlodejovi – zober mi ho prosím. Nevyberajte z bankomatu na ulici. Kto vyberie z bankomatu, má peniaze. To vie každý zlodej a číhajú na to. Jazdite overenými – bezpečnými taxíkmi. Hotel, ale aj slušná reštaurácia také (taxi seguro) ponúkajú. Neužívajte kokaín aj keď je lacný. Používanie marihuany je OK, ale užívanie kokaínu sa postihuje ako u nás! Vyhýbajte sa tomu – ľahko sa dostanete do problémov (polícia ozajstná či falošná) Rozlišujte deň a noc. Pamätajte, v noci sa bezpečná ulica mení na bojisko. Ak ste chodili večernou Kinshasou, Lagosom, Port Moresby, Jubou či Tegucigalpou, a prežili ste a neokradli Vás, tak vyššie rady pre Vás neplatia. Ste proste OK a do Bogoty môžete vziať aj svoje malé deti.Záverečné poznámky o bezpečnosti:Klienta BUBO nikdy v Bogote neprepadli! Ja som bol v Bogote aj s mojou 7 ročnou dcérou. Ak vyrazíte s partiou Bubákov a ste štyria, tak ste v oveľa väčšom bezpečí než ak ste samotná žena či starší pár. Každopádne Bogota s BUBO je bezpečná.Čo v Bogote musíte vidieť:MonserrateMúzeum ZlataMúzeum BoteroŠtvrť La CandelariaŠtvrť Zoza Rosa--------------------------------Píšem, že Bogota je upršaná a studená. No o Bogote sa dá hovoriť ako o meste večnej celoročnej jari. Do obeda je väčšinou slnečno a teplo. A keď prší? Navštívte nádherné múzea, divadlo, kino, dajte si kávičku (napr. v miestnom Sturbuckse - Juan Valdes). Mne sa veľmi páčilo aj na trhu Paloquemao. Kvetinový trh je síce pod holým nebom (najlepší v utorok a sobotu), ale zvyšok trhu (ovocie, ryby…) je krytý. Ovocie je v Kolumbii unikátne. A to, ktoré poznáte z iných častí sveta, je tu väčšie. Kolumbia je ovocným rajom. Bogota sa nepovažuje za najkrajšie mesto sveta. No mne sa veľmi páčila. Prekvapila ma kultivovanosťou a energiou, ktorú som nezažil ani v Buenos Aires. Dávam tomuto mestu veľkú budúcnosť. Hasta pronto amigos!Foto: s kokovým čajom na vrchole Cerro Monserrate nad Bogotou 

Ľuboš Fellner, BUBO

13

09:09

apr

2018

Krajina na dne Viac o krajine

Krajina na dne

Kolumbia? Čo si predstavíte? Zatvorte oči a spomeňte si na 3 veci.Hmm?Káva a niečo s kokaínom medzi nimi zrejme boli. Kolumbia je v našich predstavách juhoamerická zaostalá krajina zmietajúca sa v násilnostiach. Narkomafie, bomby, únosy, kokaín. Najznámejší ľudia sú Pablo Escobar a Shakira, možno ešte Sofía Vergara. No kvôli nim sem nepôjdeme. Kolumbia nemá Galapágy, ani Machu Picchu, Krista v Rio de Janeiro, či Patagóniu. Čo tam je? Ťažko povedať. Krajina kúsok od rovníka musí byť tropicky teplá. Fúzatí chlapíci odetí v pončách ťahajú mulice naložené pytľami kávy. Chudoba. No problém, že mnohé vyššie spomenuté klišé dnes nie sú pravdou. Je to história.Je to už 20 rokov, čo som naposledy pristál v Bogote, v meste, ktoré bolo absolútne vyľudnené, na špinavých uliciach bolo prázdno, kaviareň som nenašiel, všetky skrachovali. Pablo Escobar tlačil na vládu Kolumbie, aby zmenila zákon o extradikcii zločincov do USA. Tu v Kolumbii mal vybudovanú vlastnú väznicu plnú luxusu a takto by sa v USA rozhodne nemal. Zo svojej väznice riadil svoje kšefty s kokaínom, mal kúpených politikov, políciu, bol bohom. No práve pred pár rokmi sa všetko zmenilo a on začal tlačiť na vládu nesprávne a terorizoval miestne obyvateľstvo. Keď ste išli nakúpiť do supermarketu, nevedeli ste, či nevybuchne. Obchody vybuchovali pravidelne raz tam, raz tam, zomierali nevinní ľudia. Bežný malý biznis bol na bode mrazu, do reštaurácií sa taktiež ľudia báli chodiť, že vybuchnú, alebo sa bude strieľať. Všetko bolo pozatvárané. Keď som vtedy pristál, vládol tu strach (aj keď bol Pablo už mŕtvy), FARC unášali ľudí a žiadali výkupné. Na ulici nebolo človiečika.Mnohí BUBO sprievodcovia tu žili, niektorí v džungli Leticie (pred vyše 20 rokmi), iní pri Karibiku či v Kordillerách. Aj teraz som tu s Dášou, ktorá žije v Kolumbii bezmála 4 roky…zamilovala sa. Vidím to. Vie! Človek, ktorý vie toľko, musí byť zamilovaný. Tou osudovou láskou, o ktorej písal Gabriel García Márquez a ktorá nakoniec zasiahla Angelu Vicariovú, ktorá napísala Bayardovi San Romanovi 2000 ľúbostných listov. A on ich neotvoril. Ani jeden.Kolumbia je pre svet stále tou nebezpečnou zatvorenou krajinou a my v BUBO sa ju budeme pre vás postupne snažiť otvárať. List za listom. Kolumbia je magická presne v intenciách Marquezových diel. Pachuť násilia, ktoré zabránilo fyzickej láske Angely a Bayarda z Kroniky vopred ohlásenej smrti na bezmála 20 rokov, je presne tým istým dôvodom, prečo sa do Kolumbie dlho ľudia báli ísť. Už je to dvadsaťpäť dlhých rokov, čo zastrelili Pabla Escobara. CNN aj Lonely Planet pasujú dnes Kolumbiu za najlepšiu destináciu, ktorú na našej planéte navštíviť. Je to jedno veľké prekvapenie, raj pre turistov, zázrak, Fénix, ktorý vstal z popola. BUBO sa k tvrdeniu masových médií tento raz pripája.Naozaj, Kolumbia je dnes dostupná širokému spektru turistov. Zvládnu ju aj neskúsení backpakeri. Síce moc veľa neuvidia, nepochopia, no dnešná Kolumbia je asi ako Thajsko pred 20 rokmi, všetko funguje. Kolumbia je dnes (so skúseným sprievodcom) bezpečná bez tropických chorôb a zvládnu ju aj deti – BUBO tu malo (v rámci BUBO Family) deti veku 6 rokov, 7 rokov, 8 rokov, 10 rokov, 11 rokov…Čo je možno prekvapivé, Kolumbia je aj o luxuse a podľa BUBO je luxus vyšší než v Brazílii a poľahky konkuruje Argentíne, teda najvyspelejším častiam Južnej Ameriky. Luxus je vyšší než v Karibiku. Hotely sú výborné, reštaurácie majú Michelinské hviezdy, letecká spoločnosť Avianca najnovšie Boengy 787. Kolumbia má vkus, má peniaze a ide správnym smerom.Tieto posledné vety, čo píšem, vie stále málo ľudí. Ešte raz, Kolumbia nemá Machu Picchu a preto pre spokojnosť turistov musí urobiť viac. A aj to robí. Krok po kroku doslova s nelatinským (skôr nemeckým) prístupom si systematicky buduje v turizme dobré meno. Kolumbia je naozaj krajinou, kam môžete pokojne vycestovať. Je ohromne rôznorodá a na jednej ceste ako keby ste precestovali viac krajín. Poďme sa tam spolu pozrieť a zažime “TO” pred tým, než aj ostatní Slováci pochopia, že Kolumbia sa zmenila, predtým, než Kolumbiu zaplaví masový turizmus.5 "K" Kolumbie Káva Kokaín Karibik Kordillery Cartagena (čítaj Kartachéna) Fotografia: kolumbijská vlajka hrdo vlaje nad múrmi, ktoré mali chrániť mesto proti pirátom. Vlajka má 3 farby. Žltá reprezentuje zlato (je to najširší pruh), modrá more a červená krv. Všimnite si, že biela (pre kokaín) tu nemá miesto. 

Ľuboš Fellner, BUBO

04

05:23

apr

2018

Zájazd Panama- Kolumbia  (2 kontinenty)

Zájazd Panama- Kolumbia (2 kontinenty)

Vysvetlenie pojmov: Severná Amerika (565 mil. obyvateľov) Južná Amerika (420 mil. obyvateľov) Stredná Amerika (46 mil. obyvateľov) Latinská Amerika (640 mil. obyvateľov)   Jednotlivé pojmy sa prelínajú, no je dobré si ich vysvetliť. Nech vieme, kde sa to nachádzame. Stredná Amerika geograficky neexistuje a tak sa Panama nachádza na najbohatšom kontinente sveta – Severná Amerika. Ten má 24.7 milióna km2, 565 miliónov obyvateľov v 23 nezávislých štátoch. Takto sa na Severnú Ameriku nezvykneme pozerať a na Slovensku málo kto vidí delenie k džungli Darienu. Pre väčšinu z nás končí Severná Amerika v 200 km širokej šiji Tehuantepec v mexickom štáte Oaxaca. Kontinent Južná Amerika má 17.8 milióna km2, 420 miliónov obyvateľov a 12 suverénnych štátov a to nerátam Falklandy a Francúzsku Guyanu (kam letím opäť na krásnu cestu v auguste). Niekedy sa k Južnej Amerike radí aj Trinidad a Tobago a Holandské Antily (ABC) a dokonca aj Panama. Panama je ako keby vo vákuu. Často sa píše: “krajiny Strednej Ameriky a Panama” Panamčania tvrdia, že krajiny Strednej Ameriky ich nechcú a svojim odtrhnutím od Veľkej Kolumbie v roku 1903 si zasa poštvali aj túto stranu. V skutočnosti je Panama najbohatším štátom Strednej Ameriky (na obyvateľa) a mestská panoráma Panama City je oproti plechovým strechám susedov ako z inej planéty. Najväčšou krajinou Severnej Ameriky, čo sa týka rozlohy, je Kanada. Jednoznačne najväčšou krajinou Južnej Ameriky je Brazília. No málo kto vie, že druhou najväčšou krajinou Južnej Ameriky, čo sa týka počtu obyvateľov je … Kolumbia! Bogota so svojimi vyše 8 miliónmi obyvateľov je až 5. najväčšou metropolou kontinentu. Panama city je oproti tomuto (s 1.5 miliónmi obyvateľov) maličká, aj keď toto mesto (a jeho okolie) združuje polovicu obyvateľov štátu. Kolumbia nominálnym HDP predbehla veľkého konkurenta Peru (a je aj pred Chile) a ekonomika ide zatiaľ perfektne. To je pre väčšinu prekvapením. Niektorí delia Severnú od Južnej Ameriky v Panamskom kanáli, ktorý chodíme na našich cestách aj na tomto zájazde samozrejme pozerať (a to kvalitne). Stredná Amerika – tu nejde o kontinent, ale ide o zoskupenie krajín na najjužnejšom bode kontinentu Severná Amerika. Je to 7 suverénnych krajín a 46 milióna obyvateľov. Najbohatším mestom je Panama City. Latinská Amerika je ďalším, nie geografickým, pojmom. Zahŕňa krajiny, kde sa hovorí rečami vychádzajúcimi z latinčiny: španielčina, portugalčina. Ide o Mexiko, krajiny Strednej Ameriky, Južnej Ameriky a Karibiku – ale nepatria sem Jamajka, Belize, Surinam, Britská Guyana, Dominica, Barbados atď., atď., kde sa hovorí po anglicky či holandsky. Latinská Amerika má 640 milióna obyvateľov a ide teda o ohromnú silu! Každopádne na jednej ceste prejdeme dva kontinenty, dva štáty, ktorým sa ekonomicky značne darí a aj keď dnes väčšina Slovákov nevie prečo by sem išla, turizmus týchto krajín ide raketovo hore (omnoho rýchlejšie než turizmus na Slovensku) a ja viem, že sem budeme z roka na rok posielať viac turistov aj my. Severná Amerika: 24.7 mil km2/ 565 mil. obyvateľov Južná Amerika: 17.8 mil. km2/ 420 mil. obyvateľov Stredná Amerika 0.5 mil. km2/ 46 mil. obyvateľov Latinská Amerika 19.2 mil. km2/ 640 mil. obyvateľov Pozrite si zájazd Kolumbia- Panama, je to spojenie maximálnej exotiky so slušnou úrovňou služieb. Foto: opice naskákali na našu prenajatú lodičku v Panamskom prieplave na Lago Gatun.  

Ľuboš Fellner, BUBO

23

01:54

jan

2012

Rano ledva rozlepim oci vo svojej hojdacej sieti a uz sa ide hladat riecny delfin Viac o krajine

Rano ledva rozlepim oci vo svojej hojdacej sieti a uz sa ide hladat riecny delfin

Este pred tyzdnom sme leteli mini-lietadielkom ponad nekonecnu guyansku dzunglu, aby sme pristali na polnej pristavacej drahe nedaleko asi najkrajsieho vodopadu sveta Kaieteur. Preco? Pretoze tu nik nie je, vodopad je 250 m vysoky a mnozstvo vody je neuveritelne. Po malej zastavke na Trinidade sme si prezreli Caracas a odtial uz sup na Los Llanos-juhoamericke savany, pravidelne zatapane od maja do oktobra okolitymi riekami. 8 hodin v autobuse a potom este 5 hodin v dzipoch, nakupit provizie, benzin, rum a ine dolezite veci a ide sa. Miznu ludia pribudaju vodne plochy. Vsade sa pasu kravy zebu a v jazierkach sa odrazu objavuju ibisy, kajmany, na stromoch su opice a vo vzduchu kruzia supy. Ani nezastavujeme lebo tam kde mierime je zvierat este viac. Samozrejme sme chceli vidiet hlavne anakondu a tak sme sa vybrali na "lov" uz prvy den. Po asi hodinovom brodeni niekedy az po pas v mociaroch sme spolu s nasimi miestnymi odbornikmi Alexom a Manuelom konecne nasli na brehu asi dvojmetroveho hada. Krasny mlady samec anakondy so silou zapasnika. Odfotili sme sa nechali anakondu ist do svojho mociara. Neskor sme nasli rodinky kapybar, sarlatove ibisy a mravenciara. Toto krasne zviera preslo asi v metrovej vzdialenosti od Tomasa a vsetci mame nenormalne zabery. Zapad slnka korunovali siky vzlietajuceho vtactva od napajadiel a uzasne sfarbeny obzor. Vecer samozrejme nasledovala oslava pri miestnom rume. Rano ledva rozlepim oci vo svojej hojdacej sieti a uz sa ide hladat riecny delfin. Uz cestou vsak dzipy zbrzdili, utekame k mociaru pri ceste a za chvilu z Manuleom taham z mociara 4 ci 5 metrovu anakondu. Nakoniec sme ju drzali deviati. Na riecke bol sice kopec kajmanov, kapybar, leguanov ale najviac nas potesili santiace delfiny. Neodolali sme teda a na zhrozenie ostatnych sme sa spolu s Ivanom okupali. Hned ako sme vyliezli Alex nahodil udicu a vytiahol trepotajucu sa piranu. Za hodinku sme ich nachytali asi 30 a tak boli na veceru. Teraz sme uz v Kolumbii v krajine Shakiry, Montoyu a Escobara. Dnes sme sa sice kvoli davom co vypredali listky nedostali na koridu, ktora tu este stale funguje ale zajtra ideme do katedraly vytesanej do solnej bane a na smaragdovy trh. Z Juznej Ameriky 14 cestovatelov a

M

Marek z BUBO

24

20:19

aug

2011

Bogota Viac o krajine

Bogota

15 clenna vyprava na expedicii napriec vsetkymi statmi juznej ameriky zdravi domovinu. nalda, zdravie a pohoda je na vysokej urovni a pojde este vyssie, lebo sa prave chystame na lanovku nad mesto ktora nas dostane nad 3200mnm. tam zadelime mate de coca takze budeme este o par metrov viac high. mame za sebou uz 2 tyzdne na cestach a neuveritelne mnozstvo jedinecnych zazitkov. internetov bolo pomenej ale retrospektivne sa k nim vratime v ramci fora a ku kazdej krajine cosi napiseme aby ste nam mohli zavidiet a planovat cestu sem. zatial aspon telegraficky : Fr Guayana = angkor wat+bajkonur:::::::: Surinam=Parbo biri dat n a Biri & Too blessed 2 be stressed & no Euro no Love::::::::Guayana=easy man, good friends is more than money::::::Trinidad & Tobago= T&T:::::Venezuela=con Hugo el pueblo manda!........................co su to za nezmysly? rozuzlenie coskoro. zostante naladeni. hasta luego.

i

ivan z Bubo

04

21:56

nov

2010

Bolivarove farby Viac o krajine

Bolivarove farby

Predstavte si, ze vystupite na letisku, kde vas vitaju trasparenty s napismy: - Revolucia alebo smrt! - Zvitazime! - Produkcia kukurice stupla na 123%! A kde v nedelu o 11tej zapnete televizor a cele poobedie sa vam bude prihovarat prezident, komentovat vnutropoliticke dianie, radit ludom ako maju slusne zit, dohliadne na sekciu „receptar“ a pri vyrobnej linke na cokolady pozistuje odkial je kakao, odkial je baliaci papier, vysvetli, preco je lepsie, ked ho dovezu z Belgicka a nezabudne vyzdvihnut kolektivizaciu a postup pri vystavbe noveho obytneho komplexu. Ze kde to sme? Predsa Venezuela s Hugom Chevezom na cele krajiny! Pri Panteone sa prave chystalo stretnutie prvych muzov Venezuely a Kolumbie, cestne straze uz boli nastupene, televizia nachystana, no skor ako sme sa tychto panov dockali zauradoval dazd a cela slava sa odlozila. Prve zazitky z Caracasu uz mame za sebou, aj navstevu ladoveho klziska (ano, tu pri Karibiku) na vrchu Avila s nedostupnym straznikom, ci rodny dom Simona Bolivara, aj prvu skusku juhoamerickej dopravy smerom na Kolumbiu do Cartageny – mesta, ktore muselo odolavat piratskym najazdom, bolo sidlom inkvizicie a ktore skoro neprezilo boje o nezavistlost Juznej Ameriky. Odtialto sa prvykrat hlasime domov a urcite nie posledny, lebo sa prave zacala dalsia velka juhoamericka expedicia! Hasta luego!

M

Michal z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!